2. kapitola
„So here I am trynna figure where it all went wrong
Feel like a ghost in my own damn home"
(Blake Rose – Heavy S*it)
O dva týždne neskôr
„Oci!" zvýšim hlas, reagujúc do telefónu na otcovu ponuku zostať v byte, ktorý mi dohodil práve on.
A tri mesiace v ňom oxidoval aj môj bývalý.
Vo vedľajšom zrkadle zachytím pár zvedavých pohľadov kolegýň a rozhodnem sa pokračovať šepkaním. „Budem v pohode, proste tam viac nechcem bývať. Nemusíte sa s mamou strachovať! Už dávno som chcela odísť. Viem sa o seba postarať."
Pozornosť zažehnaná.
Kaderníčka mi kefou ďalej prehrabáva zlaté vlasy. V tenkom župane sa pohemžím na stoličke a ďalej počúvam otcove ustarostené otázky. To mám za to, že som jedináčik. Ich vysnívané dieťa.
Len ťažko sa zmieruje s tým, že jeho jediná, už dvadsaťšesťročná dcéra odkopla ďalšieho chlapa, odmietla byť chránená spoľahlivou mužskou silou a zmyslela si zrazu sťahovanie k cudzím ľuďom. Pomedzi riadky úplne počujem, ako jeho mozog vraví Rosie, zlatíčko, nemyslíš, že je čas sa usadiť? a tiež počujem, ako totálne ignoruje moju odpoveď A tebe sa zdá, že sa nesnažím? Môžem za to, že sú všetci idioti? Čo si mám dať chlapa vyklonovať? Táto debata však reálne nikdy neprebehne, pretože moji rodičia sú na mňa príliš dobrí a ja príliš ovplyvnená ich efektívnou výchovou.
Neďakujem im iba za nekonečnú lásku, život ako v bavlnke, ale aj za rozum, ktorý mi rokmi vyformovali v hlave. Je však načase, aby pochopili, že nie som z porcelánu. Toto je môj život a ja najlepšie viem, čo robím. Potrebujem urobiť zmenu. Niečo šialené. Zúfalo potrebujem zlomiť vzorec, ktorý ma zakaždým prenasleduje.
Ako?
Odpovedať na rovnakú porážku inak, než doteraz. A konkrétne odpovede sa vynárajú postupne.
Prvá zmena - nebývať sama.
Krátko po vyhodení Justina mi štyri opustené steny začali liezť na nervy. Rovnako ako celý môj pokus o usporiadaný život. Spoločnosť, ale nie mužská, sa stala prvým bodom na to-do liste.
Potrebujem priateľky, spolubývajúce. Neustály kontakt s niekým iným, než s partnerom.
Doteraz som sa držala v úzadí, mimo zábavy, snažila som sa venovať všetok čas štúdiu, práci a láske. Krvopotne som držala rovnováhu medzi troma prioritami, lenže to tretie sa mi i po štvrtýkrát vysmialo priamo do ksichtu. A bolo načase prestať dávať tam, kde nič nepribúda.
Druhá zmena – žiadny nový vzťah. Aspoň určitý čas.
Zatiaľ som si nedovolila určiť, či budú zmeny dočasné, či koľko ich ešte pribudne, no jednu úlohu mali spoločnú - vytvoriť odrazový mostík, ktorý ma vystrelí novou, neprebádanou cestou. A tam až zistím, či sa mi páči, alebo sa radšej vrátim a zabočím inam.
„Dnes mám ďalšie obhliadky, oci. Dám ti vedieť. Vidíme sa v sobotu na zápase."
Slová z mojich úst sa zmenili na tichý škrekot v momente, čo mi kaderníčka potiahla vlasy do vysokého chvosta. Pri bolestivom cuknutí zo mňa vyšiel piskľavý zvuk, ktorý opäť pritiahol pozornosť kolegýň od vedľa.
„Prepáč, Rosie," šepne mi do ucha kaderníčka, hneď čo zaregistruje moju grimasu. Chápavo prikývnem.
Napokon sa rozlúčim s otcom, stlačím červené tlačidlo a s hlasným povzdychom sa zadívam na svoj odraz v zrkadle. Vo vlastných očiach na sekundu hľadám odpoveď, či som si vážne istá, že viem, čo so životom vlastne robím.
„Zháňaš podnájom?" vyruší ma blonďavá žena, ktorá si na stoličke vedľa mňa ležérne popíja prosecco pri tom, ako sa kaderník stará o jej hrivu.
Veľa modeliek pri prípravách pije. Vždy som to považovala za divné. Som predsa v práci, nie? Všetci to však vnímali ako dovolený zákaz. Nie zriedkavo priam žiadaný zákaz, keď vás priamo na stole čakalo naliate šampanské. Pri tom, ako drží stopku pohára, si všimnem jej zápästie. Pripadá mi to ako pracne zamejkapovaná modrina, no nedovolím si na ňu zízať dlhšie, než je normálne.
„Tak nejak."
„Poď bývať ku mne. Teda k nám so Cindy."
Blondínka pohodí hlavou pred seba a v zrkadle spolu pozorujeme tmavovlasé dievča exotickej pleti, pózujúce pred svetloružovým fotografickým plátnom. „Mám voľnú izbu v poschodovom apartmáne na Cranberry Street. Sme dve, ale Cindy sa o mesiac aj tak sťahuje."
Zaujato nadvihnem obočie.
„Pokračuj?" vyjde zo mňa s otáznikom.
Zasmeje sa, otočí a nahne telom ku mne. Kozmetička od nej na moment ustúpi a kaderník nesúhlasne skrčí tvár, no nepúšťa zo zovretia prameň jej lesklých vlasov. Obaja netrpezlivo čakajú, kým si my dve podebatujeme.
„Deväť stoviek na mesiac, máš vlastnú izbu na poschodí. Vedľa teba by som mala izbu ja a ďalšiu Cindy."
Na prvý pohľad vyzerajú obe celkom milo. Ak si odmyslíme skutočnosť, že ja mám fakt mizerný odhad na ľudí, možno by to šlo.
„Ak máš čas, po fotení ťa pozývam na kávu. Môžeš si to omrknúť."
Váhavo si ju premeriam.
Čo sa týka báb v modelingovej brandži, naučila som sa byť obozretná. Častokrát tu panuje faloš, povestná závisť, ohováranie i žiarlivosť na každom kroku, no stretla som i množstvo výnimiek. Poväčšine to boli tie tichšie, nenápadné baby. Blondínku so záhadnými zelenými očami si do tejto kategórie na prvý pohľad netrúfam zaradiť. Celý život sa však snažím riadiť jednou vecou - nesúdiť, pretože to robia ľudia aj so mnou.
Čert to ber.
Rozhodnem sa dať tomu šancu. Tretia zmena – viac riskuj.
„Som Rosie," vystrčím k nej otvorenú dlaň a usmejem na znak súhlasu.
„Amber. Môžeš ma volať Am," veselo zašteboce a krátko, so stiskom jemným ako pierko, mi potrasie rukou.
Okej, Am. Prosím, len nebuď mrcha.
***
Po fotení mi v kabelke zvoní mobil. Uvedomím si to až po dobrej chvíli. Prehrabujem sa a bez pohľadu na meno volajúceho čím skôr zodvihnem. Hlas mojej najlepšej priateľky mi doľahne do uší.
„Vieš čo, Hannah, práve sa prezliekam a idem pozrieť jeden byt. Prenajíma ho modelka, s ktorou som sa stretla dnes na fotení. Ideme k nej."
„Jeeemine, Ro, tak nebudem rušiť. Len som sa chcela spýtať, či dnes nezájdeš na pohárik vínka. Sean ma nočnú a ja voľno."
Očkom zavadím o smart hodinky na mojom ľavom zápästí.
„Uvidím ako dopadnem s tým bytom a ozvem sa."
„Dobre. A nie je to nejaká závistlivá beštia, že nie?"
Zachichocem sa. Akoby sme mali jeden mozog a čítali si myšlienky.
Hannah pozná, ako to v mojej brandži chodí vďaka početným historkám. Najmä poslednej, ktorá bola aj dôvodom mojej najčerstvejšej tragikomédie. Justin nikdy nemal pevnú vôľu a Rachel ma nenávidela od momentu, čo sme sa spoznali.
Príbeh môjho života.
Stále lepšie, ako keď ma využil George len preto, aby ukázal svojej bývalke, že si dokáže nájsť modelku a prinútil ju tak oľutovať ich rozchod, čím si ju pripútal naspäť. Doteraz som nevedela, či som sprostejšia ja, že som to nevidela, alebo ona, že ho chcela späť.
Zažila som naozaj všeličo.
„Nebudeme si klamať. Vieš, že mám na ľudí blbý odhad. Ale nechcem ju súdiť."
„Ro, to preto, lebo každému dávaš šancu. Niekedy by si mala byť tou mrchou ty."
„Neboj sa, ak treba, viem, kde mám štartovací gombík."
Zasmeje sa.
„To teda viem. Ozvi sa, zlato. Pa."
„Pa."
Zložím, uzamknem mobil, keď mi pípne sms. Už pri pohľade na Justinovo meno sa mi chce grcať.
Justin:
Rosie, už sú to dva týždne.
Ozvi sa, milujem ťa.
Je mi to strašne ľúto.
Prekrútim očami. S neverou naozaj nemám zľutovania.
Divím sa sama sebe, že som po dvoch týždňoch úplne v pohode. Akoby niekto vypol moje slzy i bolesť. Justin za to proste nestál. Okrem iného, čo mu dobre nestálo.
Rosie: Strč sa už konečne.
Odpíšem mu, šupnem mobil do vrecka tmavohnedého kabáta, ktorý cez seba prehodím ako posledný kúsok oblečenia, a vyjdem zo šatne.
A vraj neviem byť mrcha.
Cindy a Amber ma už čakajú. Amber pohotovo zahasí cigaretu o dno skleného popolníka položeného na recepcii hotela, kde sme fotili. Mladý recepčný sa na ňu zasnene usmeje, keď mu ona našpúli krvavoružové pery a cmukne na neho. Na sekundu začínam váhať, s kým mám tú česť, no moje pravidlo naďalej znie Nesúdiť.
A modliť sa, nech človek nie je psychopat.
Ak ste nepostrehli, na Instagrame som založila osobitný účet k príbehu - @dokonali_wattpad. Tam nájdete vizuálne úryvky z deja, pre lepšiu predstavu 😅 Mne samej to pri príbehoch veľmi pomáha a dodáva na reálnosti, no chápem, že nie každý vizuál potrebuje či chce. Je to na vás 💜
Časti budú mať vždy do 1800 slov a budú vychádzať 3x do týždňa. Rozmýšľala som utorok, piatok a sobota. Môžete mi však napísať, či vyhovuje alebo by ste prijali iný vzorec 🙏
Inak, ste mega a pri minulej časti som z vás takmer odpadla 😂💜
ĎAKUJEM, že tomu dávate šancu!
💜💜💜
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro