,, I don 't know the ending to the story
You just came my way
Nothing was the same
Every single touch is like you know me
I just hope you stay
So please don 't turn away"

(FNKHOUSER - I Don't Mind)

Zasiahne ma to.

Pre niekoho by jeho vyjadrenie znelo namyslene, lenže ja som prijímala každé jedno slovo ako svoje vlastné. Doposiaľ som nestretla nikoho, s kým by som sa o tejto téme mohla porozprávať otvorene, tak, aby chápal tú hĺbku a nevysmial ma s neveriacou otázkou, či sa fakt sťažujem na to, že som pekná. Málokto chápal.

Každý chlap, s kým som si doteraz začala, ma v konečnom dôsledku naozaj vnímal len ako objekt. Peknú tváričku. Ozdobu. Nezaujímalo ho moje ja, iba tá prestíž mať po svojom boku chválenia hodnú trofej. Spočiatku to človek nevidí, zaslepia ho pekné reči, falošné džentlmenské gestá a potom sa oči postupne otvárajú.

No a teraz je tu on. Prvý muž, ktorý chápe, pozná a vidí, kde je problém. Prvý chlap v mojom živote, ktorého som si všimla ja sama bez toho, aby sa votrel do mojej priazne nasilu. Prvý, ktorý neskúša okaté triky, ako ma dostať, skôr sa snaží odradiť ma. Prvý, ktorého chcem tak, až ma to mučí a mohlo by to fungovať, lenže on... nechce vzťahy. Nechce mňa.

Doriti. Je toto žart?

Ďalšia zúfalá tragikomédia na mojom konte.

„Sú toto opilecké debaty?" Rezignujem a uzatváram tému.

„Asi hej. Idú mi, čo?"

„Až sa divím. A krúti sa mi tuším hlava."

„Už pôjdem, myslím, že zaspíš."

„Uhm." Skrývam sklamanie.

„Počuj, predtým než pôjdem," v tvári sa mi rozleje nádej, „mal som to spraviť skôr, ale je tu jedna vec..." povie, no keď vidím, ako z vnútorného vrecka saka vytiahne poskladaný papier, nádej zhasne a je mi jasné, čo chce.

„Zmluva o mlčanlivosti?" overím si. Švihne na mňa prekvapene pohľadom, v ktorom sa zračí súhlas. „Takže predsa nie sú všetko klebety."

„Pochop. Musím si chrániť súkromie. Odkiaľ o tom vieš?"

„Amber mi spomínala."

Na chvíľu vyzerá v šoku. Potom výraz uvoľní.

„Mohol som si myslieť. Takže vieš, čo obsahuje?"

„Nedávaš to podpisovať, len keď s niekým spíš?"

„Väčšinou."

„Nespali sme spolu."

Zaváha.

„To bude preto, že sme sa rozprávali. Keď so ženou debatujem, väčšinou s ňou nespím a naopak," lišiacky vysvetlí a ja som naštvaná, že to musel povedať, akoby mi vravel, že nie je už ani jednopercentná šanca, aby sa na mňa vrhol. „Vždy je to moje súkromie, ktoré bulvár zaujíma najviac. Musím to mať podpísané v jednom, i druhom prípade," dodá.

„Veď si mi dokopy nič neprezradil."

Zasmeje sa, podľa čoho viem, že si myslí opak.

„Aj tak by si ma mohla skompromitovať. Ktovie, či si si tajne nepripravila kameru v kúpeľni, keď som si bol odskočiť? Alebo mi nezameníš košeľu za podobnú, nezašpiníš tvojou krvou a máš dôkaz o tom, že som na teba zaútočil."

„Páni, ty máš bujnú fantáziu."

„To by si neverila, s čím sú schopné ísť pred súd ženy, ktoré chcú vytrieskať pár stoviek."

„Nie, žeby som bola milionárka, ale takéto peniaze naozaj nepotrebujem."

„Ja zase nepotrebujem riskovať, že ma klub vyhodí."

„Daj to sem."

Vstane zo zeme,  rozloží skrčený papier a prinesie mi ho. Sadne si vedľa mňa na posteľ. Nebezpečné miesto. Nevidím síce poriadne kvôli tme, no aj kvôli zahmlievaniu. Pri pohľade na písmenká na papieri usúdim, že hladina alkoholu je skutočne postačujúca. Poriadne už ani nevnímam. Zabúdam vlastne aj to, o čom sme sa bavili pred minútou. Cítim sa tak nejako príjemne a bezstarostne. To jediné ma zaujíma.

„Pravý dolný roh,"   usmerní ma. Zodvihnem pero, ktoré prichystal, a raz sa mu zahľadím do očí. Mám pocit, že ma zblízka skúma. Rýchlo načarbem podpis, pero pustím. S buchotom dopadne na papier. Dvihnem hlavu a zbadám, že ma stále pozoruje.

„Si krásna," povie.

Je to zvláštne. Počúvať lichôtky od muža, ktorý sa mi páči po všetkých možných i nemožných stránkach, a vedieť, že to nehovorí preto, aby ma dostal, či sa mi vedome zapáčil. Vedieť, že o mňa vlastne ani nemá záujem. Je to nové a extrémne vyzývajúce.

„A ja konečne vidím, že aj ty si na mol. Nemal by si mi to vravieť, keď ma nechceš."

Schmatne papier, rýchlo ho poskladá tak, ako bol, a znova sa na mňa pozrie. V miernych rozpakoch prisuniem deku z mojich odhalených nôh vyššie. Proste nelogické opité pohyby.

Zachechce sa.

„Nikdy som nepovedal, že ťa nechcem. Povedal som, že nie si pre mňa a už vieš, ako som to myslel. Keby si tú prvú noc v klube prišla za mnou, nič by  som si o tebe nestihol zistiť, tak by..." zatne zuby a hrudník sa mu zdvihne i klesne. „Ani nevieš, koľko námahy ma teraz stojí tváriť sa, že nie som až taký chuj, ktorý by ľutoval, že ťa nepretiahol hneď pri prvej príležitosti."

Vyrazí mi dych. Napriek necenzurovanému zneniu to vlastne považujem za najväčší kompliment doposiaľ. V tej sekunde aj ja oľutujem, že takým nie je a mám chuť mu prikázať, aby sa tak netváril. Páči sa mi.

Doriti! Som z neho hotová. A už to nie je len kvôli vzhľadu.

Páči sa mi, že ma naozaj odmieta len pre svoje zásady a zároveň ho pre tie isté zásady, ktoré mu zakazujú vzťah, neznášam. Podľa jeho pravidiel by toto pre mňa malo znamenať konečnú. Tak prečo to má úplne opačný efekt?

Zo zamyslenia ma vytrhne až jeho pohyb. Pomaly sa zošuchne z postele, vstane a berie si z gauča svoju košeľu. Nemo sledujem, ako si ruky strká do rukávov, ale gombíky nezapína. Potom zodvihne hlavu a nadýchne sa, akoby chcel niečo povedať. Napokon pery iba stisne, hruď mu klesne a dostane zo seba: „Dobrú noc, Rosie. Vyspi sa." Venuje mi jeden úsmev, kým mu nepríčetne odkývam, a po zabuchnutí dverí som už sama.

Nechoď...

***

Odkedy sa pozbieral a pobral preč z mojej izby, nedokážem ho vytlačiť z mysle. Za oknom takmer nič nevidno. Iba vysoké, pozhasínané mrakodrapy okolo. Na vrchole niektorých svieti červená výstražná bodka. Ktovie, čo mi chce naznačiť.

Pochodujem po izbe hore a dole, prehrabávajúc si vlasy, a odrazu zvládam i nemožné - nevnímať intenzívne burácanie kvapiek do okna. Inokedy pri každom divnejšom zvuku recitujem otčenáš spredu i odzadu, no teraz je moja hlava zaneprázdnená otravnými hlasmi.

Radšej ľutuj to, čo sa stalo, než to, čo sa nestalo a mohlo.

Hannah.

Keď niečo chceš, musíš za ním prísť prvá.

Cindy.

Chceš ho? Zober si ho.

A zase Hannah.

Riskuj pre to, čo naozaj chceš.

Samotný Jax.

Chcem teba! Dočerta. Bez ohľadu na následok.

Nedá sa to zastaviť. Je ako prekážka, ktorú nedokážem obísť, vzdať sa, či rezignovať. Neviem sa jej zbaviť inak, než sa postaviť čelom a riskovať. Nezáleží na tom, či padnem na hubu. Bez pokusu sa jednoducho nepohnem. Nech už má byť ponaučením, sklamaním, mojím sebarozvojom, životnou chybou, čímkoľvek, musím to urobiť.

Kašlem ti na zásady, keď ja pre teba do bodky opúšťam tie svoje!

Čosi nevysvetliteľné vedie moju omotanú nohu pred dvere jeho hotelovej izby.

„Možno bude spať. Čo vlastne čakáš? A čo urobíš, keď otvorí? Skočíš na neho? Povieš niečo hlboké? Nie, to nebude dobrá možnosť. Tak sprosté? Hm, sprosté, by šlo. To mužov rajcuje," šomrem si napoly opitá, napoly nervózna.

Zastanem a ruka pokrčená v lakti pristane zovretou päsťou pred číslom 3005, pripravená na zaklopanie. Keby niekto otvoril iné dvere na tejto chodbe a zbadal, čo tu práve vyvádzam, volal by psychiatriu. Blázon. Žena, čo sa napitá potuluje po chodbe a rozpráva sama so sebou, či je dobrý nápad pretiahnuť chlapa, z ktorého je mimo. Možno by sa to dalo zvaliť na námesačnosť.

Kriste! Chováš sa ako malá. O hrdosť si predsa pradávno prišla. Načo sa tu hráš? Normálne zaklop a prikáž mu, nech ťa pretiahne.

Bravó, Rosie. Primitívnejšie to už nejde?

Načúvam zvukom za dverami. Spravím len jeden tichý klop. Keď k dverám prilepím ucho, nepočujem nič. V jednom okamihu mám pocit, že sa niečo hýbe. Spanikárim, otočím sa a prejdem asi dva kroky. Presne vtedy sa dvere za mojím chrbtom rozletia. Silno prižmúrim oči, skrčím nos, stisnem zuby k sebe a golfovou otočkou sa zvrtnem čelom presvedčiť, či tam ozaj stojí.

Stojí.

Iba v boxerkách a s pokrčenou plechovkou z minibaru v ruke. Šťastie, že je pološero. Jediné svetlo na chodbe žiari z mobilu v mojich rukách a druhé vrhá slabý lúč z jeho izby. Podgurážený pohľad mi bez zábran skĺzne po jeho odhalenom tele zhora dole.

No dopekla. Dole.

Pootvorí dvere úplne a trošku z nich vystúpi. Čiary, ktoré mu predeľujú brucho na symetricky vysekané časti, sa pri chôdzi ani nehnú.

Čo je zo železa? Musím sa toho dotknúť.

Neviem odtrhnúť pohľad od bedrových svalov, provokačne sa zbiehajúcich od bokov pod látku jeho boxeriek. Automaticky si predstavujem, ako po nich bruškami prstov prechádzam až k bodu, kde sa stretávajú.

Skončila som.

Skon-či-la.

Teraz alebo nikdy.

„Rosie?"

Prehltnem a horko-ťažko vzhliadnem nahor. Pod pokrčeným obočím do mňa vpíja zaostrujúce uhlíky.

Vzdávam sa.

„Prosím ťa, odteraz už nič nehovor," požiadam a vrátim sa tie dva zbabelé kroky naspäť k nemu.

Pozdvihnem sa na špičky a bez váhania mu schytím líca do dlaní. Skloním si ho nižšie a prirazím jeho pery k mojim. Dosť dominantne na to, aby pochopil, že toto rozhodne nie je všetko, po čo som sem prišla.

Čakám, že zostane v šoku. Som pripravená dať mu čas, no na moje prekvapenie ihneď spolupracuje. Pootvorí ústa a prvýkrát zacítim pohladenie špičky jeho jazyka. Prejde mnou príjemná triaška. Neváham, využijem to, zatlačím a bozk prehĺbim. Nedočkavo sa jazykmi zrazíme. Stačí mi moment, aby jeho chuť presvedčila moje zmysly, že sladší med nikde nenájdem. Mohutnou rukou mi zozadu vojde do vlasov, privinie si ma bližšie a druhou si ma za zadok natlačí k rozkroku.

Môj ty...

Viac netreba. Už nikdy nezapochybujem, či sa mu páčim.

Miestami mám pocit, že sa so mnou preteká a každým pohybom posúva hranice ďalej. Chcem omdlieť od rozkoše. Dlaňou na hrudi ho tlačím dnu do izby. Nevzdáva sa mojich pier a len čo za nami zakopne dvere, pustí plechovku s rachotom na zem a oboma rukami skĺzne pod môj zadok. Vyvinie len jemný tlak, ktorým ma prinúti podskočiť a ovinúť nohy okolo jeho bokov.

Sme zohraní.

Prirazí ma o stenu. Preruší bozky, len aby pokračoval v južnejšom prieskume na mojom rozpálenom krku. Slastne zatváram oči. Aj keď som podnapitá, paradoxne vnímam každý detail tak, akoby sa vo mne prebudili nadprirodzené schopnosti.

Konečne! Je to ešte lepšie, než som fantazírovala.

Prsty mu zaborím do vlasov a nechty druhej ruky vrývam do jeho pleca, kompenzujúc si rastúcu vlhkosť medzi nohami. Odlepí ma od steny. Jazykom nestráca kontakt s mojou pokožkou. Všade. Už to nie sú len ústa a krk, kde zanecháva vlhké a dychtivé stopy. Skláňa sa ku kľúčnej kosti a prsiam vykúkajúcim z výstrihu, zatiaľ čo mi pomaly rozopína zips na šatách a ja počúvam jeho tlmené dýchanie.

Koľká žena v poradí asi som? Sakra mu to ide.

Do izby slabo dolieha len tlmený lúč z pootvorenej kúpeľne. Ani jeden z nás však nevníma nič iné než vzájomné dotyky. Tak senzuálne. Intímne a dôverné. Obtiahnuté šaty povolia, no zostávajú na mne.

Jemne ma položí do bielych perín. Pod tlakom svalnatých končatín sa mi po stranách hlavy a medzi stehnami preliači posteľ. Čnie sa nado mnou ako hora a moja hruď šialenou rýchlosťou stúpa a klesá, akoby práve zdolávala adrenalínový výstup na ňu.

„Vieš, čo robíš, Rosie? Mám to brať tak, že nastal koniec sveta?" zalapá po dychu cez bozky na mojich prsiach, kým mi z ramena sťahuje šaty. Viem, že mi dáva poslednú šancu vycúvať.

Nehovorila som mu, aby mlčal?

„Iba raz a viac sa už neuvidíme." Celú vetu doslova zavzdychám. Tajne dúfam, že zniem natoľko dôveryhodne, aby aspoň on uveril, že skutočne viem, do čoho idem.

„Budem tvoja lekcia?" zachrapčí pomedzi to, ako sa mi jeho zuby obtierajú o krk a ruka brázdi cestu vyššie po vnútornej strane môjho stehna. Už ani neviem, ako sa volám. Nie ešte vysúkať odpoveď na jeho otázku.

Očividne na nej až tak netrvá. Pokračuje a nevie sa ma prestať dotýkať. Hladí ma a konečne neodoláva. V duchu sa diabolsky zasmejem. Živočíšna kombinácia nás dvoch je jednoznačne obojstranná. Nedokáže ju zastaviť rovnako zúfalo ako ja.

Keď stále neodpovedám, zadíva sa dohora na moju tvár, no jeho dotyky neopúšťajú pozície. Ten pohľad ma extrémne vzrušuje. Moje podvedomie prudko ožije.

Prepadne ma neprekonateľná túžba prevziať iniciatívu. Navediem ho a prudko prevrátim na chrbát. Tak ho nechám ležať, kým sa zošuchnem z postele a postavím pred neho. Podoprie sa na lakťoch a hryzúc si do pery pozoruje, ako zo seba nechám skĺznuť šaty na zem. Vykročím z nich, siahnem rukou dozadu a povolím háčiky podprsenky.

Neprestáva ma lačne sledovať. Zároveň však za seba načiahne ruku a na stolíku po niečom naslepo šmátra, aby mu neušiel ani jeden môj pohyb. Peňaženka. Bleskovo z nej vyberie lesklý štvorcový papierik a peňaženky sa zbaví.

Ďalší diabolský úsmev už nezakrývam. Vrchol mám blízko len pri pomyslení na to, že o malý moment bude skutočne vo mne. Keď mnou máva iba jeho prítomnosť, čo dokáže urobiť fyzické spojenie? Vrátim sa do postele, obkročmo si na neho sadnem a bruškami prstov pohladím jeho tvrdé prsné svaly až k pleciam.

„Možno budeš moja lekcia. Veľmi ti to vadí?" odpoviem na takmer zabudnutú otázku a jednou rukou vojdem medzi nás, kým nechtom nezavadím o lem jeho boxeriek. V sekunde sa vystrie a prehltne. Priblíži sa tvárou ku mne a vyšportovanú hruď nalepí proti mojim nahým prsiam.

„Keď na mne takto sedíš, sama cítiš, ako veľmi mi to momentálne vadí." Za zadok si ma prudko posunie vyššie, aby si bol istý, že aj cez jediný, premočený kúsok oblečenia na mne ucítim jeho erekciu.

Nasucho prehltnem. Ani náhodou sa nedá necítiť či ignorovať.

Horím.

„Musíš to byť ty," vyjde zo mňa nepríčetne.

Nevie, koľko pravdy v tom je. I ja sama možno iba tuším. Proste musí. Obaja vieme, že je to proti našim zásadám, no nikto už nevie prestať. Nedokáže vycúvať. Nechce. Nezáleží už na tom, kto robí väčšiu hlúposť.

Ale zrejme vyhrávam.

„Si opitá," vyruší moje snívanie za bdela.

„Veď aj ty."

„Veď práve. A tentoraz si zašla priďaleko, Rosie. Nie som hrdina z filmu, čo ti zakaždým odolá, pretože by som, kurva, mal."

Takže mi vôbec neuveril.

„Psst, viem, čo robím, Jax. Čo ak nie si jediný, kto dokáže oddeliť city a sex?" klamem ako najväčší pohan. Nemám ani potuchy, čo robím, no určite viem, čo chcem.

Jeho.

Moje telo ho vyslovene potrebuje, v opačnom prípade umrie v bolestnom zvíjaní pod tlakom, v ktorom ma nechá.

Je jedno, či sme opití a akú veľkú úlohu v tomto alkohol zohráva. Takto mal dnešný večer skončiť. Zmocní sa ma pocit, že rovnako samozrejmé je to i pre neho. Bez nasledujúcich pár minút v raji by naše životy jednoducho nemohli plynúť ďalej. Či už oddelene alebo spolu.

Prípadný ranný preplesk si s nadržanou Rosie vydiskutujem počas cesty hanby domov.

„Ty ma budeš skurvene preklínať." Obtiera sa svojimi perami o moje a prsty mi zarýva do bokov stále s väčšou vervou, kým mi ponúka ďalšiu zbytočnú šancu zbaliť sa a odísť.

„Dobre. Len si ma už zober, lebo sa zbláznim." Dám najavo, že ma už nezaujíma absolútne nič, čo povie. Odmietam to. Jediné, čomu rozumiem, sú činy.

Oči mu zažiaria tak, akoby plánovali rozsvietiť celý Manhattan.

„Kurva, Rosie, vyzeráš ako anjel, ale ja za toto zhorím v pekle," rýchlo povie a v momente dravo vyštartuje po mojich perách. Nemazná sa. Hltá ma a ja mu to všetko oddane dovoľujem. Až teraz skutočne zahodí všetky zábrany. Keď jeho prsty pohladia látku mojich čipkovaných nohavičiek a odhaľujú si cestičku pod ne, zmôžem sa len na tlmené mhmm, ktoré je začiatkom konca príbehu, čo spolu píšeme.

Vyzerá to, že ste sa dočkali 😂😈

Je to dlhšie, pretože sú to dve spojené kapitoly. Ak sa pýtate, kde by som to v utorok stopla, tak samozrejme, že pred tými troma hviezdičkami 😅 Bola tam ešte jedna scéna, ktorú som ale teraz vymazala, aby to zas nebolo prehnane dlhé.