L I A N A

Maxim jej podrobne opísal celú návštevu jej rodičov. Nehneval sa na ňu, bol len dosť nešťastný. Stále opakoval, ako zradil ich dôveru a Liane to zrazu bolo naozaj ľúto. Na druhej strane sa jej páčilo, ako si jej rodičov váži a má ich rád. Budilo to v nej pekné pocity a zamilovala sa do neho zase o kúsok viac.

Musela sa však smiať, keď jej Maxim rozprával, ako si jej otec kľakol pred mamu na kolená a prisľúbil jej, že bude pokojne aj žehliť.

„Ak sa to raz utrasie, tak to bude pekná rodinná historka," zasmiala sa Liana a položila mu ruku na líce, „chápeš, môžeš sa mu posmievať a vyťahovať to na oslavách, ako kľačal na zemi a žiadal mamu o odpustenie. A dokonca sľúbil, že bude žehliť, čo z duše neznáša a v živote som ho nevidela vyžehliť si ani jednu košeľu. Podľa mňa to ani nevie."

„Neviem si predstaviť dimenziu, kde by som bol vítaný na vašich rodinných oslavách," povzdychol si Maxim a zotrel si pot z čela.

„Hlavu hore, pán profesor," mrkla na neho Liana a pohladila ho po strnisku, „to sa utrasie. Netvár sa už, prosím, tak."

„Rád by som, ale prisahám ti, Lia, že by bolo lepšie, keby mi jednu vrazil," hlesol.

„Tiež ma mrzí, že kvôli nám kričal na mamu," prikývla Liana a úškrn z jej tváre zmizol.

„Ona za to nemôže..."

„Ja viem, že nie, ale čo už narobíme. Stalo sa. Ja viem, že to je celé teraz na dve veci, pretože vôbec neviem, čo sa bude diať. Mama mala pravdu s tým, čo ti vravela, že dokonca môžem znovu skladať maturitné skúšky. A nehovoriac o tom, že ma bolí pomyslenie, že prídeš o svoju prácu. Si dobrý profesor, robíš to zo srdca a bola by to škoda. Pre teba i pre decká. Mrzí ma to, Max."

„To nie je tvoja vina, Liana," ubezpečil ju pohľadom do očí, „ale budeme sa musieť tomu nejako postaviť."

„Samozrejme," prikývla.

„Nedovolím, aby ťa niekto očiernil a nútili ťa znovu skladať maturitné skúšky, alebo ťa preskúšavali z účtovníctva a ekonomiky," prehlásil.

Lianu z toho oblial studený pot. Naozaj sa jej nepáčila predstava, že by musela všetko zopakovať. Začala sa spoliehať na to, že keď to mama povie Táni, tak ona niečo vymyslí, aby sa to nerozšírilo po škole, a aby Maxim neprišiel o svoju prácu. Bola to naivná predstava, to jej bolo jasné, ale na druhej strane nikto nemohol dokázať, že spolu naozaj niečo na škole mali. Dávali si pozor, isto nik nemal ani len kúsok podozrenie a okrem toho sa mu oddala skoro až na konci školského roka. Liana vážne v hĺbke svojho srdca dúfala, že to dopadne dobre.

„Mala by som ísť, Max," poznamenala a vtisla mu jemný bozk na pery, „myslím, že ma čaká ešte dlhá prednáška o živote."

„Áno, ja som už svoju mal."

„Ty sa ich trochu bojíš, však?"

„Vašich?"

„Uhm."

„Nebojím sa ich, Lia, preboha," pokúsil sa zasmiať, ale nebolo to veľmi presvedčivé, „len si ich veľmi vážim. Dobre, priznávam sa, že z tvojho otca som na škole mával strach, ale keď on sa dokáže tváriť akoby ho sral celý svet. Vieš, asi preto je to celé také ťažšie. Keby som sa zadíval do študentky, ktorej rodičov nepoznám, bolo by to možno jednoduchšie. Lenže tvoju rodinu poznám, prijali ma medzi seba a ja som ich zradil. Nechtiac, ale urobil som to..."

„Ale nemohol si za nimi nakráčať a povedať im – chcem vašu dcéru, dáte mi ju?" mykla plecami Liana. „Tak by to nebolo o nič lepšie, chápeš?"

„Iste, zlatko, ja viem, len ma to mrzí. Tvoji rodičia sú skvelí ľudia. Ty si skvelá."

„Och, Max," zasnene sa na neho zadívala a srdce sa jej trepotalo. „Uvidíme sa?"

„Samozrejme, Lia," nahol sa k nej a venoval jej nežný bozk, „zavolaj mi večer, keď budeš mať po prednáške a niečo vymyslíme. Mohli by sme niekam vyraziť, čo povieš?"

„Rada, ale budúci týždeň mám prijímačky na obe školy, takže sa musím predsa len ešte čo to učiť. Ale potom môžeme niekam vybehnúť, to by sa mi veru páčilo, pán profesor."

„Dohodnuté, zlatko."

***

Liana pred domom narazila na brata. Vyzeral poriadne rozčúlený a roztržitý, keď sa zastavil pred ňou. „Ani tam nechoď!" ukázal na dom.

„Čo sa stalo?"

„To by som rád vedel. Dve hodiny som počúval o tom, že mám sexovať s ochranou, aby Zara neostala tehotná. Akoby som bol idiot, čo si praje mať teraz deti. Netuším, čo im sadlo na nos. Správajú sa neskutočne. Mama reve na záhrade a otec žehlí," posťažoval sa jej.

„To fakt?"

„Nie, big sis, vymýšľam si to, aby som bol zaujímavejší," odsekol jej.

„Prepáč, Simon," riekla Liana a položila mu ruku na rameno, „hnevajú sa na mňa a celé si to zakaždým odskáče niekto iný."

„Na teba?" prekvapene sa na ňu zadíval, keď ho oslovila menom a zložil si ruky na hrudi. „Čo si urobila, slečna dokonalá?"

„Nie som dokonalá," povzdychla si Liana, „nikdy som nebola."

„Čo si urobila, big sis?"

„Začala som si s učiteľom," priznala sa mu.

Simon na ňu neveriacky hľadel. Videla v jeho pohľade, ako mu mozog šrotuje a premýšľa o koho ide, i keď bola iba jediná správna možnosť. „So Zapatickým?"

„Áno."

„Neznášala si ho."

„To je pravda, ale poznáš to – od nenávisti je len kúsok k láske?"

„Ty si magor, big sis," zaškeril sa na ňu brat a jemne jej udrel do ramena, „teda, to je gól, to som ozaj nečakal. Zara to vie?"

„Nevie," pokrútila Liana hlavou, „a nieže jej to povieš! Chcem to svojim kamarátkam povedať sama. Len akosi nebola príležitosť a chápeš, toto nie je niečo, čo chcem roztrubovať po škole. Naši sú nasraní, ale nemôžem sa im diviť a vôbec neviem, ako to celé dopadne. Ale Maxa ľúbim a viem, že aj on mňa..."

„Vyrazia ho."

„Snáď nie."

„No nemuseli by, je to super profák, ale teda, nepovedal by som, že ho môžeš priťahovať práve ty. Niežeby si bola škaredá, big sis, nemysli si, ale chápeš, je to starý chren. Síce, bod pre neho, že v takom veku si dokáže nabaliť študentku. Vlastne, ono sa to asi na školách celkovo deje, no nie?"

„Ty si dement, koláč," zamračila sa Liana na neho, „toto je iné."

„No jasné, že áno, kvôli známkam si s ním nešukala, keď si chodiaca encyklopédia," zasmial sa Simon a vyceril na ňu svoje biele zuby.

„Ja som s ním na škole nešukala vôbec."

„Ani fajka v kabinete?"

„Sklapni, Simon!"

„Nečerti sa, big sis," urobil k nej krok a pošteklil ju, „len si ťa doberám. Je to hustá vec. Ale neboj sa, nikomu to nepoviem a vážne vám budem fandiť. Zapatický je náhodou sympaťák, mám ho rád. No nič, moja, idem k Zare, mám so sebou balíček kondómov, snáď mi nepraskne."

„Ty si magor."

„Tiež ťa milujem, sis," zakýval jej a potom sa ponáhľal na autobusovú zástavku.

Liana vybrala z kabelky kľúče a nadýchla sa. Musela opäť čeliť pohľadu svojich rodičov a vedela, že prednáška ju neminie. Len dúfala, že nevybuchne. Že sa zase viac nepohádajú jej rodičia. Nechcela, aby sa hádali kvôli nej. Ani trochu sa jej to nepáčilo.

Vošla dnu s malou dušičkou. Vyzula si sandále a kráčala do obývačky. Otec naozaj žehlil a dosť pri tom nadával. Mamu nikde nevidela. „Ahoj, tati."

„Čau."

„Pomôžem ti?" spýtala sa ho, keď ho videla trápiť sa so žehličkou a jednou s jeho obľúbených košieľ. Predstava, že ju zničí, nebola práve najlepšia.

„Nie," odsekol jej a ani sa na ňu nepozrel. Chytil košeľu a od nervov ju hodil na zem.

„Tati..."

Otec položil žehličku a konečne sa na ňu pozrel. Mračil sa, jeho tvár bola celá červená a pokrútil nad ňou hlavou. „Čo ti mám povedať, Liana, hm? Vážne si myslíš, že to môže fungovať?"

„Tebe a mame to funguje."

„To je iný prípad, mama a ja..."

„Až taký veľký rozdiel to už nie je," skočila mu Liana do rečí, „pätnásť rokov, alebo devätnásť, to je pre mňa naozaj úplne jedno."

„Nie, nie je, Liana," oznámil jej to otec, „ja som tvoju mamu nestretol, keď mala devätnásť. Veď si ešte dieťa."

„Ty veru nie," zamračila sa na neho.

„Liana!"

„Ja neviem, či nám to vyjde, alebo nie, tati, ale viem toľko, že mi Max nijako neublížil. Naozaj sa tomu bránil a ja tiež. Dosť dlho mi trvalo samej sebe priznať, že ho mám rada. Vieš čo si ale myslím?"

„Čo?"

„Žeby si aj tak nenávidel každého môjho frajera. Veď ty neznášaš aj Sama..."

„To nie je pravda."

„Ale áno je," uškrnula sa Liana, „večne sa na neho ponosuješ, že nie je pre Ariu dosť dobrý, lebo je len automechanik. Myslíš si, že som hluchá? Asi si si na neho už zvykol, ale predpokladám, že pre nás nie je a nikdy nebude nik dosť dobrý. A ani pre Simona, lebo aj na Zaru stále nadávaš, ako sa ti nepáčia jej ružové vlasy, že chodí polonahá a že nie je dosť múdra pre syna pána dekana. A som si istá, že aj na Peťula nadávaš a nie si ani s ním spokojný a to sú s Vanessou dlhšie manželia ako ty s mamou. Toto sú ale naše životy, tati a my rozhodujeme o tom, kto je pre nás a kto nie. Chápem, že ste toto odo mňa nečakali a že to asi nie je príjemné, ale môžeš sa aspoň na chvíľku zamyslieť nad tým, že Maxima poznáš? Čo keby som si našla v chlapa v jeho veku, o ktorom by si nemal ani šajnu, čo je zač a nakoniec by sa z neho vykľul niekto ako ujo Dano?"

„Ty si všetko predstavuješ veľmi jednoducho, Liana. Keď raz budeš mať vlastné deti, veľa vecí pochopíš. A nerob zo mňa človeka, ktorý pohŕda zamestnaniami, alebo inteligenciou ľudí, lebo to nie je pravda," ozrejmil jej to otec, „a, prosím ťa, budem rád, ak pár týždňov nebudeme Daniela spomínať."

„Takže budeme teraz na vojnovej nohe?"

„Nevyrývaj, Liana," zahundral. Pripravil malinovku a odniesol ju mame na terasu.

Liana iba stála pred dverami a sledovala, ako si mama od neho nápoj vzala, ale potom ho očividne požiadala, aby odišiel. Otec sa na ňu rezignovane pozrel a vrátil sa späť do obývačky. Vzal žehličku a pokračoval v práci. K rozhovoru so svojou dcérou sa už nevracal.

Ona zatiaľ zvažovala, či zájde za mamou, ale radšej ju nechala samú. Pevne verila, že keď opadne ten prvotný šok, tak ju mama pochopí a pomôže jej, aby vzťahy v rodine neboli také napäté.

***

Na druhý deň zavolala k sebe cez deň kamarátky. Keď už nemali školu, mohli sa stretnúť aj doobeda, kedy nikto nebol doma. Všetky tri boli prekvapené, čo im Liana chce povedať a netrpezlivo na ňu hľadeli, keď sedeli na ružovom koberci v jej detskej izbe.

„Baby, ja som nevedela, ako vám to povedať skôr. Niežeby som vám nedôverovala, len jednoducho som to sľúbila a inak to nešlo," vysvetľovala im ešte predtým, než im oznámi tú novinku, „je to priveľmi vážne a..."

„Si chorá?" spýtala sa jej ihneď Zara a vyľakane na ňu hľadela.

„Nie, ty trubka, som len zamilovaná."

„A do koho?" vyzvedala Timea a tvárila sa tajnostkársky. Na prst si pritom natáčala svoje hnedé vlasy a čakala na odpoveď.

„To je práve to, bola to zakázaná láska a asi aj stále je, ale..."

„Ja som si to myslela!" vybafla na ňu Vanda, tlesla svojimi rukami a zaškerila sa. „No to je sila, Liana, teda vážne."

„Čo?" Timei to stále nedochádzalo, ale za to Zara vyzerala, že tiež už pochopila, o čo ide.

„Veď je to jasné, no nie," vravela Vanda a urobila dramatickú pauzu, pri ktorej z nej Timea nespúšťala zrak, „Liana spáva so Zapatickým."

Timea sa obrátila na Lianu a civela na ňu. Potom sa rozosmiala. „Ty kokos, tak to je iná sila. Ako dlho s ním spávaš, Lia?"

„Ja ho milujem, baby," uviedla na pravú mieru menovaná a začala im rozprávať všetko. Hľadela pritom na Zaru, ktorá sa celkom mračila a vyzerala, akoby ju to ani nezaujímalo. Liana vedela, že sa na ňu hnevá, že jej to nepovedala skôr. Boli najlepšie priateľky, ale niektoré tajomstvá sa nehovorili ľahko. Naozaj dúfala, že jej to Zara časom odpustí.

Baby jej sľúbili, že to nikomu nepovedia a dobre sa na tom bavili. Timea i Vanda boli vlastne úplne nadšené a vypytovali sa jej na rôzne veci. „A má ho veľkého, však? A ten chutný zadok musí byť nahý ešte viac hot, och!"

„Timea!" hodila po nej Liana vankúš a trafila ju priamo do tváre.

„Ale veď, ozaj vyzerá ako Boh."

„Je aspoň Boh sexu?" vyzvedala Vanda.

„Vy ste ťapy," smiala sa Liana, „a jasné, že je."

„Takže je slušne obdarovaný?"

„Sklapni už, Timea!" červenala sa a takéto detaily im ozaj nechcela vešať na nos. Vedela, že je Maxim fešák, ale takéto reči od jej kamarátok jej úplne príjemné neboli. Patril predsa jej, nemali sa už čo dívať na jeho zadok. Našťastie už do školy nepôjdu.

Keď Timea a Vanda pred obedom odišli, Liana ešte zdržala Zaru v dome. „Zara, prepáč mi to. Mala som ti to povedať skôr, ale s Maximom sme si sľúbili, že to nikomu nepovieme."

„Ja sa nehnevám, Liana," povedala jej Zara, ale neznelo to tak.

„Trochu určite áno."

„Len ma to celé prekvapilo. Vôbec som si to nevšimla. Ako som nemohla zbadať, že si zamilovaná? Som zase na prd kamoška, lebo som myslela iba na seba a Simča," vravela jej a líca mala ružové rovnako ako svojej vlasy, ktoré mala dve vyčesané v drdole, lebo bolo veľmi teplo.

„Snažila som sa to utajiť," priznala sa jej Liana.

„To ti vyšlo, Lia, veru."

„Nehnevaj sa."

„Nehnevám sa," ubezpečila ju Zara a potom ju vtiahla do objatia, „ale je to sila, to ti poviem, kamoška."

„Ja viem."

„Náš profák a ty, no teda. Neznášala si ho a v skutočnosti si bola do neho paf. To je vážne ako z knihy. Dúfam, že takú napíšeš," zasmiala sa jej najlepšia priateľka, „to bude trhák. Celá žiariš Liana a hoci chápem, že ti vaši naložili, ale som za teba rada."

„Och, no ospravedlňujem sa, Simon ti isto povedal o prednáške."

„Áno a nakoniec si myslím, že nám dobre padla. Naozaj sme mladí na deti. Preboha, šak Simon je ešte na strednej," uškrnula sa jej priateľka, „ nie je vhodná doba a nič síce nie je stopercentné, ale tak vieš."

„Jasne."

„Povedz mi medzi štyrmi očami, aký teda je?" vyzvedala Zara a našpúlila ružové pery.

„Neskutočný."

„Tak má roky skúsenosti, haha," doberala si ju.

„Nie, vážne, Zara, nikdy som niečo také nezažila a to vieš, že aj Oliver bol odo mňa o dosť starší, ale on to až tak dobre nevedel. Max je naozaj Boh, priznávam bez debaty."

Na to sa obe rozosmiali a Liana bola rada, že sa so svojou láskou priznala svojim priateľkám a že to tak dobre prijali. Bola si istá, že ani jedna to nikomu povie a bola aj šťastná, že sa na ňu nehnevajú, že im to nepovedala skôr. Najviac si však vážila to, že sa Zara na ňu nehnevala. Konečne mohla Liana podrobnosti svojho vzťahu s profesorom s niekým rozoberať. Avšak stále sa bála toho, čo viselo vo vzduchu.

Čo sa udeje, keď sa na škole dozvedia o jej zakázanom vzťahu s pánom profesorom?  

Pozn. autorky:

Simon už čo to požehlil, Junior chudák počúval o tom, ako má správne sexovať a Liana sa konečne zdôverila aj svojim kamarátkam :D

Nabudúce bude Simon/Naďa bonus a po prvý raz sa pozrieme "do hlavy" samotnému pánovi dekanovi :D a bude ďalej žehliť, aj spôsobom, akým mu to ide najlepšie :D :D :D :D psst! :D