„You walk into the party
I see you in my peripheral
Trying not to stare at you
Is motherfu*king difficult"

(Olivia O'Brien - Tequilawine)

„Rosie, neruším?" Cez maličkú škáru pootvorených dverí mojej izby nakukne Cindy a vyruší ma počas rande s džezovým vekom Fitzgeralda predo mnou.

„Hm?" Otočím sa a zistím, že mám na skle okuliarov fľak. Zložím si ich a utieram do vyťahaného trička, kým Cindy vojde a posadí sa na posteľ.

„Amber má v piatok narodky. Každý rok robí party, no teraz ju v kuse odmieta. Že sa jej nechce. Ale ja vidím, že je len stále rozhodená z toho debila. Napadlo mi, čo keby sme tú party usporiadali my? Ja sama som chcela rozlúčkovú, veď vieš. Možno by sme to mohli spojiť. Ideš do toho?"

Odfúknem a trochu skľúčene hodím očkom na knihy predo mnou. Snáď aj ja v ten deň oslávim záver predposledného semestra na výške. Nedá sa odmietnuť. Nasadím okuliare nazad na nos a ponad rám na Cindy zaškúlim ako profesorka.

„Čo navrhuješ? Poznáš ju viac."

„No. Vymyslela som plán," chytí sa. „Nenápadne od nej vymámim, koho by tu chcela, musíme ju prekvapiť. Nesmie byť doma. A keď príde, kúpime jej nejaké brutálne šaty, povieme, nech sa nahodí, lebo ideme do baru, no a keď zíde dole, prekvapíme ju aj s tortou a zborovým Happy Birthday. Trochu aj s ostatnými popijeme tu a keď sa dostaneme do nálady, presunieme sa dole do klubu," oboznámi ma.

Vďakabohu, že to má už aj vymyslené.

„Dobre. Nemám s tým problém. Povedz, čo mám vybaviť, urobiť, kúpiť, priniesť a ja to urobím."

„Prosím ťa. Mám už všetko prichystané, iba som potrebovala tvoj súhlas a trochu pomoci."

„Cin, ty si poklad." Vďačne pred ňou zopnem ruky dokopy.

„Tak sa len uč, bifľoška! Idem vyhliadnuť nejaké rajcovné šatičky pre našu šelmu, dobre? Pošlem ti do správy môj výber a ty rozhodneš." Natešená z novej životnej úlohy vstane a nechá ma opäť samu.

Hovorila som už, ako mi bude chýbať?

***

„Psst, schovajte sa, už ide!"

V apartmáne je zatiaľ iba pár hostí. Všetci ostatní majú prísť až vtedy, keď sa bude nič netušiaca Amber hore prezliekať a chystať.

Cindy každého pozvaného inštruovala, aby klopal, nezvonil. Tí, ktorí boli vnútri, sa na povel skryli a na chodbe sme ako uvítací výbor zostali len my so Cindy.

S dokonalým make-upom v krátkych kokteilových šatách čakáme, kým Amber príde domov a prekvapíme ju. Dnešnú noc si užijeme, ako sa patrí. Zimný semester posledného ročníka mám oficiálne odfajknutý, rozlúčime sa so Cindy a hlavne, oslávime Amberinu dvadsaťšestku.

V dverách zaštrngoce kľúčik.

„Všetko najlepšie!" zakričíme, keď oslávenkyňa vojde a zbadá nás.

Na tvári jej rozkvitne dokonale detský úsmev. Po dlhej dobe opäť vidím rozžiarenú Amber. Presne takú, akú som i spoznala. Do rúk jej okamžite strčíme obrovskú bielu škatuľu previazanú ružovou stuhou. Zapiští a objíme nás so slovami: „Vy ste nezabudli."

„Zošalela si? Tento deň predsa miluješ! Musíme to osláviť!"

„Veď viete, že som tento rok pre vás nerobila žiadnu party."

„Lenže party sa spravila pre teba! Máme veľa dôvodov. Nasúkaš svoj hriešny zadok do tohto a ideme to roztočiť do klubu, odkiaľ si domov privedieš narodeninový darček číslo dva, ktorý ťa obšťastní! Je to jasné?"

Bytom sa rozľahne Amberin smiech.

„Dvakrát mi to neprikazuj!"

„No makaj! Čakáme ťa."

„Čo? Hneď? Chcela som si dať ešte kúpeľ."

So Cindy si vymeníme pohľady a usúdime, že Amberina túžba iba nahráva našej časovej tiesni.

„Pokojne si daj. A nezabudni sa všade oholiť!" odobrím jej nápad a zahovorím akékoľvek podozrenie, že ju ešte pred klubom čaká zahrievacia party rovno tu.

„No, Rosie! Žiačka učí učiteľku?"

Očerveniem pri jej odrážke.

Cindy len so smiechom prekrúti očami a Amber už aj s krabicou, ktorej veko nadvihuje, aby videla dnu, kráča po schodoch. V tej chvíli sa modlím, nech nezazrie i tri hlavy trčiace spoza pultu v kuchyni. Keď zájde do izby, ťapneme si a spustíme náš plán.

Povynášame fľaše alkoholu, tortu, občerstvenie, balóny, ozdoby a postupne, v tichosti vítame hostí, z ktorých polovica, samozrejme, mešká.

Po pol hodinke sa dole už rozmáha chaos a hluk, ktorý začína byť stále nápadnejší a prehlušuje tlmenú hudbu pustenú do pozadia. Najvyšší čas ísť po Amber a zostať s ňou, kým sa naozaj prichystá a nenapadne ju predtým sliediť dole. O túto úlohu sa postará Cindy, zatiaľ čo mne prischne džob majordóma. Otváram dvere a ako bonus rozlievam  šampanské každému, kto príde alebo má už prázdny pohár.

Bublinkový aperitív nepúšťam z rúk a počas každej cesty k dverám doplním zo tri poháre, ktoré mi nové tváre strkajú do zorného poľa. Všetci vedia, že keď Amber zíde dole, začne sa spievať Happy Birthday, na čele so mnou. Výnimočným speváckym talentom  neoplývam  a už teraz sa prežehnávam, nech ma v tom nenechajú.

Chmatnem po kľučke asi desiatykrát a pri pohľade na chlapa v kabáte na druhej strane prahu ma ovalí chvíľková mdloba. Vyzerá dobre. Nech si dá čokoľvek, vyzerá, sakra, dobre. Lepšie by to bolo už len bez oblečenia.

Aj jeho musela Cindy šupnúť na zoznam hostí?

Neujde mi, ako si ma zdola hore premeria. Keď zastane na mojich prsiach, obtiahnutých v bielych kokteilových šatách bez ramienok, ďakujem Bohu, že som sa dnes odvážila vziať si ich. Nech ľutuje, o čo prišiel. Dorazí ma však vľúdnym pohľadom do očí a úškrnom na pravú stranu.

Takto vyzerá ľútosť? Čo sa zas škerí?

„Ahoj," pozdraví.

„Ahoj," odpoviem stroho. 

Prekročí bez vyzvania prah a ocitne sa dnu. Mierne omámená za ním zatvorím a sledujem, čo mi podáva.

Hm, prišiel sám.

Trochu ma to poteší. Možno, ak by Amber nemala Brandona v zuboch, bol by tu minimálne s ním.

„Ďakujem. Odovzdám." Prijmem darčekovú tašku s fľašou. Znova sa len usmeje, prevesí vyzlečený kabát na vešiakovú stenu a zapletie medzi hostí, kde sa okamžite privíta so skupinkou mužov pri gauči. Tým, a ešte jedným provokačným žmurknutím na mňa, naša päťsekundová trápna debata končí.

Potrasiem hlavou s cieľom zahnať možnosť, že ho dnes znova budem baliť. Rozhodne nie, to by som už bola šialená. Opäť nalievam pohár, ktorý mi niekto vsúva pod nos, a ďalší nenápadne aj sebe. Na ex ho do seba kopnem a snažím sa ignorovať nutkanie hľadať jeho otrasne iskriace oči každú minútu v dave.

Tebe nestačilo, Rosie?

Konečne sa zjaví Amber a celá pozornosť sa  od toho momentu strhne iba na ňu. Spievať začne niekto iný.

Ďakujem, dobrotivá duša, nech už si ktokoľvek v tomto dave!

Nadšene sa pridám a keď spev stíchne, Amber, stojacej na schodoch, sa od dojatia v očiach zalesknú slzy. Dojme ma to. Nemotorne pritom tlieskam aj so šampanským v ruke. Obzerám sa a vychutnávam moment. Všetci sa usmievajú a tlieskajú.

Dokonca aj on.

A pozerá priamo na mňa.

Skryjem zuby za ustupujúci úsmev. On ku mne zodvihne obočie i pohár so šampanským. Prázdny. Pýta si naliať. Neviem, čo mi to v tej chvíli napadne, nechcela som dávať najavo, že ma jeho odmietnutie vyviedlo z miery či urazilo, no napriek tomu pred seba nastavím zovretú päsť a vystrčím mu z nej ukážkový prostredník, kým šampanské v druhej ruke zodvihnem tiež a ústami vyartikulujem to nie je pre teba. Presne tak, ako on povedal mne. Opäť to mám živo pred očami a počujem jeho hlas v ušiach.

Si nádherná, ale nie si pre mňa, Rosie.

Po mojom geste mu kútiky vyletia nahor a pokrúti posmešne hlavou. Opätujem mu rovnaký úškrn a spokojne otočím k iným hosťom s prázdnymi pohármi, pričom v duchu nadávam.

Nalej si sám.

Dnes taká oddychovka. Čaká vás druhá návšteva klubu.

Myslíte, že pre Rosie dopadne úspešnejšie, rovnako alebo ešte horšie než prvá? 😎