„I can't explain
How you wind me up with your wicked ways"

(X Ambassadors ft. Earl St. Clair - Torture)

Nájde ma očami,  zatiaľ čo mu Adrien ďalej oblapkáva bicepsy pod zámienkou úpravy košele a lačne sa díva na jeho nahú hruď. Mám čo robiť, aby som sa nepridala, no Jax nevyzerá, že ho to obťažuje. Obočie mu na pozdrav vyletí nahor a pery sa mu skrútia do šibalského úsmevu.

Moje vyskočené obočie vo výške prekoná to jeho a prekvapene, s istou dávkou odporu, mu neverbálne odzdravím. Od tej chvíle som nervózna a neviem, ako sa chovať. Vlastne ako vždy, keď je blízko.

S hlbokým nádychom vsajem pár molekúl kyslíka a poberiem sa radšej ku vizážistke s rozloženým arzenálom šminiek pred zrkadlom. Len čo si sadnem, v zrkadle nenápadne ďalej sledujem Adriena a Jaxa.

Dala som síce najavo mierny vzdor, no v duchu mi odľahlo, že sa tu neobjavil samotný Brandon. Oveľa radšej pretrpím trápnosť tejto situácie a hanbu z nedávneho odmietania než ďalšie Brandonove pokusy o sexuálne obťažovanie.

Kým ma kozmetička stajluje, niekoľkokrát mi pohľad unikne k Jaxovi, ktorý si spolu s Adrienom vyberá manžetové gombíky. Akékoľvek sexuálne predstavy ma po tom, čo sa prihodilo, míľami obchádzali, no keď teraz zízam na jeho vyrysovanú hruď, sú nazad. Je to konkrétne ním? Nemala by som, je to Brandonov kamoš. Možno sú rovnakí.

Napriek tomu sa trikrát nevedomky pohemžím na stoličke a zistím to vždy pri káravom pohľade Mercedes. Nával dopamínu v mojom tele neviem zastaviť. Prichádza sám, i keď si to zakazujem. 

To mám asi za trest, že mi Boh musí strkať pod nos to, čo chcem, no nebudem mať!

Dnešné fotenie má predstavovať luxus a eleganciu. Mám čierne spoločenské šaty a Jax oblek, avšak ležérne rozopnutú košeľu a uvoľnenú kravatu. Keď sme obaja pripravení, prikráčame k sebe a čakáme, kým nás Adrien vyzve a bude komandovať.

„Nečakala som ťa tu," nadhodím, no nepozerám na neho, ale na Adriena, ktorý pomocníkovi vysvetľuje, ako nasmerovať svetlo.

„To je dobré alebo zlé? Možno nám chce osud niečo povedať," odpovie so založenými rukami na odhalenej hrudi. Až teraz sa k nemu otočím a oči mi automaticky skĺznu nižšie. Zaujíma ma, čím mu potreli prsné svaly, že sa tak lesknú. Nie je možné nepozerať sa na to.

Prehltnem a neodpoviem. Chcem pôsobiť odmerane a nedostupne, no začína to byť problém.

„Začneme, mes chéris. Opchoti sebe. Jaxon, opchetý o table. Rosé, dlaň na jecho telo, oči objektív, tvách k jeho uchu. Cítiš pachfum? Magnifique. Si séduisant. Sexi. Ústa pootvochiť. Jaxon, chyť ju za pás."

Kĺzavým pohybom ruky mi oblapí pás z ľavej strany. Pod úchopom jeho veľkej dlane sa až strasiem a začnem rýchlejšie dýchať. Mňa samu fascinuje, že na neho takto reagujem. Už od začiatku.

Posledný krok, ktorý potrebujem splniť ja, je dlaň na Jaxovej hrudi. Putujem tam pomaly, neochotne, pretože podvedome tuším, že ak  ju tam raz položím, nebudem schopná sa odtrhnúť. Len čo to definitívne spravím, venuje mi krátky očný kontakt. Akoby si overoval, či správne ucítil ten malý záchvev môjho tela.

No, bože! Čo sa tak diví? Veď som ho okato balila už dávno.

Potom iba stočí hlavu naspäť na svoju pozíciu a fotíme.

„Oui,oui. Jax, chuku vyššie, pchsty za lem jej chamienka, akoby si cho sťachoval."

Nepočujem nič len Adrienove pokyny a zvuky spúšte. Keď poslúchne ďalší rozkaz, prstami mi vojde pod ramienko šiat a ja nemením pózu, nevedomky z nosa vypustím trochu hlasnejší povzdych.

„Mám pocit, že sa ti to páči," pošepká.

Vážne? Nehovor.

Akoby som dávno nedala najavo, že ho chcem, a teraz sa tvári prekvapene, keď tu vzdychám namiesto toho, aby mojej sexuálnej frustrácii v jeho prítomnosti pomohol hneď, keď mohol. Napriek telesnej chémii mu v žiadnom prípade nedám ďalšiu šancu podkopať moju hrdosť. Už som to spravila a stačilo.

Aspoň myslím.

Chcem ho odpálkovať, ale predbehne ma Adrien.

„Rosé," osloví ma. „Rosé!" zdôrazní nešťastne. Jediné R, ktoré nevyslovuje ako CH. „Čo ten pochľad? Daj mu chuku na tvách, pchsty dchuhej otvoch ako pavúk. Máš ho, ale on teba viaaac," zatiahne, „to jeho pachfum, mon cheri. Myslieť na to."

Pachfum, pachfum...

Nenápadne prekrútim očami a odpoviem pošepky Jaxovi: „Ja mám zase pocit, že si fandíš."

Už neodpovedá, iba sa pobavene uškrnie.

Úkosom kontrolujem jeho profil tesne pri mojej tvári. Díva sa do objektívu a ja na neho, perfektná príležitosť na skúmanie. Má pekný nos aj líniu čeľuste, žuvací sval sa mu mykne vždy, keď zatína zuby. Robí to často. Podľa pohybu ohryzku na krku akurát prehltne a mňa ani taká maličkosť nenecháva chladnou.

Kriste!

„Rosé, zakloň chlavu techaz ty. Vlasy nech padajú vzad. Jax ťa chytí za pás oboma chukami, bude sa dívať na tvoj kchk."

Pred tým, než poslúchnem a zakloním hlavu k stropu, sa opäť stretneme pohľadom. Očami sa mu mihne zlomyseľná iskrička, akoby plánoval niečo nekalé, keď sa zaklonená nebudem dívať.

„Nie nižšie. Na krk," nedá mi neupozorniť ho.

„Budem sa dívať, kam len chcem," odbije ma rázne.

Stlačím pery k sebe a zakloním hlavu tak, ako mi prikázal Adrien. Jaxove ruky silnejšie zovrú moje boky. Jediné, čo vidím, je strop. Ani to však nepomáha, keď ucítim, ako húževnato vborí prsty do mojej kože.

Prejde mnou zatiaľ najväčšia vlna vzrušenia. Neviem, čo mi to napadne, no moje vlastné ruky vystrelia a prikryjú tie jeho. Ako reakciu na nečakaný dotyk si ma prirazí bližšie k sebe. Srdce mi začne biť rýchlejšie a živo si predstavujem, ako bezočivo sa ten idiot práve usmieva.

Lenže som to urobila ja sama! Jediný idiot som tu ja!

Idiot, ktorý si nevie poradiť s atraktívnosťou tohto chlapa, robí neuvážené pohyby a reči o hrdosti posiela opakovane do riti tým ľahšie, čím bližšie pri mne je.

„Parfait! Konečne! Takto!" pochváli nás nadšene Adrien. Nič nepovieme, iba počúvame jeho komandovanie.

„Chveješ sa." Jax sa nakloní. Jeho dych mi oblíže krk.

Prehltnem. Neverím, že to až tak vidno.

„To by si chcel. Takých fotení som zažila desiatky," tak trochu prikrášlim.

„No táák, vy dvaja. Tváchte sa ako pchedtým. Jax uvoľni tvách, ty, Rosé, sa nechaj ovládať. Improvisation." Z Adrienovho hlasu počuť opätovnú nespokojnosť. 

„Chyť mi kravatu a pritiahni ma k sebe," prikáže mi Jax, keď svojou drsnou dlaňou bez upozornenia ovinie môj krk a palcom mi jemne lemuje hranu sánky. Prisahám, že ma ním práve letmo pohladil. Žuvací sval sa mu opäť napne, akoby si uvedomil túto chybu. Druhou rukou ma tesne nad zadkom neľútostne pritlačí k jeho panve a k...

Môj ty...

„Čo robíš?" od prekvapenia vyvalím oči.

Na to, že ma nechce,  sa do toho dosť vložil. 

Adrien na nás prižmúri zrak a začne nenápadne, bez slova fotiť. Podivuhodne to naozaj necháva na nás.

„Improvizujem," hovorí pokojne. „Tiež by si to mala skúsiť. No tak, chyť ma. Nehryziem."

„Roseee, beauté, vášeň! Buď déesse, kde si to dnes stchatila? Pchíliš sa sústchedíš."

Začínam byť alergická na Adrienov prízvuk vyslovujúci moje meno. Celý čas upozorňuje a opravuje iba mňa. Zvlhčím si pery, naštvane prekrútim očami a dovolím nervom z Adriena a frustrácii z Jaxa na chvíľu opustiť brány môjho ovládania. Naozaj Jaxa za kravatu potiahnem bližšie ku mne, tvár mu ozdobí  provokačný záblesk víťazstva a ja začnem pózovať, pričom sa snažím odmyslieť všetko ostatné.

Poddám sa vzrušeniu, čo mi vniká do tela každým Jaxovým šepotom či dotykom. Pekelne sa strážim, aby dávka astronomickej príťažlivosti k nemu neprekročila istý limit a nikto si nevšimol, že to iba nehrám. Modlím sa len, aby som to dokázala stopnúť.

A zrazu to ide.

Čas ubieha rýchlo a ja si konečne naplno užívam, hoci viem, že Jaxove pohyby sú, na rozdiel od tých mojich, iba predstierané. Dovolím mu prstami odvážne vkĺznuť pod rozparok šiat na moje nahé stehno, zatiaľ čo milimetre od neho vdychujem vôňu jeho tela. Med, sladký med. Krotím sa neprisať na tenkú kožu krku, čo pred sebou vidím, ako upír.

Keď letmý dotyk na pokožke pod rozparkom zmení za rozvážny úchop, ktorým ma donúti oviť sa mu okolo boku, hruď sa mi dvihne nástojčivejšie, než chcem. Štve ma, že sa tvári, akoby to mal na programe každý deň, ale snažím sa odosobniť. Takto meníme pózy i miesta v apartmáne a Adrien je konečne spokojný. Priam prekypuje nadšením.

V polovici už prosím, nech skončíme, pretože ma to začína mučiť zaživa a potrebujem prestať  predtým, ako spravím nejakú hlúposť.

Pri poslednom zábere ma Jax drží v záklone ako pri tanci. Ak by ma pustil, spadnem. Musím mu len veriť. Díva sa mi do očí a dýchame chabých päť centimetrov od seba, zoči-voči, cez maličké špáry medzi zubami. V momente myslím na náš moment v aute a sviežu chuť jeho pier. Chcem to strašne urobiť. Zobrať si jeho pery. A neviem, či si to namýšľam, no mám rovnaký pocit z neho. Možno keby tu nikto nebol...

„Bravo, complété!" Adrien zavelí koniec, čo takmer nevnímam. Ešte chvíľu sa s Jaxom v tej pozícii nehybne hypnotizujeme. Odrazu ma ale schytí pevnejšie a moju váhu, ktorú doteraz držal on, postaví na vlastné nohy pred seba. Snívanie je preč. Len tak, grobiansky prerušené, a ja mám chuť kričať, že ešte nechcem.

„Dnes to bola zábava." Keď vidí, že pevne stojím, i jeho ruky opustia moje telo a hravo sa na mňa díva.

„Á-áno, bola," nepríčetne odpoviem.

Bože, Rosie, vzchop sa!

On iba žmurkne, venuje mi jeden typický úškrn na stranu a otočí svalnatým chrbtom, kým odchádza preč. 

„Bien, ma rose. Vedel som, že ty si na to stvochená," zavolá Adrien a ťahá ma pozrieť na výsledok dnešného fotenia. Moje nohy by inak ostali prikované na mieste, kde ma Jax postavil. Spamätám sa,  prečistím hrdlo a  preberiem z krátkeho tranzu.

Po piatich minútach s Adrienom preklikávam fotky a on ma upozorňuje na detaily, ktoré sa mu vydarili. Očkom zachytím, že Jax sa vracia už prezlečený z obleku do každodenného oblečenia a s cestovnou taškou s logom ich tímu v rukách zdraví nám všetkým, pričom ďakuje za spoluprácu. Vrhnem pohľad na čas. Je práve deväť hodín večer. Premýšľam, či tu on neostáva a preto sa ponáhľa preč, alebo naopak odchádza a ide do svojej izby.

Posledný pohľad v dverách venuje mne, zdvihne jeden kútik a stratí sa.

Túto kapitolu mám hrozne rada :D