L I A N A

„Je ti niečo, Lia?" spýtala sa jej mama, keď obe vystúpili pred bledožltým rodinným domom z auta.

Liana iba pokrútila hlavou a pobrala sa dnu, lebo jej bolo celkom chladno. Mama ju nasledovala, len čo zamkla svoje vozidlo.

Vo vnútri si Liana vyzliekla bundu, vyzula čižmy a z krku si sňala šál. Potom sa otočila na matku, ktorá si vešala kabát na vešiak. Jedovito na ňu vybafla: „Zapatický sa ti neustále bude strkať do zadku?"

„Čože?" nerozumela jej otázke mama. Zohla sa, aby si mohla rozopnúť zips na vysokých čižmách.

„Neustále ťa vyhľadáva, tak ja neviem, chce sa zapáčiť zástupkyni, lebo odtiaľ to je blízko k riaditeľke?" zahundrala Liana a nahnevane rozhodila rukami.

Jej matka sa narovnala, keď sa vyzula. Potom sa nadýchla a zamračila sa na dcéru. „Správaj sa slušne, Liana, je to tvoj profesor."

„Je to idiot!"

„A na to si ako prišla?"

„Neustále ťa vyhľadáva. Asi je na staré ženské, alebo ja neviem!" zvolala Liana nasrdene a dupla nohou.

V tej chvíli si myslela, že jej matka dá facku, ale nič také sa nestalo. Pravda bola, že od svojich rodičov dostávala málo. Iba keď bola menšia a to iba po zadku. Veľmi výnimočne. Teraz si však sama uvedomovala, že prestrelila a jednu by si možno zaslúžila. A stena by jej mohla dať druhú.

Mama na ňu hľadela, neschopná niečo povedať. Potom zavrela oči, pravdepodobne rátala do desať. Keď ich otvorila, trochu sa jej leskli. „Liana, ja ti nerozumiem. Prečo nevieš pochopiť, že mám Maxa rada, ale úplne inak, ako si myslíš? On a Alan mi prirástli k srdcu... a nikdy si takto nevyvádzala pri Alanovi. Môžeš mi povedať, o čo vôbec ide?"

Liana rozhodila rukami. „Alan sa k tebe nikdy nesprával takto!"

„Ako?"

„Zapatický sa k tebe približoval, akoby ťa chcel pobozkať!"

„Už dosť, Liana!" zvolala jej matka dosť hlasno. „Stačilo! Prestaň hovoriť takéto veci. Neuvedomuješ si, že ma urážaš? Čo si o sebe vôbec myslíš? Som tvoja matka a husi som s tebou nepásla!"

„Ten chlap po tebe jednoducho ide," varovala ju Liana a mračila sa. Hoci jej povedal niekoľkokrát, že to nie je pravda, nebola predsa slepá. Videla ako sa jej profesor díva na jej matku. Keby ich nebola vyrušila, určite by sa ju pokúsil pobozkať. Prečo by inak bol pri nej tak blízko?

„Nejde a dosť!"

„Tak prečo sa k tebe tak mal?" Liana si dala ruky v bok a nevraživo hľadela na svoju mamu.

Naďa spojila svoje ruky a stíšila tón svojho hlasu. Na chvíľku opäť zavrela oči a keď ich otvorila, Liana si všimla, že jej po lícach stekajú slzy. „Pretože som plakala..."

„Prečo?"

„To nie je dôležité."

„Ale áno, je! Aj teraz plačeš. Rozvádzate sa s tatinom?" vyslovila svoju najhoršiu obavu a rázom si spomenula na slová svojho profesora, že si má ceniť, že jej rodina je kompletná a milujúca. Cítila, ako sa jej farba vytráca z tváre, dunelo jej v ušiach a pichalo ju pri srdci. Veľmi sa bála, že jej mama odpovie kladne.

„Čože?" Ona však rázne pokrútila hlavou. „Nie, to naozaj nie. Nesúviselo to s tvojím otcom."

„Zas si tehotná?"

„Liana!"

„Tak ja už neviem. Ide o Ariu, že nemôže mať deti..., teda, že sa im so Samom nedarí ich zatiaľ mať?" hádala Liana.

„Ide o teba," prezradila jej napokon mama.

„Jasne," zamračila sa Liana a vyčítavo na ňu hľadela, „zase som na vine ja!"

„To som nepovedala," pokrútila hlavou a zotrela si bruškami prstov svoje slzy, „je to hlúpy dôvod a na vine som ja. Jednoducho sa ma dotklo, že si nešla vyberať šaty na stužkovú so mnou."

Liane očerveneli líca. Včera, keď boli s Ariou vyberať tie šaty, ani jedna si na mamu nespomenula. Teraz si v duchu vyčítala, že im to nenapadlo. Akosi sa ale vedela vcítiť do jej situácie a chápala, že ju to mrzelo. Liane ostalo nesmierne úzko. „Aha, ja..."

„To je v poriadku, Lia," povedala jej mama a urobila k nej pár krokov, „nemusím byť pri všetkom. Nie je to tvoja vina."

„Nenapadlo mi, ja..., Aria pre mňa prišla do školy a vzala ma do centra. Ani som nemala v pláne ich zháňať. Pôvodne som si chcela nejaké objednať z netu, aby to vyšlo aj lacnejšie, ale keď sme tam včera boli, tak som našla naozaj dokonalé. Prepáč, ale vážne mi nenapadlo, že..."

„Nič sa nedeje," ubezpečovala ju mama, keď jej skočila do reči a pohladila ju po líci.

„Potrebujem ešte boty a kabelku," usmiala sa na ňu Liana, „a šaty potrebuješ aj ty. Keby si mala cez víkend čas..."

„To vieš, že mám," prikývla.

„Prepáč."

„Nemám ti čo odpúšťať, doboška moja," usmiala sa na ňu a potom si ju privinula do náručia.

„Povedala som, že si stará a to nie je pravda. Si v najlepších rokoch a aj tak by ti nikto netipoval vek, ktorý máš," ospravedlnila sa jej. Bola to koniec koncov pravda. Jej mama vyzerala naozaj veľmi mlado a bola vážne pekná. Liana dúfala, že keď bude v jej veku, bude to mať vďaka génom rovnako.

„Vieš, ja už naozaj stará celkom som," usúdila jej mama a pohladila ju po vlasoch, „asi preto mi trochu šibe."

Liana sa zasmiala, keď sa vchodové dvere od domu otvorili a domov prišiel jej otec a Lívia.

„Ahojte," usmiala sa na oboch, „ako bolo na balete?" adresovala otázku mladšej sestre.

„Dobre, môžem ti ukázať, čo sme sa učili," usmiala sa na ňu sestra.

„To si rada pozriem," prikývla Liana, vzala od nej bielu bundu s ružovými jednorožcami a zavesila ju na vešiak. Potom pobozkala otca na líce.

Keď sa presunuli konečne do obývačky po tom, čo sa vystriedali v kúpeľni pri umývaní rúk, z poschodia zišiel aj Lianin brat. Dnes mu odpadol hokejový tréning a očividne ani nemal rande so Zarou. Tej Liana po ceste domov napísala, ako dopadla na písomke a prikázala jej sa učiť, keďže sa jej podarilo vybaviť opravný test pre ňu. Hádku Simon tiež zjavne nepočul, lebo vo svojej izbe najčastejšie sedel so slúchadlami na ušiach.

Lívia tanečným krokom prešla k šedej pohovke a usadila sa na ňu. Pričom sa zabalila do ružovej deky. Simon sa zvalil do kresla rovnakej farby a vyložil si nohy na drevený konferenčný stolík v obývačke. Takmer zhodil maminu knihu, ktorú tam mala položenú a keď ju naprával, lakťom zavadil o vázu s kvetmi, ale našťastie nič neprišlo k ujme. Čo bolo pri Simonovi juniorovi nezvyčajné, podľa Liany bol poriadne nemehlo.

Liana urobila pár krokov do kuchyne, ktorá bola spojená s obývačkou. Vybrala si pohár z bledej kuchynskej skrinky a napustila si do neho vodu. Rodičia stáli pri chladničke a ona počula svojho otca, pýtať sa mamy: „Ty si plakala, Naďka?" Očividne si všimol jej červených očí.

„Všetko je v poriadku," pošepla mu, „už sme to vyriešili."

„To som rád," prikývol a jemne ju pobozkal na pery.

„Nerob si starosti, drahý," šepla a pohladila ho po líci.

Liana sa pousmiala a pobrala sa k sestre. Sadla si vedľa nej. Lívia aj cez ňu prehodila deku a oprela si hlavu o jej rameno. „Som zničená."

„Ale nevrav, tortička," poznamenala a tiež si vyložila nohy na stôl. Pohľadom mapovala veľkú plazmu, ktorú sotva pozerali, ale jej brat na nej rád hral svoje videohry. Liana mala rada poličku nad ňou, kde mali fotografie celej rodiny a drevené dekorácie z ich mien.

„Ako bolo po škole, big sis?" otočil svoju všetečnú hlavu k nej brat.

„V pohode," mykla plecami.

„Bol to písomný trest, alebo si dostala trstenicou?" vyzvedal ďalej zvedavo. „Vieš, koľko báb na škole s ním chce zostať po škole? Asi si to po škole predstavujú trochu zaujímavejšie." Zaškeril sa na ňu a nohou ju jemne kopol do tej jej.

Liana mu ukázala prostredník, našťastie rodičia to nevideli a nepočuli ani synove otázky. Mama odišla na poschodie a otec odišiel telefonovať na terasu. Pričom za sebou zavrel dvere, aby dnu nevpustil zimu.

„Ale, ale, doboška," Simon jej vyplazil jazyk.

„Ty si kretén, koláčik," precedila pomedzi zuby.

„Nenadávaj pred Liv!"

„Strč sa do ri-zadku!"

„Tiež ťa milujem," uškrnul sa a vo vzduchu nakreslil srdiečko.

„Ty si taký pako, Simon," zhodnotila a pokrútila nad ním hlavou.

„Ale teraz fakt. Čo ti dal robiť?" spýtal sa normálne a prestal sa na ňu škeriť. Lívia sa na oboch dobre zabávala.

„Pomáhala som mu opravovať písomky. Dostala som z nej plný počet, takže som mala moju ako vzor. Bolo to celkom fajn," povedala mu napokon pravdu, „ale čo mi dá robiť zajtra, netuším. Našťastie potom je víkend. Príde Zara, musím ju doučiť účto. Z toho testu nemala dobre nič a ja som uprosila Zapatického, aby jej dal opravný."

Simon na ňu vyvalil oči. „To sa ti vážne podarilo?"

„Áno."

„Zapatický musí byť mäkkýš, alebo máš dobré presvedčivé schopnosti, sis" zasmial sa jej brat, „ale dobre pre Zaru. Len to znamená žiadne rande cez víkend."

„Veru, veru, žiadne rande, bro." Liana prikývla a ignorovala jeho poznámku o schopnostiach. Mama sa vrátila do obývačky. Vlasy mala v drdole a na sebe domáce oblečenie. Simon už do nej ďalej nevyrýval, pred mamou by si to nedovolil v takejto miere.

„A čo v škole?" spýtala sa ich mama.

„Dostala som jednotku z vlastivedy," pochválila si Lívia.

„To sa teším, tortička," usmiala sa na ňu. A potom sa pozrela na obe svoje staršie deti. „A vy dvaja?"

Simon sa trochu ošíval, ale nakoniec priznal farbu. „Štyrec z matiky, ale prisahám, že si to opravím, čím skôr. Nedívaj sa tak na mňa, mamina a hlavne nehovor, že žiaden hokej, prosím..." Spojil ruky, akoby sa modlil a nahodil pohľad šteňacích oči. To zvyklo na ich mamu zaberať.

„To by som ti radila," riekla mama a mračila sa na neho, „lebo inak budem o tom hokeji uvažovať. A ty, Lia?"

„Len jednotka z účtovníctva," povedala, hoci to ešte oficiálne ani nemala vedieť, ako dopadla.

„To je skvelé." Mamin nahnevaný výraz, vystriedal opäť úsmev. „A úlohy nemáte?" dodala ihneď.

„Daj nám aspoň pol hodinu sviatok," požiadal ju syn.

„Aj hodinu," pridala sa k nemu Liana.

„Ja úlohy nemám," zaškerila sa Lívia a prstami im naznačila detské kiš-kiš. „To znamená, že si môžem ísť pozrieť Na konci dúhy."

„Videla si to už tisíckrát," podotkol Simon.

„Ale veď to je skvelá rozprávka," ozrejmila mu to sestra a pozrela sa smerom k terase, „s kým tatušo tak dlho volá?"

Aj Liana sa pozrela tým smerom. Jej otec sa prechádzal hore dole po terase a telefonoval. Mama pokrútila hlavou a začala im pomaly pripravovať niečo na večeru. Práve z chladničky vybrala šunku a syr, keď sa otec vrátil do obývačky. Zavrel za sebou starostlivo dvere a potom jej prikázal. „Odlož to späť a choď sa nahodiť!"

„Čože?" nechápavo sa na neho pozrela.

„Dnes pôjdeme na slávnostnú večeru, ktorú si pán dekan univerzity môže dovoliť," mrkol na ňu a úsmev mal od ucha k uchu.

Mama zvýskla tak, že si Simon junior musel zapchať uši. Potom sa rozbehla k manželovi, vyskočila na neho. On ju chytil pod zadkom a ona si obmotala nohy okolo jeho bedier. „Panebože, gratulujem, zlatko!" A bozkávala ho na tvár.

„To je paráda, tatino," Liana sa zodvihla z pohovky.

„Môžem vybrať reštauráciu?" spýtala sa Lívia a vyhrabala sa z pod deky.

„Samozrejme, láska moja," usmial sa na ňu otec.

„No paráda, vážne," pridal sa k Simon a mrkol na otca.

Mama ho ešte stále bozkávala na líca, keď ju vysadil na bledú linku, aby mohol objať aj svoje deti. Keď sa odtiahli, mama samozrejme plakala. Potom sa však pobrala na poschodie a odišla sa prezliecť. Liana urobil to isté, lebo do dobrej reštaurácie nemala v pláne ísť v rifliach a táto udalosť si žiadala slušnejšie oblečenie. Lívia mala na sebe šaty a Simon si šiel obliecť aspoň košeľu.

Potom sa vybrali na dobrú rodinnú večeru a všetci mali naozaj dobrú náladu. Liana bola šťastná, hoci ju trochu podvedome stále trápila hádka s mamou. Nakoniec si to ale vysvetlili a ona naozaj chcela ísť ostatné doplnky vybrať s ňou.

Veľmi sa tešila z otcovho úspechu. Stále sa usmieval a konečne z neho opadol stres, ktorý prežíval posledné týždne.

Na večeri sa priveľmi dlho nezdržali, predsa len Liana a Simon sa ešte museli učiť na druhý deň a Lívia veľmi zívala.

Keď sa Liana konečne doučila literatúru na zajtra, chcela si zájsť do kuchyne ešte po pohár vody. Na schodoch si to ale rozmyslela, keď začula tlmené hlasy svojich rodičov.

„S pánom dekanom som to ešte nerobila."

„Ale nevrav, pani profesorka. To oslovenie pán dekan ma nesmierne rajcuje."

Liana mala pocit, že sa povracia. Rozhodne nepotrebovala počuť viac a dúfala, že na to rýchlo zabudne. Vybehla schody hore a napila sa v kúpeľni z kohútika.

Vo svojej izbe si ešte prichystala oblečenie na druhý deň. Čakalo ju ďalšie po škole so Zapatickým a on si rozhodne zaslúžil trochu potrápiť. Dnes si všímala jeho kradmé pohľady. Vybrala si preto jedny fialové minišaty a k tomu vzorkované čierne pančuchy. Chcela vyzerať naozaj dobre.

Ten neznesiteľný chlap sa bude škvariť vo vlastnej šťave, zaumienila si. A zároveň dúfala, že zajtra bude deň ružovej košele.  

Pozn. autorky:

Dnes taká rodinná kapitola ♥ problémy s mamou určite úplne zažehnané nie sú, ale asi to už muselo vybuchnúť aj týmto spôsobom a našťastie boli k sebe úprimné :) a Simon teda dostal job snov a konečne bude normálny, haha :D Naďa a Simon by si mali overiť, či ich deti už spia, keď sa po sebe sápu v obývačke :D

Nabudúce doučovanie z Maxovho pohľadu :D