„My boy, my boy, my boy

He ain't man and sure as hell ain't honest"

(Billie Eilish - my boy)

„Wou, nečakala som, že to máte také obrovské," hlesnem, rozhliadajúc sa po interiéri.

Amber zhodí plyšový kabát cyklámenovej farby i s kabelkou na obrovský biely gauč.  Mám chuť premiestniť ho odtiaľ, aby neškvrnil čistú bielobu. Rozľahlá obývačka s oknami až po strop je spojená s kuchyňou. Miestnosť rozbíja barový pult s výstavou fľašiek alkoholu.

Nesúdiť, Ro. Nesúdiť.

Cindy sa zasmeje a na rozdiel od svojej spolubývajúcej si kabát úhľadne zloží do vstavanej zrkadlovej skrine na chodbe. Všetko sa leskne perličkovou bielou, čo vo mne evokuje otázku, kto to tu upratuje. Amber horúcou kandidátkou rozhodne nie je.

A už súdiš, Ro.

„Rodičia to na mňa prepísali, keď som sa prisťahovala do New Yorku. Asi ako úplatok za to, že som ich počas detstva videla menej než sneh na Štedrý deň." Amber upúta moju pozornosť.

Pohŕdanie v jej hlase naznačuje, že nemala rozprávkové detstvo ako ja.

„Ako dlho tu bývaš?" vyzvedám.

„Šesť rokov. Od dvadsiatky. Cindy sem prišla pred rokom."

„V preklade si ma tu nasáčkovala nasilu ako domáceho maznáčika."

„Zachránila som ťa, ty nevďačnica! Doteraz by si robila slúžku tomu egoistickému trkvasovi," oponuje Amber a šťukne zapaľovačom v ruke, aby si pripálila štíhlu slimku v ústach.  Hneď ako sa jej to podarí, spokojne oprie chrbát do rohu gauča, nohy vyloží na konferenčný stolík a pritiahne si bližšie sklenený popolník.

Pokrčím nos.

„Má pravdu. Chodila som tri roky s totálnym debilom. Dlhý príbeh." Cindy rukou prehrabne vzduch. Z jej výpovede cítiť, že ide o dávno zabudnutú minulosť. Usmeje sa, len čo zbadá môj, miestami zmätený, výraz.

Neubránim sa vidine podobnosti medzi nami dvoma a podvedome pripisujem Amber neviditeľné body za to, že ju v istom zmysle skutočne zachránila. Dokáže to i so mnou? Možno má tento apartmán nejaké zázračné účinky. Alebo samotná Amber?

Odrazu sa pristihnem, ako škrtám Amber fajčí z pomyselného stĺpčeka negatív a v stĺpčeku pozitív pribudne veľkými tlačenými písmenami AMBER ČARUJE.

Zatiaľ čo prostoreká blondínka spokojne odfukuje kúdole dymu a behá prstom po obrazovke telefónu, Cindy podíde bližšie ku mne a povie: „Poď, ukážem ti poschodie."

Stúpam po schodíkoch zo svetlého dubového dreva a rukou šmýkam po kovovom zábradlí. Ešte raz sa rozhliadnem a obzerám dolnú miestnosť. Darmo, na deväť stoviek pôsobí až príliš luxusne.

„Prvá izba napravo je Amberina, stredná by bola tvoja a na konci som ja. Vľavo je kúpeľňa a toaleta. Tvoja je najmenšia, no ja sa koncom roka sťahujem, tak si môžeš vziať moju."

„Kam sa sťahuješ?"

„Bali. Iba na rok. Rozhodla som sa precestovať Indonéziu, budem robiť sprievodkyňu cez cestovku, kde práve pracujem."

Uznanlivo prikývnem.

Cindy ma vovedie rovno k strednej izbe, ktorú pootvorí a ja nahliadnem dnu ako prvá. Na moje prekvapenie silno kontrastuje s dolným poschodím. Nábytok už nie je taký sterilný a čistý, má kúsok srdca. Teplého srdca. Po pravej strane od dverí sa vyníma smaragdovozelené kreslo a za ním prázdna knižnica. Akoby čakala iba na moju zbierku kníh. Čelo postele zdobia kovové ornamenty. So svetlou stenou tvoria romantický dojem a obrovské okno si doslova pýta závesy, ktoré izbe dodajú ten pravý život. Okamžite ucítim potrebu  vdýchnuť ho izbe ja sama.

„Môžeš si to poriadne obzrieť, ak chceš."

Vstúpim viac dnu a prvé, čo skontrolujem, je výhľad.

Sen.

Perfektná lokalita na kraji Brooklynu vôbec nezodpovedá nízkej cene, čo mi Amber načrtla.  Zdravý rozum mi v tom momente hlási, že už nemám nad čím váhať. Niežeby bola cena hlavným faktorom v rozhodovaní, nejaké úspory  mám, no márnotratný typ rozhodne nie som. I keď som vďaka rodičom bola vždy to bohaté decko, tak teraz, keď stojím na vlastných nohách, milujem pocit výhodných obchodov. Vedomie dobrej kúpy ma zvláštne napĺňa.

„Ehm, Rosie. Nedaj sa Amber odradiť." Prudko sa otočím k Cindy, ktorá stojí vo dverách a na jej tvári hniezdi rozpačitý výraz. „Je trochu divoká, ale nie je zlá. Teda, ak sa náhodou nedotkneš niečoho, čo práve považuje za svoje. Cháp -  chlapa." Zasmeje sa.

„Ver mi, nemám záujem o podobné hry."

„Ale žartujem. Aj tak ich často strieda, takže žiadneho nepovažuje za svojho dlhý čas. Len teraz má niečo vážnejšie. Ak privrieš oko a jednu nosnú dierku nad cigaretami, sem-tam aj uši kvôli búrlivým nočným zvukom z jej izby a výbuchom hnevu, keď jej nevyjde nejaký filmový kasting, býva sa tu naozaj špičkovo."

Takže Amber je modelka aj herečka, hm.

Pri toľkých pripomienkach mi ujde slabý výbuch smiechu, ktorý sa v poslednej chvíli snažím zamaskovať. Chvalabohu nemusím, Cindy sa pripojí.

„Ďakujem, že mi to tak úprimne vravíš."

„Nechcem predsa, aby si po týždni od nás zutekala. Budem rada, ak Amber nezostane sama, keď odídem. Ukážem ti ešte kúpeľňu." Zvrtne sa a ja so širokým úsmevom vykročím za ňou. Dobrý pocit nadobúda na intenzite.

Po obhliadke sa vrátime späť dole. Amber sa vrtí v kuchyni, odkiaľ plynie príjemný závan kávy.

„Rosie, mlieko? Sójové? Mandľové? Cukor? Hnedý? Biely?"

„Trocha mlieka, je jedno aké," mám chuť povedať normálne, no zvolím inú verziu. „Ďakujem."

Na gauči obsadím miesto hneď vedľa Cindy a tvárim sa, že vnímam športové správy v telke. Amber pristúpi aj s okrúhlym mosadzným podnosom, na ktorom štrngocú tri šálky kávy. Jemne ich po jednej položí pred každú z nás a sama sa uvelebí na pôvodnom mieste v rohu.

„Tak, Rosie, povedz nám tvoj životný príbeh. Čo ťa prinútilo hľadať nové miesto na život?"

Na moment ma jej otázka zaskočí. Váham, čo všetko vyklopiť.

„Potrebujem proste zmenu," začnem diplomaticky. Tých zmien by bolo viac.

„Takže nešťastie v láske," skonštatuje Amber s istotou skúseného psychoterapeuta, na čo zodvihnem pohľad. Mimikou práve prezrádzam všetko, čo chce vedieť, hoc si to neuvedomím. „Hneď som si myslela. Na to sme my dve expertky. Že, Cindy?" Amber potvrdí moju obavu. Prečítala ma. Presmeruje žmurknutie k Cindy a obe si sprisahanecky usrknú z kávy.

Mám dojem, že sa práve stávam novým Amberiným projektom.

Veď si to chcela, nie?

Napokon zo mňa vydolujú skrátené príbehy mojich nepodarených románikov a spoločne sa zasmejeme na všetkých absurdných pokusoch mužov osloviť nás. Ich žartíky prekonávajú tie moje na plnej čiare. Vďaka spoločnej téme a podobným skúsenostiam sa s nimi začínam cítiť stále pohodlnejšie.

„Drahá, nemohla si nájsť lepšie miesto. To sám osud chcel, aby sme sa stretli. Je načase, aby si sa začala baviť. Nemáš túto tváričku a telo večne. Kým sa vnútro dá dohromady, musíš im dovoliť, aby boli aspoň chvíľu hýčkané, keď doteraz tí debili nezistili, ako na to."

Prejde mnou mráz, keď dokončí svoju reč. Druhá osoba opakuje takmer navlas rovnaké slová ako moja najlepšia priateľka.

Mám to brať ako znamenie?

„Aha, Brandon!" vykríkne zrazu Cindy a ukazuje na chlapa v telke.

Amber spozornie. Chvíľu všetky tri sledujeme, čo tmavovlasý muž s rovnomerne pestovaným strniskom a až nenormálne bielym úsmevom rozpráva. Na prvý pohľad je zlatý, i keď z neho leje pot na všetky svetové strany. Podľa dresu viem, že je športovec, no akurát prešvihnem menovku s popisom, čo a za koho hrá. Cindy zvýši hlasitosť. Chýbajúce informácie sa snažím vydedukovať z jeho slov. 

...zápas bol vyrovnaný. Nepremenili sme jasnú šancu a to nás stálo výhru. Aj s remízou sa dá existovať, no jasné, že nás to mrzí najmä kvôli gólu v predĺžení...

„Kto je to?" spýtam sa radšej.

„Pššt. Amberin priateľ."

„Nie je to môj priateľ," obrní sa okamžite, akoby bolo hriechom mať priateľa. Cindy sa neprestáva usmievať.

„Veď s ním spíš už mesiac. To je rekord." Až teraz pochopím, že si z Amber uťahuje.

„No bože... Keby ťa vzali do parády jeho šikovné ruky, tiež by si ho nemenila. Vie to so mnou." Amber prijme žart, oprie sa pohodlnejšie o operadlo sedačky a pri pohľade na Brandona v telke zasnene prižmúri oči.

Ktovie, na čo myslí.

Pozorujem jej výraz a trochu závidím to neznáme, čo v jej tvári badám. Odrazu premýšľam, či som sa ja niekedy takto tvárila pri spomienke na mojich bývalých. Fakt, že si nedokážem spomenúť, ma mierne zaskočí.

„Dievča, musíš vyskúšať niekoho z nich. Poznáš futbalistov New York Red Bulls? Páči sa ti niekto?" skúša ma Amber.

Kývnem v zápornom geste a v skutočnosti nemám ani šajnu, že New York hrá okrem amerického futbalu aj ten klasický. Odkiaľ mám niekoho poznať?

Klasický futbal v Amerike nie je populárny tak ako v Európe a najmä Anglicku. Otec je však zanietený fanúšik amerického, New York Giants. Už od mala ma brával na každý domáci zápas so sebou. Je to naša tradícia dodnes.

„Tak to sa rýchlo zmení. Pravidelne po zápasoch chodia do klubu pod nami. Okrem nich aj pár hokejistov, bejzbalistov, sem-tam herec, speváci menej. Stretneš tam množstvo známych ľudí, ak vieš, koho hľadať. A poviem ti, športovci sú dobrí divosi. Je to, akoby si sa ocitla v cukrárni, kde pobehujú koláčiky zadarmo. Môžeš sa aj prežrať a mať sem-tam výčitky, no ten moment slasti, ten stojí za to. A ak máš chuť zhrešiť znova, sú stále k dispozícii nové a nové príchute."

Amber na mňa žmurkne, na čo Cindy prekrúti očami. Mám pocit, že sa za reči svojej spolubývajúcej hanbí. Zato ja začínam tušiť, že tieto dve kopú prvú ligu. A keď hovorím prvú ligu, myslím to doslova. Na módnych prehliadkach, pár akciách i nóbl večierkoch som už ako modelka zahliadla známych ľudí, no nikdy som nebola v klube, kde sa to nimi hemží.

„Ty mníška, neprekrúcaj tými očami." Amber si Cindyn pohľad nedá ujsť a hneď naň zareaguje. „Neviem, koho som tu minulý mesiac načapala vzdychať priamo na kuchynskej linke." Cindy očervenie a ja skryjem úsmev za stisnuté pery a skrčené prsty položené na nich.

„Odradíš ju skôr, než sa sem nasťahuje," Cindy upozorní spolubývajúcu a pohodí bradou ku mne. Amber sa na mňa bezostyšne otočí s kombináciou širokánskeho a záškodníckeho úsmevu v jednom.

„Drahá, ak chceš zmenu, máš ju naservírovanú rovno pod nosom. Väčšina z nich nechce nič len bohapustý sex. Postarajú sa o tvoju svätyňu, keď sa ty postaráš o nich. Vrátia ti všetko, čo dáš. Je to férový obchod. A to je to, čo práve potrebuješ." Nahne sa ku mne a spustí štýlom kázne.

Zase znamenie?

Amberin priamy pohľad sa mi díva až kamsi do duše a vlieva mi tam novú šťavu. Neviem, čo za pohon používa, no okamžite začínam štartovať. Možno i vďaka tomu, že ona a Cindy sa zdajú byť živými príkladmi toho, ako dobre tento matroš funguje.

Opäť v pozadí mysle začujem Hannah. Takmer sa zasmejem nad iróniou, akoby ma celý svet tie penisové baterky servíroval pod nos. Doslova ma tlačí, nech si vrznem a chvíľu kašlem na všetky pokusy o vzťah.

V tej chvíli sa rozhodnem. Urobím to. Ďalšia zmena – užiť si nezáväzný sex.

„Ale Brandona mi ešte nechaj!"

Zasmejeme sa a venujeme minútu ticha jeho dokonalému chrupu, ktorý sa vystrieda s tvárou ďalšieho spoluhráča. Pod ním vyskočí meno Jax Darren.

„To tam vyberajú hráčov cez nejaký modelingový kasting?" nedá mi prvú reakciu nevypustiť nahlas.

Obidve sa na mňa vyškerené otočia.

„Počkaj, až ich uvidíš naživo, zlato. Nie si ďaleko od pravdy."

Oči im iskria.

Pôvodne toto boli dve osobitné kapitoly, no dnes som to okresala o 100 slov a spojila do jednej, tesne pod 1800 slov. Aj tak stále ide o také ponáranie sa do deja 😊. Zajtra vás však vďaka tomu čaká prvýkrát mužský pohľad 😈

💜💜💜