Na druhý deň som bola pripravená čeliť Adamovi, preto keď mi ráno napísal o koľkej mám prísť do hotela, neváhala som ani sekundu. Bolo skoro osem hodín večer, keď som vstúpila do budovy hotela. Do mojich očí hneď pritiahlo množstvo drahých vecí, ktoré sa nachádzali okolo mňa. Luster bol zo skla a svetlá, ktoré viseli zo stropu boli z diamantov. Na podlahe bol červený koberec, ktorý sa ťahal až ku schodom. Všimla som si Adama, ktorý stál na schodoch a čakal na mňa.

Pohla som sa k nemu a pritom mi srdce bilo ako o život. Bála som sa. Nielen jeho, ale aj toho, čo mi urobí. Zdolala som schody, a keď som k nemu podišla, mlčky ma zobral za ruku a ťahal po schodoch na ďalšie poschodie. Mlčala som, len som ho nasledovala. Vošli sme do výťahu, kde stlačil číslo sedem. Dvere sa zatvorili a výťah sa pohol. Vo výťahu hrala klasická hudba, na ktorú by som vedela tancovať. Ale nič z toho som neurobila.

Len som stála vedľa neho a pozorovala reč jeho tela. Pravidelne dýchal a pri tom sa na mňa ani nepozrel, ani sa mi neprehovoril. Výťah zacinkal a Adam mi zase zobral ruku do tej svojej, a vystúpili sme na siedmom poschodí. Slabo ma potiahol do ľava a tým smerom sme aj kráčali, až na koniec chodby, kde boli drevené dvere a na nich číslo 87.

Adam len otvoril dvere a ja som ho nasledovala dovnútra. Dvere sa za nami zatvorili a my sme stáli na chodbe. Adam sa ku mne otočil a pousmial sa.

,,Vyzuj sa a vyzleč si kabát," povedal a vošiel do inej miestnosti, ktorá bola na mojej pravej strane. Chvíľu som tam len tak stála, kým som povolila stisk na rukách a urobila čo mi povedal. Keď som bola hotová, nevedela som čo mám ďalej robiť, preto som počkala. Keď sa Adam znova objavil vo dverách, tak mi kývol hlavou.

,,Poď," odvetil.

Dovolil mi, aby som ho obišla a ja som si mohla všimnúť obývačku. Bolo to tu krásne vyzdobené a všetko voňalo po vanilke. Tú som milovala. Obzerala som si celú miestnosť, ale vôbec som si nevšimla, že Adam ku mne odzadu podišiel a položil svoje veľké dlane na moje boky. Zadržala som dych a tep môjho srdca sa zrýchlil. Zhlboka som dýchala.

Cítila som jeho dych na mojom krku, kým mi vlasy neupravil tak, aby mal lepší prístup k môjmu krku. Len jemným dotykom pier ma dokázal poslať do siedmeho neba. Pri každom dotyku som pomaly zatvorila oči a uvoľnila sa. Nedokázala som pochopiť, prečo ma musí priťahovať tak veľmi, že mu dovolím sa ma dotýkať.

Stále som si pamätala, že som s ním mala intímne chvíle na ktoré nezabudnem, no nedokázala som pochopiť, že vyzerám ako závislák, ktorý chce ten pocit pociťovať neustále. Rukou sa jemne dotkol lemu môjho trička, ktoré som mala na sebe. Nevedela som sa brániť, on vedel ako na mňa. Dvoma rukami mi vyzliekol tričko, nestihla som ani šepnúť. Bola som pred ním polonahá.

,,Nedokážem sa ťa nabažiť. Si ako moja droga," šepol mi do ucha, do ktorého mi jemnučko zahryzol. Naklonila som hlavu na bok a vyšiel zo mňa tichý ston.

Presunul svoje pery o niečo bližšie k mojim, ktoré mi hneď zaláskal. Ruky som ovinula okolo jeho krku a oplácala som mu bozky. Už som to nevedela zastaviť. Jednoducho za mňa konali moje hormóny, ktoré som nedokázala udržať na uzde.

,,Si len moja, moja drahá Maya."