Vošla som do miestnosti, ktorá vyzerala ako chodba spojená s obývačkou nachádzajúcou sa na ľavej strane mojej ruky. Obzerala som si chatku, do ktorej som vošla spoločne s mužmi, ktorí stáli stále vedľa mňa. Bolo mi to strašne nepríjemné, keď som sa ich dotýkala. Čo  i len som sa pohla, oni išli za mnou. Určite vedeli, že akokoľvek sa budem snažiť utiecť, oni tu budú stále. Povzdychla som si a čakala čo sa bude diať.

Vtedy sa zase objavil muž, práve ten, čo stál vo vchode do chatky, keď ma muž držal prisilno za zápästie. Ale teraz vyšiel z dverí, ktoré boli tentoraz na mojej pravej strane. Bol vysoký a svalnatý. Jeho tmavohnedé oči blúdili pohľadom po celom mojom tele. Cítila som, ako prechádza svojimi očami a hltá ma ako šelma svoju korisť.

Mal na sebe modré tričko, ktoré presne pasovalo k jeho telu a k nemu oblečené tmavé džínsy, odkrývajúce jeho baganče, ktoré mal na nohách. Vlasy mal hnedé a strapaté, určite ich stále prehrabaval rukou. Jeho mužské črty boli dosť ostré a jeho obočie mu zvýrazňovalo tmavohnedé oči, ktoré na mňa upieral.

Podišiel ku mne tak blízko, až som cítila jeho kolínsku, vznášajúcu sa vo vzduchu medzi nami keď som sa nadýchla. Mala príjemnú a príťažlivú vôňu. Pozerala som sa naňho, až sa ešte raz ozval, keď pri bol mne dosť blízko, aby si ma obzrel dôkladne.

,,Môžete ísť, chlapi. Peniaze vám pošlem na účet."

Keď si ma prestal obzerať, pozrel sa na mužov, ktorí stále stáli za mnou. Tí, akoby prikývli a počula som za sebou zabuchnutie dverí. Netušila som, čo ma bude čakať, ale cítila som, že nič dobré sa nestane. Muž, ktorého meno som nepoznala, sa na mňa zadíval a uškrnul sa.

,,Nie si hladná? Pripravil som pre nás večeru? Miluješ špagety po taliansky?" opýtal sa príjemným hlasom.

Cítila som moje druhé ja, že mi nechce ublížiť, ale môj rozum mi hovoril, aby som odtiaľto čo najrýchlejšie utiekla. Ale keďže môj žalúdok vyhral, preto som len prikývla na súhlas.

Muž mi chytil letmo ruku a potiahol za sebou. Vošiel somnou do miestnosti, z ktorej pre pár seknudami vyšiel. Vtedy som objavila kuchyňu, ktorá bola oveľa väčšia ako naša v dome kde bývam s otcom. Bola zladená do hnedej a bielej farby. Všimla som si, že na sporáku ležia dva hrnce, z ktorých išla para.

,,Sadni si a ja pripravím večeru."

Ukázal mi rukou na jedáleň, ktorá bola oddelená kamenným múrikom, zladeným do biela. Bolo to krásne. Pomyslela som si, že tento muž má vkus na stavbu svojho domova.

Moje ešte stále vystrašené ja sa snažilo odtiaľto ujsť, no sadla som si na bielu stoličku a čakala. Myslela som si, že ako unesená budem zviazaná a trpieť, ale ako vidím, tak tento muž to na mňa nechystá. To je nezvyčajné.

O pár sekúnd sa zjavil vedľa mňa a položil tanier so špagetami. Tak isto aj sebe položil na stôl tanier a sadol si oproti mne. No môj pohľad upútalo šampanské a dva poháre v druhej ruke. Z údivu som sa naňho pozerala a bola zmätená, kde to som a kto je tento muž. Za tých pár minút čo som tu, ešte  neviem čo je zač, prečo som tu a čo odomňa chce. Tieto otázky mi stále vírili v hlave.