L I A N A

„Čo prijímačky?" spýtal sa jej, keď ju vpustil do svojho bytu.

Liana si vyzula strieborné sandáliky a pozrela sa na neho. „Nešla som na ne."

„Čože?"

Siahla do svojej kabelky a podala mu z nej obálku. Maxim si ju vzal a otvoril ju. Vybral z nej list, kde sa písalo, že ju prijali na pedagogiku – slovenský a anglický jazyk. Iba sa na ňu zadíval. „To je skvelé, ale čo editorstvo?"

„Už to nechcem," odvetila a usmiala sa na neho, „chcem byť profesorka. Mal si pravdu, budem v tom dobrá. Snažil som sa pred tým utiecť, lebo som nechcela byť ako naši, ale nakoniec ma to dohnalo a som si istá, že to je správne rozhodnutie, Max."

„To je skvelé, Lia, vážne," usmial sa a obdivne na ňu hľadel.

„No, ale aké novinky máš pre mňa ty? V telefóne si znel celkom v poriadku."

Maxim po nej prešiel pohľadom. Mala na sebe čierne šaty, ktoré dokonalo kopírovali krivky jej postavy. Mali mierny výstrih a ona si všimla, že presne tam smeruje jeho pohľad. Vlasy mala rozpustené, natočené a na perách mala červený rúž. Vedela, že sa mu dnes bude páčiť. Bola však zvedavá, čo sa jej chcel povedať a nakoniec jej to prezradil. „Táňa ma nevyhodila."

Liana na neho vyvalila svoje tmavé oči. „Vážne nie?"

„Nie, zlatko," usmial sa na ňu, „povedala mi, že nemajú žiaden dôkaz, že ty a ja sme si spolu začali počas štúdia. Okrem toho Ela dala výpoveď a Táni sa nechcelo zháňať dvoch nových ľudí. Musel som si jej síce prisahať, že ti nikdy neublížim, ale sú to dobré správy..."

„Najlepšie," prikývla a obmotala si ruky okolo jeho krku, pričom mu napravila golier bielej košele. Rozmýšľala, ako mu tam nechá odtlačky svojho rúžu a našpúlila pery. „Som vážne šťastná. Dúfala som, že Táňa to vyrieši."

„Nemôžem uveriť, že sme mali takéto šťastie."

Liana sa mu zahľadela do očí a rukou ho pohladila po líci. „Táňa je asi fanúšik našej lásky," zasmiala sa, „ale vážne, Max, strašne mi lepilo, čo sa bude diať. Bála som sa, že ťa vážne vyhodí. Zlomilo by ti to srdce a mne v podstate tiež. Šťastena bola na našej strane. Asi budem musieť Táni kúpiť niečo hodnotné ako darček."

„Basu vodky?"

„Už hovoríš ako môj otec," zaškerila sa na neho.

„Asi by sa urazil, že ho porovnávaš so mnou."

„Ale prosím ťa, pán profesor, nič si z toho nerob," vravela Liana a zamierila do obývačky, pričom veselo hrkútala ďalej, „nikdy ťa nebude mať rád. Ale to neber osobne. On neznáša aj Peťa, ani Sama, samozrejme, že aj Zaru, a to počkaj koho si nabalí Lívinka. To bude iný bodrel, lebo Lívinka je najväčší miláčik veľkého pána dekana. Ešte si užijeme srandu a na teba potom úplne zabudne."

Maxim ju iba pozoroval a potom sa zasmial.

„Čo sa smeješ?" spýtala sa ho Liana a mimovoľne si rukou vošla do vlasov. Vedela, že ho tento pohyb nesmierne vzrušuje a jeho pohľad hovoril sám za seba.

„Možno by som tvojmu otcovi mal na zmierenie našej situácie kúpiť nového škrečka."

Liana vyprskla smiechom. „Fíha, to je nápad."

„Zabil by ma."

„Definitívne by ťa zabil," prikývla Liana.

„Ale za ten jeho pohľad by to stálo, nemyslíš si?"

„Si píš, kamoško."

„Liana?"

„Áno, pán profesor," šepla a jazykom si prešla po červených perách.

Podišiel k nej. Rukami jej napravil vlasy a potom jej teplou dlaňou prešiel po jemnom líci. Liana privrela oči a oprela si líce o jeho ruku. Maxim sa k nej nahol a zašepkal jej do ucha. „Videl som celý svoj život s tebou a to sa mi páčilo."

Zachvela sa a otvorila oči. Srdce sa jej zatrepotalo a rozmýšľala, či sa toto naozaj deje, alebo sa jej to celé iba sníva. Hlesla: „Ty si to pamätáš?"

„Samozrejme."

Dívala sa na neho tak veľmi zamilovane, ako ešte nie. V očiach sa jej lesklo a pery sa jej chveli. Nemohla uveriť tomu, že si tie vety zapamätal a že jej ich teraz povedal ako vyznanie lásky. Aj ona sa na ňu díval zaľúbene, akoby bola nejaký zázrak. Mala pocit, že dostane infarkt z toho, ako jej srdce šialene búchalo. „Max, to je také pekné."

„Zapamätal som si to, pretože sa mi tá myšlienka veľmi páčila. Kto by bol vtedy tušil, že už vtedy moje srdce pravdepodobne vedelo, že ty si odpoveď na všetko," šepkal jej ďalej a pohladil ju po vlasoch.

„Si romantik."

„Snažím sa, pretože ty si moja romantická duša," usmial sa na ňu.

„Ja neviem, čo mám povedať," vzdychla Liana, „nemôžem uveriť, že si si tie vety zapamätal."

„Myslím to vážne, doboška moja, v tvojich očiach to naozaj vidím. Celý môj život s tebou..."

„Tak sa dívaj," šepla mu Liana pri perách a potom od neho odstúpila o pár krokov ďalej. Rukami si opäť vošla do vlasov a ukazovákom si prešla po perách. Potom nahmatala zips na svojich čiernych šatách a pomalým pohybom ho posúvala nižšie a nižšie.

Hľadel na ňu, akoby bol v tranze. V očiach mu horela túžba a Liana si dobre všimla vypuklinu na jeho nohaviciach. To ju tak nesmierne vzrušovalo. Zips stiahla úplne dole a potom si vyzliekla ruky z rukávov šiat a nechala si ich len tak skĺznuť po svojom tele až na zem v jeho obývačke.

„Tento striptíz budeš robiť vždy?" mrkol na ňu.

„Páči sa ti to, pán profesor?" spýtala sa ho, keď urobila pár krokov zase k nemu a obmotala mu ruky okolo krku.

„Privádza ma to do šialenstva."

„To som chcela počuť," zvodne na neho mrkla a jednou rukou sa mu prešla po vztýčenom prirodzení, ktoré sa ukrývalo pod látkou oblečenia. „Dívaj sa ďalej, pán profesor," šepla mu do ucha, rozopla mu tri gombíky na bielej košeli, pričom mu na golieri naozaj nechala odtlačok rúžu.

Opäť od neho odstúpila a rozopla si čiernu podprsenku bez ramienok. Aj tá dopadla na zem k jej šatám. Liana si rukami prešla po leme čiernych nohavičiek a nespúšťala z neho pohľad. Dívala sa mu do očí a užívala si jeho pohľad, ktorým mapoval jej krivky. Stiahla si mokré nohavičky a vystúpila z nich. Oblizla si ukazovák a putovala s ním po vlastnom tele. Po brade, krku, medzi prsiami, obkreslila svoj pupok a potom zamierila až tam dole. „Na čo by si sa ešte rád díval, pán profesor?" spýtala sa ho nevinne, keď sa dotkla svojho citlivého miestečka.

„Preboha, Liana," zavzdychal s privretými očami.

„Máš sa dívať," pripomenula mu a jemne krúžila prstom po svojom klitorise. Nakoniec ona privrela oči a slastne vzdychla. Páčilo sa jej ako na nej visí pohľadom a ako sa mu páči, čo sama dokáže robiť so svojím telom.

„Dobre, stačilo!" zahlásil Maxim. Rýchlo si rozopol zvyšok gombíkov na košeli a vyzliekol si ju. Potom ju schmatol do náručia a odniesol na sedačku, kde ju položil, roztiahol jej nohy a Liana stále neprestávala s hrou.

„Lia..."

„Áno?"

„Bože môj," zastonal a potom ju pobozkal na jej ruku. Vzal ju do svojej a preplietol si s ňou prsty. Sklonil hlavu medzi jej nohy a to, čo si doteraz robila svojím prstom, vymenil za svoj jazyk. Liana sa prehla na sedačke, keď ňou prešla ešte väčšia vlna vzrušenia. „Toto sa mi páči, och, áno."

Mlčal, nič nehovoril, iba pokračoval. Liana sa zvíjala na sedačke, bola z neho takmer hneď hotová. Ten to ale vedel. Nakoniec si rozopol svoje nohavice, vyzliekol si ich i boxerky. Odbehol rýchlo do spálne pre ochranu a potom prudko do nej vnikol. Jazyk tento raz presmeroval na jej prsia a bradavky. Liana si užívala všetky tie pocity, keď ho cítila v sebe. Rozhodne bol Boh sexu. Každým ďalším stykom jej to iba dokazoval.

„A nabudúce, pán profesor, sa budem dívať ja," šepla mu do ucha a zaryla mu svoje nechty do kože na chrbte, „čo ty na to?"

„Garantujem ti, že to nie je také vzrušujúce, ako keď sa ja môžem dívať na teba, ako si to robíš," pošepkal jej on a prirazil.

Liana v okamihu vypustila všetky svoje myšlienky, keď jej pred očami prebehli všetky farby sveta. Zastonala nesmierne nahlas a predýchavala silný orgazmus. „Bože, ty si Boh!"

„Nevrav, doboška," jemne ju uhryzol do spodnej pery a ešte viac prirazil, pretože aj on už mal očividne namále, keďže sa celý chvel a srdce mu hlasno bilo. Prešla ním vlna orgazmu a tiež mal čo robiť, aby sa nadýchol. „Toto bolo božské, naozaj."

„Viem," vzdychla a pobozkala ho na pery. Vybral ho z nej a podal jej vreckovky zo stola. Odišiel zahodiť použitý kondóm do odpadkového koša. Potom sa vrátil k nej a ľahol si vedľa nej. Liana sa na neho zadívala a niečo jej napadlo. „Vieš čo?"

„Čo, zlatko?"

„Niekedy budúci rok by sme si to mohli rozdať u teba v kabinete, čo ti na to? Prídem ťa kuk po vyučovaní, keď už na škole takmer nik nebude. Vyzlečiem sa, ty ma oprieš o svoj pracovný stôl a užijeme si to..."

„Nepokračuj..."

„Prečo?"

„Nič, nič, doboška, moja," privieral oči a pritiahol si ju ešte viac do náručia. Vtisol jej bozk do vlasov a rukami sa jej hral s prsiami.

„Čo? Tiež si si to predstavoval zakaždým, keď som bola s tebou v kabinete?" nadhodila pobavene a pohladila ho po ruke.

„Presne tak," vzdychol.

„No vidíš, tak to bude ako splnenie tajného priania," zasmiala sa Liana, „alebo by si radšej fajku v kabinete, pán profesor?"

„Bože, Liana! Kde na toto chodíš?" zaúpel.

„Čo? Už si ready na druhé kolo?"

Maxim sa zasmial. „Doboška, už minule som ti vysvetľoval, že nie som najmladší a že to chvíľku trvá. A už mi nemusíš hovoriť pán profesor, nie si už vďaka Bohu moja študentka."

Liana sa zasmiala tiež. „Veď ja viem, pán profesor, že nie som. Ale páči sa mi to a budem ti tak ďalej hovoriť. Veď je to sexi, či nie?"

Prikývol. „Máš pravdu, je."

„A to druhé kolo bude?"

„Bude," šepol jej a pobozkal ju na pery, „aj tretie, štvrté, pokojne aj celú noc. S pár prestávkami samozrejme. Nemôžem sa ťa nabažiť, Liana. Si úžasná a božská. Mladá a sexi. Som celý z teba hotový."

Spokojne sa usmiala. Tieto jeho lichôtky ju nesmierne hriali u srdca. Všetko sa jej zrazu zdalo také dokonalé. Vypustila zo svojej hlavy nezhody s vlastnými rodičmi. Dúfala, že jedného dňa túto jej šialenú lásku pochopia. Niečo jej celý čas našepkávalo, že Maxim je ten pravý a že je celým jeho svetom. 

Pozn. autorky:

Dnes len taká kratšia romantika, po tom všetkom, hehe ♥ takže do finále ostávajú dve kapitoly, nebojte sa, nabudúce bude aj Klazár :D

Končíme teda presne 31. marca :) a potom ešte niekedy do konca budúceho týždňa bude aj Doslov :)