„Trippin' on potions still
I don't even know what's real"

(DREAMDNVR ft. Boy In Space - AMNESIA)

Presunieme sa do klubu. Dnes je hraničná ôsma čiarka, pijem totiž víno.  Na ruke mám tri a som v móde, kedy ma baví hľadať chyby na odvážlivcoch, čo za mnou prídu s najotrepanejšími otázkami typu čo tak sama? alebo čakáš na mňa? , a vymýšľať nové spôsoby, ako im dať najavo ďakujem, nevzrušuješ ma.

Prekliaty Jax.

Pristihnem sa pri novom meradle hodnotenia chlapov. Všetkých porovnávam s ním a ťažko priznávam, že sa túžby po ňom neviem zbaviť. Akoby všetky tie odmietnutia iba vznietili oheň, čo vo mne zapálil, a akýkoľvek záujem o iných mužov neľútostne zhorel.

Celý večer sa vyslovene nútim do hľadania niekoho, kto pritiahne moju pozornosť. Čakám, že alkohol povolí z kritéria, nech ma dotyčný rozpaľuje bez dotyku, no márne. Zakaždým mi oči spočinú na ňom. Mám chuť hrešiť, nadávať, kopať. Strašne ma to hnevá. Preskakuje mi z toho. Som naštvaná. Na seba, svoje feromóny a na tu prítomných fešákov, ktorí ho nedokážu tromfnúť.

V príjemnom opojení chvíľu tancujem a potom sa s Amber i Cindy ocitnem pri bare. Venujú sa ich vlastnej spoločnosti. Amber flirtuje s Diegom, SBS-károm, ktorý bol minule pri vchode, a Cindy je opäť s tým kučierkom, Paulom. Musia si myslieť, že som vadná, keď som ešte nikoho neklofla, napriek mojim plánom. S Diegom i Paulom ma zoznámia a chvíľu diskutujeme spoločne. Keď sa Cindy a Paul vytratia, zostanem len s Amber a Diegom.

Tretie koleso. Bože, pošli mi už, prosím, kópiu Jaxa s rozumom!

„Musím si odskočiť, zoberieš mi ešte jedno cosmo?" Neviem presne, či Amber mieri otázku na mňa alebo Diega, ale prikývne on. Nehádam sa.

„Mám ísť s tebou?" spýtam sa automaticky. Nepísané ženské nepísané pravidlo predsa hovorí chodiť na WC v skupinke.

„Nie, nie. Nemusíš. Potrebujem ešte vonku zavolať agentúre. Písali mi mail. Chvíľku sa zdržím. Diego sa o teba postará." Pohladká Diega po chrbte a vymenia si medzi sebou žhavé pohľady. Cítim sa trochu trápne, ale alkohol to blokuje, tak sa usmejem. Zostanem pri bare sama s Diegom a čakám, či začne rozhovor on. Mal by, nie?

Ó, aha, dvadsiateprvé storočie, Rosie.

Radšej prestanem čokoľvek čakať.

„Tiež cosmo, Rosie?" pozitívne prekvapí a ozve sa sám.

Pozriem na nedopitý pohár od Dark'n Stormy. Nepamätám, kedy som víno zamenila za môj obľúbený rumový drink. Okamžite dvihnem dlaň a snažím sa rátať čiarky. Nie som si istá, či ich je päť alebo šesť.

Doriti.

„Ešte mám, dík," odmietnem, kým prídem na to, koľko tých prekliatych čiarok je.  Diego prikývne a vzápätí vyberie mobil. V prehlušujúcej hudbe vôbec nie je zvonenie počuť, musel ho cítiť.

„Rozumiem, hneď som tam," zakričí doň, zloží a zasunie späť do vrecka. Vzápätí sa otočí a vysvetlí mi, že musí niečo vybaviť. Je stále v práci. Až teraz pochopím, prečo s nami pil nealko. Prikývnem a v duchu mi odľahne, že ostanem hoc aj sama.

Osamote sedím asi pätnásť minút. Zvyšok Dark'n Stormy mi už pretiekol krkom a čiarky sú dávno zabudnuté. Láka ma pustiť sa do cosma, ktoré čaká na Amber, lenže jej nikde. Začne ma baliť ďalší muž, premeriam si ho. Nepohne so mnou napriek milému úsmevu, pekným očiam a vysekanému telu. To moje je imúnne od momentu, čo zareagovalo na, pre mňa nedostupného, blondiaka. Zbavím sa ho a čakám, kým príde barman, aby som si objednala posledný drink.

„Urazená?" Spoza mňa mi pri uchu chrapľavo zaznie dôvod mojej frustrácie. Okamžite mám zimomriavky. Už len to mi chýbalo! Prišiel mi zopakovať, že ma nechce?

No nie, vôbec nie som urazená!

Pomyslím si.

„Nemám byť prečo," zaklamem, kým si on pri bare objedná dve medové Tennesse. Najradšej by som mu však vynadala.

„Tiež si myslím, ale prostredník máš elegantný."

Prekrútim očami, ale v duchu som naň patrične hrdá.

„Pristane ti to," zloží mi kompliment.

„Viem."

Veď v tých šatách takmer nedýcham.

„Čakal som ďakujem."

„Za čo?"

„Za kompliment?"

Druhýkrát prekrútim očami a snažím sa zostať mrchou. Chcem, aby odišiel predtým, než po ňom zas vyštartujem. Viem, aká som, keď mám v krvi alkohol. Prehnane úprimná a bez filtra. Nie, žeby som ho mala za triezva, no opitá sa proste nekontrolujem. Práve teraz si to nemôžem a nechcem dovoliť.

„Pre teba, od chlapíka na druhom konci baru," vyruší nás barman, keď predo mňa postaví plný pohár drinku, čo pijem. Obzriem sa, kto ma takto potešil a na konci baru zbadám celkom sympatického chlapa. Dvihnem pohár a vyartikulujem na zdravie. Potetovanou rukou kývne nazad.

Neprekonáva síce fešáka vedľa mňa, no úsmev mu opätujem. Možno trochu pripito a možno trochu náročky, keď viem, že Jax celú moju interakciu  sledoval. Otočím sa späť k nemu a skôr než čokoľvek povie, obaja zaregistrujeme Brandona vchádzajúceho do klubu ako veľká voda, v sprievode dvoch priateľov. Vyzerá, akoby práve skončil miliónové obchodné stretnutie a pri vyzliekaní saka si s každým veľkolepo potriasa rukou.

„Musím ísť, ale na tvojom mieste to nepijem," Jax hodí bradou k drinku, čo mi poslal pokerovaný svalnáč a chopí do rúk jeho vlastnú objednávku na pulte. Pomyslím si, že určite iba žiarli.  „Uvidíme sa neskôr," rozlúči sa a  moje zreničky do tretice obehnú očnú guľu.

„O tom silne pochybujem," odvrknem znudene a trucovito do seba ten drink kopnem. Vidím, ako sa Jax pri odchode k Brandonovi obráti ako poslušný psík, pobavený mojím neskrývaným odporom. Počul ma.

A nech!

Je mi jedno, že možno naozaj vyzerám urazene. Aj tak so mnou nič nechce mať. Aspoň maličkú štipku hnevu si moje telo očividne potrebuje vyventilovať. 

Zvedavo sa zvrtnem smerom, kde stál fešák, čo mi poslal drink, no chlapík tam už aj tak nie je. Toto snáď nie je pravda. Konečne sa pohrávam s odhodlaním rozhýbať sa a on tam nie je? Fakt som prekliata.

Drink v mojich rukách mi začína normálne chutiť. Človek je na tom fakt zle, keď mu už alkohol začína chutiť . Zvyšok vypijem naraz a položím prázdny pohár na bar a čakám. Znova.

Namiesto toho, aby promile ešte viac povolilo kritériá na výber muža,  s ktorým sa dnes vyspím, cítim, ako robí presný opak. Môj ostrozrak stále smeruje iba k Jaxovi. Už dobrú chvíľu sa baví práve s Amber. Priznávam, že viac žiarlim, než ma štve fakt, že na mňa zabudla.

Každým ďalším hltom zabíjam zostatky mojej chabej hrdosti a podporujem odhodlanie nakráčať k nemu, schmatnúť ho a prinútiť, nech si ma vezme. Nenávidím to. Nenávidím svoje telo. Celá mužská populácia, okrem neho,  proste nepripadá do úvahy.

Ďalšie, čo prichádza a pýta sa von, je niečo nechutné valiace sa mi hore krkom. Je to blízko. Hlava sa mi náhle zatočí a vytvára predo mnou farebné obrazce zo svetiel mihotajúcich sa okolo. Potom to prejde, no cítim sa, akoby na mňa niečo liezlo. Podivuhodne to nevnímam nepríjemne. Naopak, je to krásne a mám chuť tancovať.

Zhupnem z barovej stoličky. Namiesto toho, aby som nohami pevne pristála na zemi, takmer spadnem. Ledva sa zachytím voľnej stoličky. Zachechcem sa na tom, čo tu vystrájam. Zároveň som hrdá, ako šikovne som to vybalansovala.

Nič to. Potiahnem za lem šiat nižšie, preglgnem chvíľkovú nevoľnosť a zobujem si lodičky. Chystám sa vykročiť na parket, do niečoho tvrdého však narazím. A dobre to vonia.

Hmm, mužské telo.

Poteším sa ako decko z vedomia, že to napokon len prišlo. Trochu dlhšie premýšľam, až usúdim, že tvár dotyčného poznám.

„Brandooon." Niečo mi vraví, že sa nemám z jeho prítomnosti tešiť, no konám inak. Som radostná a všetko mi začína trvať akosi dlhšie. Zaujato ho skúmam, kým ma svojimi drsnými dlaňami drží.  Má celkom pekné ostré črty.

„Už odchádzaš?"

„Hm, vlastne," premýšľam, čo som mala v pláne a rozhodnem sa, že to, čo vraví. „Uhádol si. Ak teda dovolíš." Nemotorne  sa ho snažím opakom ruky odsunúť stranou, nech mám voľnú cestu preč. Zapotácam sa a on ma znova chytí.

„Ale, ale, ale. Nepovedal by som, že práve naša ľadová princezná sa nám tu sama opije."

„Nie som opitá."

Kdežeee!

V momente mi aj karma povie, že si myslí opak. Napne ma, no len nebeským zázrakom to udržím a nepovraciam mu škrobené topánky.

„Poď, pomôžem ti."

Kdesi v hĺbke seba viem, že tej vete nemám ani náhodou veriť, no nevoľnosť, tlačiaca sa zo mňa v nečakaných, no zato intenzívnych intervaloch, chce prijať jeho pomoc. Nechám sa viesť kamsi do ticha.

Drží ma za pás, kým sa neopriem o mramor pri umývadlách a nezbadám sa v zrkadle. Vidím sa však trojito. Každá z tých troch Rosie mi je cudzia. Ani jednu nepoznám. Zasmejem sa na tom, strčím ruky pod senzor a čakám na vodu. Odrazu ucítim na rukách Brandonove obrovské dlane, ako ma smerujú presnejšie. Až teraz sa vody skutočne dotknem.

Aha, netrafila som.

Rozosmejem sa na vlastnej stupidite.

„Dík," poďakujem dokonca.

Pozoruje ma a vysadne na mramorový pult pri mne, kým si oplachujem tvár. Až keď hlavu dvihnem, začnem sa smiať na plné hrdlo. Vyzerám otrasne. Ako panda. On sa smeje so mnou. Zakloním sa dozadu a lietam. Čakám, že spadnem na obláčik, no je to tvrdšie, než som čakala. Opäť Brandon.

Ako to robí? Je superman?

„Páni. Neprehnala si to náhodou?"

Na chrbte cítim jeho hruď a kým sa otáčam, cápem po ňom dlaňami. „Si tak tvrdý, vysekaný," mrmlem čelom k nemu a pridržiavam sa jeho pliec. „A máš čierne oči. Také temné. Zlé. Drsné," meliem nepríčetne ďalej, vzhliadajúc k nemu. On sa neusmieva, pohľad mi opätuje a pevne ma drží. Ak by ma pustil, asi spadnem.

„Možno. Páči sa ti to?"

„Huh?"

„Si v pohode?" Žmúri na mňa.

Opäť mi dochádza pomalšie, ale keď sa na neho zadívam,spomienka na zvuky spoza Amberinej izby na seba nenechá dlho čakať. Akurát, že vo svojej vizualizácii pritom vidím Jaxa. Zahryznem si do pery. Brandon čiernymi očami pristane presne na tom bode a ja prilepím pery na jeho. V sekunde mi bozk opätuje, schmatne ma, pritlačí za zadok k sebe a ženie späť k okraju umývadla.

🙈 🙈 🙈

Bojím sa vašich komentov :D