cover: Skedaddler1 ♥️

Bola som na tréningu ešte dve hodiny, aby som si doskúšala môj tanec. Bola som v tom dobrá, len ja som sa tak necítila. Chcela som byť dokonalá a ukázať každému, že na to mám a dokážem to, že zvládnem aj nemožné. Po dokončení tanca som sa išla umyť a prezliecť do čistého oblečenia, ktoré so sebou nosím v taške pre prípad, keby som si to čo by som mala na sebe, ušpinila.

Navoňaná a čerstvo umytá som vyšla z budovy a pohla sa smerom po chodníku, ktorý viedol až ku mne domov. Určite ma čakal doma otec s večerou, a potom by som zaliezla do svojej izby a išla spať.

Nevšimla som si nič nezvyčajné, preto som sa neobzerala vôkol seba. Bola som od budovy len pár metrov, keď na ulici sa zjavilo nejaké čierne auto a zastalo vedľa chodníku, po ktorom som kráčala.

Ani som si neuvedomila, že by to bol niekto, kto by mi ublížil. Ale môj strach bol tak veľký, mala som ho až v krku. Práve som prechádzala okolo čierneho auta, keď vtom sa otvorili dvere a vystúpili z auta dvaja silní muži.

Snažila som sa rozbehnúť, ale opätky, ktoré som mala na nohách, ma zradili a ja som spadla na zem. Muži pribehli ku mne a chytili ma po pazuchu. Ťahali ma do auta, snažila som sa kričať, no oni ma nepočuli.

Nakoniec jeden z nich dostal nervy a zalepil moje ústa páskou. Snažila som sa dostať z povrazov, ktoré mi omotali okolo rúk a nôh, ale nepomohlo to. Auto sa pohlo a všimla som si, že sme míňali budovy, ešte kráčajúcich ľudí, ktorí sa náhlili domov, ale aj posledné rodinné domy, kde by mi niekto pomohol.

Nakoniec všetko ostalo za mnou a obývané ulice sa zmenili na lúky a lesy. Slzy mi tiekli po lícach. Mala som rozmazaný pohľad, ale dokázala som vidieť ako ideme po kamennej ceste a zastavili sme pred drevenou chatkou. Muži vystúpili z auta a jeden z nich mi otvoril dvere a chytil ma za zápästie. Vytiahol ma z auta a vtedy sa za nami  ozval hrubý hlas.

,,Pomaly s mojou princeznou. Nechcem, aby bola nejak zranená alebo vystrašená. Zavedťe ju do izby." rozprával k mužom.

Dobre som naňho nevidela, ale videla som jeho vysokú postavu, ktorá stála medzi dverami. ,,A dajte jej tie povrazy a pásku z úst dole, dočerta! Nechcel som, aby ste ju zaviazali."

Cítila som z jeho hlasu hnev.

,,Áno, pane." ozval sa, ten, ktorý ma držal za zápästie tak silno, až som sykla, keď silno mi ju ešte stlačil. Moje ruky sa v sekunde uvoľnili, tak isto aj nohy. Mohla som si utrieť slzy, ktoré som počas cesty autom vypustila.

Určite som mala rozmazaný mejkap a vyzerala som ako z hororu. Keď boli moje ústa konečne voľné, oblízla som si ich a muži ma potiahli smerom k chatke. Muž, ktorý stál pred dverami už dávno zmizol v útrobách chatky.