Zobudila som ani neviem o koľkej. Za oknom ešte bola tma, ale ja som bola už vyspatá a nechcelo sa mi ležať v posteli. Preto som išla do kúpeľne a podišla k zrkadlu, ktoré bolo nad umývadlom. Uvidela som samú seba, bez mejkapu a s opuchnutými očami. Mala som ich ešte červené od plaču. Pretrela som si ich rukami a následne pustila vodu z kohútika. Opláchla som si tvár aj oči. Hneď mi bolo lepšie, keď ma osviežila studená voda. Preto som sa zamkla, vyzliekla veci, ktoré som mala na sebe od včerajška a vošla do vane.

Všimla som si, že na poličke je ženská drogéria, tak som siahla po šampóne a sprchovom géli. Našla som tam aj žiletku na holenie. No tú som teraz nepotrebovala, tak som len vkĺzla do vane. Keď mnou prešlo teplo z vody, len som zatvorila oči a užívala si ho. Voda sa mi napustila do polovice a začala som sa umývať.

Po umývaní som ešte relaxovala, až som napokon vstala z vane, lebo voda pomaly začala chladnúť. Obmotala som okolo seba biely uterák, ktorý visel nad vaňou s ostatnými uterákmi. Vyšla som z vane a vypustila vodu, ktorá v nej bola. Poutierala som sa a potom na seba navliekla oblečenie, ktoré som mala pohodené na zemi.

Mokré vlasy som si vysušila uterákom, učesala si ich a nakoniec aj vysušila. Dúfala som, že som ho kvôli sušeniu nezobudila. Keď som bola hotová a vyšla som z kúpeľne, v dome sa už svietilo. Všimla som si všetky veci, ktoré boli na chodbe.

Na stenách boli obrazy prírody, boli to nádherné okamihy, ktoré boli zachytené na fotke. Keďže som sa chcela vrátiť do izby a nepoznala som tento dom, rozhodla som sa zísť po schodoch na prízemie a poobzerať si to aj tu.

V bruchu mi znenazdajky zaškvŕkalo, preto moje kroky viedli do kuchyne, kde som našla chladničku a desať vajíčok. Možno spravím raňajky aj pre neho. Netvrdím, že včerajšia večera bola zlá, určite vie veľmi dobre variť, ale aj ja som šikovná v kuchyni.

Ešte keď žila mama, tak som jej stále pomáhala v kuchyni, lenže keď to postupne začala nezvládať, musela som jej pomáhať len s tým, že som jej doniesla teplý obed a večeru. Keď mama zomrela, tak sa otec snažil variť, ale veľmi sa mu to nepdarilo. Preto som začala zase variť ja a na moje kuchárske zručnosti som bola pyšná.

Našla som potrebné veci na pripravenie praženice. Dala som panvicu na sporák a snažila ho zapnúť, ale tento bol iný, na aký som bola zvyknutá. Takže mi to trvalo päť minút, než som zapla plyn a rozbila vajíčka na panvicu. Ako som ich začala miešať, tvorila sa z nich hustá vrstva, až kým sa nespravili a vypla som sporák.

Následne som ich osolila a dala na dva taniere. Práve keď som chcela pripraviť stôl na raňajky a otočila sa, zľakla som sa a zvýskla som od strachu. Opieral sa o prah dverí a pozeral sa na mňa. Na tvári mal mierny úsmev a v očiach pobavenie, že som sa ho zľakla.

Nevedela som čo mám povedať, preto som mlčala. To ticho, ktoré bolo medzi nami by jednoznačne on sám prerušil, ale na tvári mal stále ten úsmev, ktorý som si hneď vryla do pamäti.

,,Dobre ráno, ako vidím, tak si začala niečo variť... Netušil som, že si taká šikovná. Prekvapila si ma... Hm... Praženicu milujem a od teba určite bude chutná," povedal a vykročil ku mne. Zastal predo mnou a pozrel na taniere, na ktorých bola praženica a šírila sa z nich príjemná vôňa. Tentoraz sa široko usmial a oblízal si pery.

,,Choď si sadnúť, donesiem raňajky," odvetil a začal vyberať dva poháre zo skrinky.

Nenamietala som, urobila som raňajky, tak by ich mohol aspoň doniesť k stolu. Sadla som si do jedálne a čakala. Moje brucho stále vyhrávalo a chcelo konečne jesť. Po piatich minútach prišiel a položil predo mňa tanier. Ale nebola tam len praženica, ale aj pokrájaná paprika a paradajka.

On mal to isté. Potom doniesol poháre s džúsom a sadol si oproti mne. Popriali sme si dobrú chuť a začali v tichosti jesť raňajky.