Prešiel týždeň a ja som sa dostala do normálneho režimu. Viac som sa venovala škole a baletu, keďže som to zameškala veľa. Učiteľka baletu ma nútila zostávať do ôsmej večer a sústrediť sa tvrdo na tanec. Ale čím viac som tancovala, tým viac ma boleli svaly na nohách a celé telo.

Aj dnes som tancovala a učiteľka mi púšťala hudbu, na ktorú som mala tancovať na predstavení Čierna labuť. Práve som robila dvojitú otočku, keď sa mi pri páde na nohy podlomilo koleno a dopadla som na tvrdú podlahu. Hudba sa zastavila.

,,Preboha, Maya, dávaj väčší pozor! Vstávaj a ideme od začiatku!" prikázala mi tvrdým hlasom. Ale ja som zostala ležať a predýchavala tú bolesť, ktorá mi stúpala v kolene a lýtkach. Už som bola vyčerpaná. Nedokázala by som ďalej tancovať.

,,Nepočula si ma?! Vstávaj!" Počula som jej kroky, ktoré sa ku mne priblížili. Zdvihla som pohľad a pozrela sa na ňu.

,,Nie," rázne som odvetila a dívala sa ako sa jej tvár zmenila na prekvapenú a napokon na nahnevanú.

,,Ty si mi povedala nie? Ako si dovoľuješ sa somnou baviť takýmto tónom?!"

,,Lebo ma nútite a neviete aký je to pocit, keď vás pália lýtka a už nedokážete ďalej tancovať!" vykríkla som a pomaly som sa postavila na nohy. Učiteľka Whiteová sa zasmiala.

,,Mladá dáma, ty nevieš, že balet je ťažký šport a nie je to žiadna zábava? Máš sa sústrediť na to, že o chvíľu je predstavenie a ty musíš..." Prerušila som ju.

,,Dajte mi len pár dní na to, aby som si oddýchla. Nikto už nie je v takýchto hodinách v škole a vy ma tu držte proti mojej vôli." Učiteľka zdvihla ruky do výšky a tým mi ukázala, že sa vzdáva.

,,Tak fajn, rob si čo chceš, ale neskôr za mnou prídeš a budeš ma prosiť na kolenách, aby som ti ukázala ďalšie cviky," odvetila a odišla z miestnosti. Ostala som tam sama. Pozrela som sa do zrkadiel, ktoré boli pozdĺž steny. Zatvorila som oči a začala som tancovať. Bez hudby. Bez ďalších párov oči. Bez toho, aby mi niekto kritizoval, že som našliapla zle.

Keď som dotancovala posledný tanec, začula som za sebou potlesk. Rýchlo som sa otočila a hneď som si všimla hnedé oči, ktoré si ma premeriavali. Trochu som ustúpila a čakala. Dýchala som zhlboka, ale išlo mi to ťažko, keďže som mala zrýchlený tep a srdce som cítila skoro v hrdle. Dívala som sa ako sa ku mne približuje, kým nebol len pár centimetrov odomňa. Pozrel sa na mňa zhora do očí.

,,Bolo to vynikajúce, Maya," ozval sa. Nedala som na sebe poznať, že ma jeho prítomnosť rozrušila. Nechcela som, aby som mala v hlave jeho nahé telo, ktorého som sa mohla dotknúť.

,,Čo chceš, Adam?"

Zdvihol ruku a poklepal si prstom po brade akoby premýšľal.

,,No, ja neviem prečo som tu, ale viem po čo som prišiel," odpovedal.

,,Zase ma chceš uniesť?" spýtala som sa vystrašene. Adam sa pousmial a jeho úsmev hneď zmizol. Pozrel sa na mňa cez mihalnice.

,,Nie, prišiel som si vybrať ďalšiu časť dohody, lebo ty si ju porušila a preto budeš potrestaná," odvetil hrubým hlasom.

,,Ako to chceš spraviť?"

Pomaly som ustupovala čo najďalej od neho. Ale čím viac som išla dozadu, tým viac išiel on dopredu. Až kým ma nezastavilo studené zrkadlo. A potom Adam, ktorý zastal oproti mne, až som mohla cítiť ako dýcha. Naklonila som hlavu nabok a zatvorila oči, keď sa ku mne priblížil tvárou. Cítila som jeho dych na mojom krku. Rukou mi odhrnul vlasy z krku, tým mal lepší prístup. Pálili ma oči od sĺz, ale snažila som sa byť odvážna.

,,Páči sa mi, ako tvoje telo reaguje na môj dotyk alebo čokoľvek čo ti spravím, ale toto bude krutá bolesť, ktorá bude zmiešaná s krvou. Ublížim niekomu, kto ti je najbližšie k srdcu," oznámil mi.

Otvorila som oči. Nie, prosím, len nech neubližuje môjmu otcovi. Otočila som hlavu tak, aby som mu mohla pozrieť do očí.

,,Prosím, neubližuj môjmu otcovi," prosila som.

,,Neurobím mu nič, ak zajtra prídeš na adresu, ktorú ti pošlem. Inak zistíš aké to je, keď stratíš niekoho ďalšieho z blízkeho okolia."

,,Dobre," povedala som roztraseným, ale zároveň odvážnym a odhodlaným hlasom. Adam sa pousmial a dotkol sa rukou môjho líca.

,,Taká krásna," šepol. Pri tom dotyku som zatvorila oči. Keď som ich otvorila, už v sále nebol. Odišiel. Ihneď na to som začula ako mi zapípal telefón. Rozbehla som sa k nemu a prečítala správu. Bola tam len adresa. Bol to hotel, ktorý bol postavený na národnom námestí. Bola som zvedavá, čo odomňa bude chcieť.