„I know I shouldn't drink anymore, but I might
I know I probably said it before, but I lie
'Cause you don't wanna know what goes on in my mind"

(Bryce Fox - Bodies)

„Rosie? Si v izbe?" počujem z chodby Amberin hlas, len čo zložím Hannah. Nestihnem si ani premyslieť, ako povedať Amber o včerajšku, a už ma čaká priamy prenos príliš rýchlo mieriaci k mojej izbe.

„V izbe. Vojdi."

Dvere sa rozletia skôr, než dopoviem. Okamžite sa z ľahu šuchnem do sedu a vystriem ako pravítko. Amber zostane stáť vo dverách v tmavomodrej, saténovej nočnej košieľke s úsmevom na tvári. Na jej krku vidím jeden blednúci  a druhý fialový fliačik. Ona však vyzerá spokojne a tuším, že sa o pár sekúnd dozviem, aký je dôvod.

„Ako zvládaš slávu, ty tigrica?" Vysmiata si kolmo sadne do smaragdovozeleného kresla priamo pod knižnicou. Nohy zohnuté v kolenách jej visia von a pohojdáva nimi. Blonďavú hrivu zakloní dozadu, kým si, čakajúc na moju odpoveď, premeriava všetky knihy nad ňou.

„Slávu?" Pokrčím obočie.

„Včera si bola stredobodom pozornosti. Vraj si niekoho nakopala do gulí, Nicka nechala nasucho a dvoch ďalších mužov poslala do hája. Lenže vidím, že tvoja posteľ je aj tak prázdna." Zasmeje sa zvonivo.

„Aj zlá reklama je reklama," zašomrem si. Moju pozornosť zaujme i tak iná časť jej predslovu.

Niekoho nakopala do gulí...

Nevie to. Nevie koho.

Pokračuje však ona: „Cindy hovorila, že ťa zaujal Jax. Zarúbala si dosť vysoko, ale nie je to zase nemožné. S Brandonom sú často spolu aj mimo ihriska. Ale asi ti už Cin povedala i to, že Jax ženy nikdy nebalí prvý."

Z toho všetkého ma podivuhodne vôbec nezaujíma Jax, ale to, čo počujem medzi riadkami v tóne jej hlasu.

„Ehm. To znamená, že ty a Brandon..."

„Ó, to..." mávne rukou, akoby to nestálo za reč. „Bolo to nedorozumenie. Nakoniec sme si to vysvetlili."

Búri sa vo mne boj, či mám ihneď povedať, kto ten niekto, koho som nakopala, bol alebo nie a uvažujem, ako sa dá jeho nedávny výstup uzavrieť ako nedorozumenie. Nechce sa mi veriť, že práve Amber sa nechá takto naivne oblbovať. Nepýtam sa už ani na auto, ani na zmluvu, ani na nič. Nepripomínam. Zaujíma ma iba to, ako sa zatvári, keď jej prezradím, že mi Brandon navrhoval sex, keď je, ako sa zdá, opäť šťastná. Snáď ma nezačne nenávidieť.

„Amber?" hlboko sa nadýchnem s vopred ospravedlňujúcim sa výrazom v tvári.

Ona prižmúri oči. „Prosím, nepovedz, že po tebe išiel." Vďakabohu, doplní za mňa.

Ľútostivo pokrčím nos aj obočie.

„Žiadal, nech sa s ním vyspím," opatrne, no zrozumiteľne priznám.

„Ten chuj. Obyčajný sprostý kokot. Skurvysyn." Amber vyskočí z kresla a z jemných úst sa behom sekundy ozýva slovník Tisíc a jeden vulgarizmov. „A ja som taká..." na seba už nadávku nepovie, iba hlasno zavrčí. „Zabijem ho. Odrežem mu gule, nech si už nikdy nezajebe!"

Vrhne na mňa ešte jeden pohľad na ceste z izby preč. Treskne s dverami a ja si vydýchnem. Stotinu neskôr sa opäť vrúti dnu, až podskočím na posteli. Amber je ten typ, ktorému stačí jeden pohľad a ste v strehu ako pri boji na život a na smrť v ringu.  

„Dúfam, že to bol on, koho si nakopala do gulí," overí si s vystrčeným ukazovákom. Zahryznem si do  dolnej pery a prikývnem, potláčajúc sprisahanecký úsmev. Derie sa zo mňa vďačný pocit bohyne spravodlivosti, ktorá sa postarala o rovnováhu na tomto svete. „Dobre. Veľmi dobre! Nech vie, že toto je len začiatok," pochváli ma a definitívne opustí moju izbu. Pri jej odchode si všimnem novú modrinu okolo lakťa len preto, že ladí s jej pyžamom.

„Fúúú..." povzdychnem si potichu.

„Čo sa, preboha, deje?" Namiesto Amber sa pre zmenu zjaví Cindy.

To je mi ale rušný začiatok dňa.

Pozerám, ako si šúcha rozospaté oči. Asi sme ju zobudili. Presnejšie, Amberina spŕška štipľavých slov ju prebrala. Zase vypustím vzduch, no už s dávkou úľavy, že hlavný adresát nepríjemnú skutočnosť pozná. Cindy včerajšie udalosti následne prerozprávam s väčším pokojom.

„Uf. Nechcela by som byť  na Brandonovom mieste, pretože ak Amber povie, že toto je len začiatok, môžu si byť všetci istí, že ani rozbité auto, ani tvoj kopanec do Brandových gulí neodventilujú jej zlosť. Pomsta si bude žiadať niečo väčšie a ona na to vždy príde," skonštatuje Cindy s plnou vážnosťou a ja nadobudnem dojem, že Amber, ktorú poznám ja, je len slabý odvar tej skutočnej diablice s dušou krehkej a zraniteľnej ženy.

Napriek prchkej povahe bola Amber celý ďalší deň utiahnutá. Nesedelo to k nej. Cindy ma ubezpečovala, že naša spolubývajúca iba nerada rozoberá vlastné vnútorné pocity, ak to sama nechce a vyslovene za niekým nepríde. Rieši si to činmi, nie táraním. Možno hlúpymi činmi, čoho dôkazom bol aj Brandonovo rozbité Lambo, no aspoň to zo seba dostáva istým spôsobom vonku a nedrží, aby výbuch explodoval naraz. A toto, čo sa odohráva práve teraz, môže byť len ticho pred búrkou, ktorú určite chystá.

Ani po týždni sa nedokážem zbaviť myšlienok na rozhovor, ktorý som naposledy s Quinn mal. Čo ak neklamala? Aký dopad to môže mať pre mňa? Dostanem, na čom som so starým Petersonom dohodnutý?

***

„Dúfala som, že sa dnes zjavíš." Quinn sa objavila na poschodí a dívala na mňa, kým som vyčkával Saru. Vyhol som sa verbálnej odpovedi a len si v duchu nadával, prečo som, kurva, nepočkal vonku. „Hm, stále mi tak vŕta v hlave, ako sem vôbec zapadáš. Ako to, že ťa berú ako rodinu? A čo máš so Sarou?" pokračovala Quinn, kým schádzala schodmi.

„To nech ťa netrápi. Zapadám viac než ty, čo si tu päť minút aj s cestou. Nemusím ísť cez mŕtvoly. Teraz, ak dovolíš, počkám radšej vonku."

„Počkaj, počkaj, počkaj... keď už sme pri tých mŕtvolách, môj milý, minule sme nedokončili rozhovor."  Zvyšné schody prekonala náhlivejšie, len aby ma zastihla. Neochotne som sa obrátil. Desivo sa usmievala.

„Ale dokončili. Maj sa, Quinn."

Siahol som po kľučke na vchodových dverách, keď ma agresívne schmatla za bundu na lakti a držala, len aby získala moju pozornosť. Donútila ma zastať, zablokovala telom dvere a opäť po mne začala rukami cápať, držať si ma, akoby som jej patril. Okamžite som sa obhliadol, či na chodbe nikto nie je. Najradšej by som ju odsotil, no vedomie, že je žena a navyše tehotná, ma krotilo.

„Viem tajomstvo, chceš ho počuť?"

Nepáčilo sa mi, kam tým mieri.

„Quinn, odchádzam, odstúp. Nechcem to počuť. Rob, čo chceš, ale mňa z toho vynechaj." Opakom ruky som ju nasilu odsúval od dverí, keď do mňa dlaňami strčila. Pretočil som očami. Keby som chcel, nemala by šancu pohnúť mnou, no taký grobian zas nie som. I keď hentá by si lepšie zaobchádzanie nezaslúžila.

„Len si ma pekne vypočuj," precedila medzi zuby a v sekunde zase vymenila zlostný výraz za ružovú pretvárku, ktorou pokračovala: „Carl má choré srdce, zomiera a nikto o tom nevie. Zajtra píše závet."

Najprv ma premkol šok. Trval pár sekúnd. Starý zomiera? Neveril som. Možno ani tehotná nie je. Také ako ona mali klamanie v DNA, no ak som si myslel, že ma nemôže viac znechutiť, mýlil som sa. Dokázala to.

„V prvom rade ti neverím ani farbu tvojich vlasov a v druhom mi je z teba zle, ak si ho vážne prinútila vziať si ťa kvôli decku, pretože vieš, že skape. Nevieš, s kým máš tú česť."

„Bože, netvár sa, že ťa správa o Carlovej chorobe neteší. Tak, ako poteší každého v tomto dome. Slepá nie som. Len aby si vedel, to ty nevieš, s kým máš tú česť. Ste z Carla všetci posratí. Ešte úplne nepoznám vaše vzťahy a stále presne neviem, prečo ťa berie ako syna, ale prídem na to. Sú v tom prachy, že áno? A že mne ide len o ne!" vysmeje ma. „Ty nie si o nič lepší, Jax. Sara, to ona je tvoja milión dolárovka, čo? Odmietal si ma pre ňu, pretože nemáš dosť? Naozaj s ňou chodíš? Veď je to ešte decko, premysli si to. Môžeš utešovať mňa, smutnú vdovu s krpcom, ktorý príde na svet. Lovestory ako vyšitá na titulku. Aj týmto spôsobom zhrabneš ich majetok, budeme sa mať ako v bavlnke. Ľudia nám to doprajú."

Strácal som reč i kontrolu. Nechcelo sa mi veriť, že to reálne adresuje mne. Neudržal som sa a chytil ju celou silou za lakeť, aby som jej nasledujúce slová zavrčal do ucha spôsobom, ktorý  konečne pochopí. 

„Naozaj netušíš, ako sa krotím, aby som ti neublížil, Quinn. Daj – mi – pokoj, rozumieš? Nevieš nič. Nezaťahuj ma do svojich lží. Mám po krk vlastných. Nemôžeš a nikdy nebudeš mať všetko, čo si zmyslíš. Hoci si len druhotriedna herečka, hýbeš sa v tomto svete rovnako dlho ako ja, už by si to mala vedieť. Nechcem mať s týmto a hlavne s tebou nič spoločné."

Mal som pocit, že na sekundu výstraha zabrala. Zbadal som na nej záblesk strachu.

„Pche. Neurazíš ma." Vytrhla sa. „Ty mi nebudeš hovoriť, čo môžem a nemôžem mať. Vždy dosiahnem všetko, čo chcem, na to sa spoľahni. Len ty si zbabelec, všetci ste! " V očiach sa jej mihla ľstivosť. Zaťal som čeľusť a obišiel ju práve vo chvíli, keď nás vyrušil Sarin hlas. Snažila sa znieť nezainteresovane, no videla viac, než mala. Vedel som to. Nemal som dnu ani vojsť.

***

Oči sa mi zatvárajú, včera som to na party prehnal. Nechcel som sa opiť, no stalo sa, povinnosti musím doháňať dnes. Je polnoc. Pri slabom svetle LEDky v kuchyni sedím nad tabletom a snažím sa načrtnúť ženské pery. Vždy, keď mám hotovo, už asi piatykrát, vyzerajú totožne. Podvedome ich kreslím stále rovnako a viem presne, komu patria. Nemôžem si však pomôcť.

Na čo som sa na ňu vypytoval?

Vzdám to. Vypnem tablet, odložím stylus* a skice zhrabnem na kopu. Stôl nechám neuprataný a zhasnem. Do postele kráčam po pamäti, v tme.

„Kurva," zasyčím, keď sa potknem o predmet na zemi. Podľa mäkkého pocitu pod chodidlom a šuchotu papiera viem, že som práve rozpučil pár Benových pasteliek.  Zase si kreslil uprostred izby.

Ten malý je rovnaký lajdák ako ja. Darrenovské gény nezaprie.

*stylus – pero na dotykový displej