„So patiently
You came to see
The side of me
It only bleeds"

(Teflon Saga - Demons On the Side of My Bed)

Položím ju na posteľ a vrátim sa k stolu. Dobre vnímam poľavujúce zábrany a nechcem, aby bola blízko pri mne. Nechcel som sa ani opiť, lenže telefonát ohľadom ďalších problémov s adopciou ma k tomu doslova vyburcoval. Už teraz viem, že bude skurvene ťažké odtiaľto odísť, no stále nemám to, čo potrebujem. Nalejem a len čo jej strčím pohárik s rumom do ruky, opäť sa so svetlom vzdialim na gauč oproti posteli.

„Počuj, to si ma vážne odmietol len preto, lebo si si myslel, že nechcem iba jednu noc? Že chcem viac?" vyšle do tmy otázku a s očami prišpendlenými na mne čaká reakciu. Mohol som čakať pokračovanie. Atmosféra je však teraz iná. Viac otvorená a hlbšia. Urobil to ten vietor?

„No," potvrdím krátko.

„Nechápem." Neveriacky sa zasmeje.

„Čo nechápeš? Nemám záujem ženy ťahať za nos, ak chcú niečo viac. Nepotrebujem si veci komplikovať. Ani im. Mám s tým skúsenosti. S tebou by to dopadlo rovnako. Alebo mi chceš ďalej tvrdiť, že napriek tomu, ako ma presviedčaš o opaku, nehľadáš skôr niečo iné?" poviem na rovinu.

Povzdychne si.

A ako tak pozerám, možno hľadáš aj seba.

„Ach, no dobre," prekvapí ma a na druhý pokus už nereaguje útokom, ale pravdou. Robí to často. Reaguje inak, než čakám a mne... sa to páči. Je tým zaujímavá, iná. „Mala som niekoľkých dlhodobejších priateľov, ale nevyšlo to a ustavičné hľadanie ma prestalo baviť. Naštvalo. Chcela som skúsiť niečo iné, a preto som tu."

Okej, to som úplne nechcel počuť, ale dobre.

Konečne aspoň potvrdí všetky moje presvedčenia i verbálne. Viem, že by som ju mal pre vlastné dobro stopnúť. Nechcem o nej vedieť opäť viac, no zároveň mi nový príval informácii podsúva stále štýlom, ktorý spozorujem až keď je neskoro. Tentoraz to aspoň využijem.

„A je ti lepšie?"

„Neviem, veď vravím, že som to chcela, ale zatiaľ neskúsila."

Takže takto. Vie, že s Brandonom nič nemala, to mi stačí. Váham, či sa témy dotknúť ešte viac. Je dostatočne inteligentná na to, aby ma začala upodozrievať, ale skúsim ešte jednu vec.

„Amber ťa mala s týmto prostredím lepšie oboznámiť."

„Nie, na začiatok som skôr nemala natrafiť na niekoho, kto bude skúmať, o čo mi ide."

Netají sa, na koho naráža, a ja v tom záchveve šoku zabudnem na vyzvedanie. Zaujíma ma už niečo úplne iné. Doriti.

„Počkať... Prvýkrát. To ako so mnou?" presviedčam sa, hoci tuším. Vlastne to dáva perfektný zmysel a vysvetlenie, prečo pravidlá jednorazoviek neovláda a toľko mi o sebe prezradila.

„Dobré ráno. Na to, aký si pozorovateľ, vyzeráš dosť mimo."

„To je..." prehodnocujem, čo poviem, „pocta."

A zároveň ďakujem na kolenách Bohu, že som nejakým šalamúnskym zázrakom odolal. To by som kráľovsky dojebal. Prilepila by si moju hlavu na stenu a každý deň do mňa hádzala šípky. Ako sa tomu vyhnem aj dnes, to ešte netuším.

„O ktorú si prišiel..."

Skloním pohľad. Musím skryť úškrn kvôli urazenému obvineniu v jej hlase. Keď ho zodvihnem, som vážny.

Ani nevieš, čoho som ťa ušetril.

„Počuj, Rosie. Nemala by si sa meniť. Na taký život musíš mať presvedčenie, inak ťa to zlomí. Ty nemáš presvedčenie, si vedená len sklamaním, možno zúfalstvom. Je to dočasné." Sám sa divím, koľko úprimnosti vo mne whisky prebúdza.

„Vážne ma práve odrádzaš od sexu na jednu noc? Ty? Veď striedaš ženy ako na bežiacom páse a ešte za tebou musia samy prísť! Chceš mi povedať, že je to tvoje presvedčenie?"

Neuveríš Rosie, ale mňa samého bolí, najmä tam dole, že som taký zásadový chuj. A keď ide o teba, trýzni ma to ešte viac. Vždy, keď ukážeš, kým si a púšťaš ma k sebe, zatiaľ čo ja viem, že nemôžem urobiť to isté.

„Ježiši, no užijem si, keď mám chuť. Netajím sa tým. Je mi tak dobre. Myslíš si preto o mne, že som nejaký namyslený egomaniak, čo si tým potrebuje niečo dokazovať? Že mám každý deň inú len preto, že sa to o mne vraví?"

„Vieš čo? Myslím. Čomu inému mám podľa teba veriť, keď o sebe nič neprezrádzaš ty sám?"

Toto ma dostane.

Má právo myslieť si to, každý si to myslí, pretože veria očiam, no počuť to od nej... Som zvyknutý na všetkých kašľať, ale jej názor mnou zvláštne pohne. Možno je to už alkoholom, možno štipkou krivdy alebo niečím úplne iným, no odrazu nedokážem odolať nutkaniu obhájiť sa.

„Neberiem ti to. Viem, ako to vyzerá. Známy futbalista, ktorý nerieši nič iné len futbal, párty, chľast, ženy a zábavu, čo? Možno ťa to prekvapí, ale aj ja žijem normálny život, kde sú problémy. Toto je len obal a ty netušíš, nikto netuší, čo je pod ním. Nechcem, aby tušili. Vieš teda, prečo chodím z baru s tou, ktorá príde za mnou? Pretože si život nepotrebujem komplikovať niekým, kto by sa do mňa staral viac, než chcem. Vtedy mám proste istotu, že podmienky sú dopredu jasné. Nikdy za mnou nepríde žena, ktorá by žiadala viac. Tie čakajú, že prídem ja. A ďalšia vec, na žiadnu netlačím a chcem záruku, že nikto nebude tlačiť na mňa. Chápeš? Niekedy iba potrebujem vypustiť paru. Som chlap a sex je ľudská potreba. Preto nechodím za ženami prvý, Rosie. Ideš ma preto súdiť?"

Zmĺkne. Vidím, že sa nad mojou taktikou zamýšľa. Akurát ja nerozumiem, ako ma vyprovokovala povedať viac, než treba.

„Nejdem, ale čo ak aj ja chcem taký život? Vypustiť paru a viac sa nestarať. Keď to u teba funguje, prečo by nemohlo u mňa?"

„Podľa mňa taký život nechceš." Zase si odpijem a horlivo analyzujem, aké triky to na mňa používa, že som ochotný zájsť až sem.

„Pche. Ako to môžeš vedieť? Nevieš, čo som zažila, ako sa cítim. Nevieš, čo potrebujem. Nevieš, čo za pocit je, keď dávaš všetko a nevráti sa ti ani polovica. Čo ak zistím, že toto je tiež moje presvedčenie, že mi tak bude lepšie?"

Zatínam zuby. Nemá ani potuchy, čo o tom viem alebo neviem.

„Ty nemáš priateľku, užívaš si a si tak spokojný. Prečo by som ja nemala byť?" pokračuje.

Kurva, sakramentsky pokúša moje hranice. Som nalomený a vážne nerozumiem potrebe všetko vysvetľovať.

„Nemôžeš sa so mnou porovnávať."

„Tak prečo nemáš priateľku? Neverím, že chceš zostať navždy sám?"

Jax, čo ak sa to stane skôr? Nechcem, aby si zostal sám.

Začujem v hlave Emilyn hlas a rozbúcha sa mi srdce.

„To je moja vec. Mám proste iné priority."

„Aj ja môžem zmeniť svoje priority."

„Áno, jasné, je múdre meniť životné priority len preto, že si párkrát stretla nejakých idiotov namiesto toho, aby si sa pokúsila zmeniť prístup na dosiahnutie tých priorít." Zapijem to na ex.

Zas ma naštartovala. Doriti.

„To mal byť sarkazmus?"

Nechcem odpovedať, pretože si nezaslúži, aby som bol nepríjemný, len kvôli vlastnej frustrácii z toho, že ja takú slobodu na výber nemám. Skúšam to radšej predýchať. Pokúšam sa ukryť to, že ma na chvíľu dostala z komfortnej zóny. Jej dotknutý výraz ma však znova položí a ja nedokážem udržať všetko, čo mi beží hlavou, zamknuté v sebe.

„Pozri, celý život som útočník, mojou úlohou je streliť gól, napĺňa ma to. Bol by som však blázon, ak by som to prestal skúšať len preto, že sa mi niekedy nedarí. Namiesto toho stačí zmeniť taktiku, skúšať to inak a raz to príde. Zistíš, kde si robila chybu."

Nadýchne sa a vydýchne.

„Prečo mi to vlastne vravíš? Nevravel si, že názory na svet sú tabu témy?"

Nadvihnem obočie.

„Nemyslíš, že je neskoro polemizovať, keď ja už o tebe viem toľko vecí? Rozdiel medzi nami ale je, že som dosť skúsený na to, aby som city vedel odsunúť nabok i v prípade, ak by sa medzi nami niečo stalo."

V skutočnosti si však iba zbožne želám, aby som to dokázal. Nikdy predtým som po takej tenkej hranici nekráčal. Chémiu medzi nami dvoma cítim od prvej sekundy. Ani neviem, ako je možné, že sme došli až sem a rozprávam sa s ňou takýmto štýlom, no každým slovom, čo povie ona, čo poviem ja, riskujem, že hranicu úplne stratím. A aj tak tu sedím.

„Čo sa nestane," doplní ma. Viem, že náročky.

„Presne tak," potvrdím rázne, hoci si skurvene želám presný opak. Každou stotinou dlhšie pri nej. „Iba ak nastane ten koniec sveta," odľahčím, no vôbec mi to nepomáha blokovať, akým spôsobom na ňu zrazu začínam hľadieť.

Sedí na posteli, akoby jej bolo všetko jedno a hravým tónom ma znova jednoznačne provokuje. Keď sa jej pery zvlnia v úsmeve a zrak mi skĺzne na minišaty vyhrnuté pekelne vysoko na stehnách, moja erekcia začína bolieť. Takmer jej vidím pod ne.

Kurva.

Nasilu od nej odtrhnem pohľad a zavadím očami von oknom. Na sekundu si želám, nech sa to ešte zhorší a ja mám geniálnu výhovorku vziať si ju do tej prekliatej postele, napriek všetkému, čo som práve priznal.

Sedíme v tichu a ja začnem premýšľať nad tým, ako by znela moja pravdivá odpoveď na otázku, prečo nemám priateľku. Zlaté pravidlo v tomto svete znelo never nikomu, pretože nikto aj tak neverí tebe. Veľakrát mi pomohlo, oplatí sa byť v neustálom strehu.

Mal som už skúsenosti so ženami, ktoré chceli viac. Také typy  nikdy nechceli mňa, pretože jediné, za čím vždy prišli, bola iba moja ilúzia, ktorú vidí i Rosie. Pustiť si do skutočného súkromia len tak niekoho, pre mňa predstavuje obrovský risk. A ten nie som ochotný podstúpiť, pretože to, čo chránim, znamená príliš veľa.

Desí ma predstava, že po svete kráča niekto, komu som dobrovoľne zveril právomoc potopiť ma, kedykoľvek sa mu zachce. Predstava niekoho, kto ma má v hrsti, ak chce. Zraniteľnosť je slabosť a ja som si nemohol dovoliť byť slabochom. Žiadna žena mi za ten risk nestála. Ale ak by sa našla...

Pozriem sa na ňu. Tiež v tichosti nad niečím premýšľa, zadívaná do pohára v jej rukách.

Kurva, je nádherná. Ako anjel.

Prvýkrát sa zamyslím nad tým, čo som si dávno nedovolil. Možno s ňou...

Nie, ešte nie. Bolo by to sebecké, komplikované a nebezpečné. Najprv sloboda. A ona musí čím skôr otvoriť oči.

„Vieš, Rosie, priateľku nemám po prvé preto, lebo ju nechcem, nemám na to čas, zanedbával by som ju, sklamal. Mám iné priority. Po druhé, hoci vedľajšie, preto, že nájsť niekoho, kto neverí ničomu, čo vidí, a pátra po tom, kým si, je vo svete, kde sa pohybujem, takmer nemožné. A po tretie, musím si sakramentsky premyslieť, komu odhaľujem súkromie. Netýka sa to len žien, ale aj ľudí celkovo. Nemám záujem riskovať, že niekto proti mne využije niečo podstatné, čo mu odhalím, ak náhodou zistí, že Jax, ktorého videl v novinách nie je taký dokonalý, ako si myslel. Mám milión iných problémov, nepotrebujem si zarábať na ďalšie. A kým v takom svete žijem, vyhovuje mi to takto. Byť sám za seba. "

Zodvihne pastelové oči mojím smerom a s pootvorenými ústami na mne zostane pohľadom visieť. Viem, že musím okamžite odísť, lenže jej tvár...

Má na viac. Nemá  tu čo hľadať. Nesmie pokračovať v tom, čo robí. Stráca čas. Nezaslúži si problémy a komplikácie.

Posledná vec.

„Ak by som bol ty, Rosie, vykašlem sa na jednorazovky a hľadám úplne inde. Radšej riskuj sklamanie pre niečo, čo skutočne chceš, a nestrácaj čas s tým, čo k šťastiu nepotrebuješ. Buď, kurva, náročná."

Ak by som mohol, urobím to tiež.