M A X I M

Emma a Alan na neho už čakali na terase reštaurácie. Naďušku strážili rodičia Emmy, takže im Maxim aspoň otvorene mohol priznať, čo sa za posledné dni stalo. Trochu sa obával ich reakcie, ale dúfal, že im bude stačiť, že je naozaj šťastný.

Najprv im chcel povedať, čo sa udialo na maturitách, ale nakoniec si to rozmyslel. Nechcel Alanovi vracať smutné spomienky. Hoci mal jeho najlepší priateľ svoju milujúcu rodinu, predsa len boli chvíle, kedy nebol vo svojej koži. Emma spomínala, ako sa budí zo snov celý spotený a trasie sa. Občas Alan ešte potreboval rozhovor s niekým špecializovaným. Nie, nikdy na hrôzy svojej mladosti nezabudne. Maxim bol presvedčený, že ani on a ani Emma nie.

„Túto tvár poznám," povzdychol si Alan, keď sa Maxim usadil oproti nemu a jeho manželke, „si zamilovaný."

„Som," prikývol.

„Do koho?" vypytovala sa Emma.

Maxim mrkol na svojho najlepšieho priateľa. Vážil si, že to svojej manželke doteraz nepovedal, hoci to už pár mesiacov vedel. Síce nebolo správne, aby medzi sebou mali tajomstvá, ale v tomto prípade predsa nešlo o nich dvoch, tak dúfal, že sa Emma nebude na svojho milovaného priveľmi hnevať.

„Nebude sa ti to páčiť," skonštatoval Maxim a rýchlo si odpil zo svojej minerálky. Najradšej by si objednal niečo tvrdšie, lebo čakal studenú sprchu, bol však autom.

„Len to vyklop, kamoško!" zamračila sa na neho. Oprela sa v ratanovom kresle a ruky si spojila na prsiach.

„Akoby si to nevedela..."

Emma zaklipkala očami a zagánila sa na neho. „Rozmýšľam v akej veľkej riti si."

„Emma!"

„Nie, Max, akože vážne si ma sklamal. Ja viem, že si láska nevyberá a naozaj som presvedčená o tom, že si zamilovaný a že ona určite tiež, predpokladám, že viac ako ty, ale zahodil si všetko..., to všetko, o čo si sa snažil a čo ťa bavilo."

„Možno to stojí za to," povedal jej úprimne.

„Prídeš o prácu."

„Možno nie. V pondelok to už nebude moja študentka."

„Spal si s ňou?"

„Včera," priznal sa Maxim a spomienky na tie chvíle ho napĺňali vzrušením. Tešil sa na zajtrajšok, lebo sa s Lianou dohodol, že zájdu do kina a potom k nemu domov. Už teraz sa nemohol dočkať, ako si užije jej poddajné mäkké telo a bude ju počuť vzdychať.

„Na sto percent prídeš o prácu!" zhodnotila Emma a neprestávala sa na neho mračiť. Potom pod stolom kopla do Alana. „Ty k tomu nič nepovieš?"

„A čo mám povedať, Emm, hm?" spýtal sa jej a mykol plecami. „Je to beznádejný chumaj. Celé to bolo predurčené na zlyhanie. Keby sa aspoň zapozeral do inej študentky. Nie! On si magor vyberie práve Klazárovu a Nadinu dcéru. Keď prúser, tak poriadny, však?"

Maxim nad oboma pokrútil hlavou. Áno, rozumel im, naozaj im išlo o jeho blaho. Lenže čo ak nakoniec kariéra nie je to najdôležitejšie? Čo ak je niečo viac? „Ak prídem o prácu, tak prídem. Liana mi za to stojí. Milujem ju."

„Je to blázon," zhodnotil Alan, ale Maxim si v jeho očiach všimol pobavenie a nie hnev.

Za to Emma sa mračila a z očí jej sršali plamene. Naozaj bol rád, že jej na ňom toľko záleží, ale teraz preháňala a hnevala ho, ako sa ho snaží presvedčiť, že v skutočnosti je iba pobláznený a nie zamilovaný. Akoby bola v jeho hlave a srdci a vedela to lepšie ako on. Pritom ani len netušila, ako veľmi je do Liany zbláznený.

„Je veľmi mladučká, toto nemôže vydržať," zahundrala a nechtami cinkla o pohár vo svojich rukách.

„Zožeriem kefu, ak to vydrží," uškrnul sa Alan.

„Fakt nie si vtipný," zamračil sa na neho Maxim.

„A čo budeš robiť teraz, Max? Kedy to akože chcete povedať jej rodičom?" vyzvedala Emma a krútila nad ním hlavou.

Maxim si uvedomil, že o tomto sa s Lianou ešte nerozprávali, tak pokrútil hlavou. „Neviem, nechám o tom rozhodnúť Liu. Uvidíme, ako to dopadne."

„Ja presne viem, ako to dopadne," zachechtal sa Alan a názorne to opísal, „vystrojíme ti pohreb. Už to vidím, ako stojím pri tvojej rakve a vediem smútočnú reč a do toho všetci vzlykajú a..."

„Zavri si ústa, Alan!" ohriakla ho Emma a uprene sa zadívala na Maxima. „Ja vážne neviem, čo ti na to mám povedať, Max. Chcela by som sa tešiť, že si šťastný, ale zatiaľ si nemyslím, že to je ono. Možno sa mýlim, och, kiežby som sa mýlila a naozaj by všetko dobre dopadlo. Že by vám to vyšlo, ale..."

Maxim sa snažil pochopiť ich postoj, vlastne od nich ani nič iné nečakal, ale cítil sa trochu sklamaný. Vážne bol šťastný, spokojný a zamilovaný a oni dvaja ho iba karhali a jeho vzťah automaticky odsudzovali bez toho, aby chceli vedieť viac. Poznať viac jeho novú priateľku. Vidieť ho spolu s ňou, aby pochopili, že toto všetko je viac než skutočné. „Nikto nevie, čo sa stane. Ak mi chceš vytknúť ten vekový rozdiel, nech sa ti páči, Emma, ale pochop aj ty jednu vec. Ľudia sa rozchádzajú bežne. Aj ľudia, ktorí majú rovnaký vek ako vy dvaja s Alanom. Nikto nevie, kedy sa to skončí, rovnako som ani nevedel, kedy a ako sa to začalo. Nebavme sa o tom, čo bude, pretože ani jeden z nás to nevie."

„Nevie, to je pravda," prikývla Emma a objednala si ďalšiu vodku s džúsom. Stále sa na neho neusmiala.

„Nechcem, aby ste si o mne mysleli zlé veci," poznamenal Maxim, keď videl ich povädnuté tváre.

„Poznám ťa dvadsať rokov, Max," uškrnul sa na neho Alan, „urobil si kopec zlých vecí a blbých rozhodnutí. Uvidíme, kam zaradíme o toto. Ale v podstate si o tebe nič zlé nemyslím, čakal som to už dávno."

„Ty si fakt milý," povzdychol si Maxim a už naozaj nevedel, ako tých dvoch presvedčiť, aby sa s ním aspoň trochu radovali.

Nakoniec sa Emma k nemu nahla a chytila ho za ruku. „V dobrom aj v zlom, Max," šepla, „si náš najlepší priateľ, časť našej rodiny a kto iný ti môže prehovárať do duše, ak nie my?"

„Asi nikto."

„Prepáč, že do teba rýpeme, my ťa len máme radi," mrkla na neho a pohladila ho po ruke, „dúfam, že sa naozaj neuvidíme na tvojom pohrebe." Trochu sa pousmiala a to Maxima mierne potešilo.

Postupom času to pochopia, bol o tom presvedčený.

***

Liana ho čakala pred kinom. Vyzerala naozaj krásne. Vlasy mala natočené do jemných vĺn a bola trochu výraznejšie namaľovaná, ako zvykla byť v škole. Na sebe mala letné šaty horčicovej farby, ktoré jej dokonalo obopínali útlu postavu. Vpredu mali po celej dĺžke hnedé gombíky a Maxim uvažoval, či sú len ozdobou, alebo sa dajú aj odopnúť. Vlastné celý čas v kine, keď ju držal za ruku, myslel iba na to, ako z nej tie šaty vyzlečie u neho doma a aj spodnú bielizeň, ktorá sa pod nimi črtala.

Niežeby si neužíval chvíle s ňou aj bez sexu, ale boli na začiatku vzťahu, vtedy to bolo všetko také horúce a nové. A chcel ju stále viac a viac. Ochutnávať, spoznávať, čo na ňu viac platí. Vychutnávať si horúce miesta na jej pokožke, hľadať zóny na jej tele, ktoré ju najviac vzrušujú, brať si ju kúsok po kúsku. Celý z toho opäť raz horel.

„O dva týždne mám narodeniny," povedala mu Liana, keď sedeli v aute na ceste domov. Z filmu si skoro nič nepamätal, vyberala ho ona a bol romantický, ale nijako zvlášť ho nezaujal. Bol skôr na komédie a akčnejšie filmy. Ani jej sa ten film dvakrát nepáčil a dovolila mu, aby nabudúce vybral on. Väčšinu filmu sa aj tak bozkávali.

„Takmer som zabudol," priznal sa Maxim.

„Netvár sa, že vieš, kedy mám narodeniny," pobavene poznamenala, sklopila slnečnú clonu na mieste spolujazdca a kontrolovala svoj vzhľad v malom zrkadle.

„Viem, že si sa narodila v júni, logicky, doboška," mrkol na ňu počas toho, ako zastavili na svetelnej signalizácií, „pravda ale je, že deň si naozaj nepamätám."

„Desiateho júna," oznámila mu Liana, „som blíženec ako mama, možno preto sme občas na nože. Mama je deviateho. Som jej narodeninový darček, to si nevedel, že?"

„Pravdepodobne som to kedysi vedel, ale za tie roky som naozaj zabudol," povedal jej úprimne a hľadal parkovacie miesto pri svojej bytovke. Určite to Naďa vtedy písala na sociálnu sieť, keď ich triede dávala vedieť, že sa jej dcérka už narodila. Ale naozaj si to už nepamätal.

„Po mojich narodeninách to poviem našim," povedala Liana.

Maximovi automaticky skapalo auto uprostred parkovania a náhle sa spotil. Naozaj si nepredstavoval, že má v pláne povedať im to tak skoro. Teda, niežeby si schvaľoval zatajovanie pravdy, ale rozhodne nebol na toto pripravený. Lenže ona sa tvárila nad vecou, zatiaľ čo jemu búchalo srdce o stošesť.

„Nemôžem to tajiť, Max," vysvetľovala mu Liana, „prečo by sme vôbec mali tajiť to, že sme zamilovaní?"

„Nemali, ale..."

„Aj ja sa toho bojím, ale už nebudem tvoja študentka. Nikto nám nemôže dokázať, že sa medzi nami dialo niečo aj počas školy. Myslíš, že ťa aj tak vyhodia?" spýtala sa ho s obavou v hlase.

„Neviem, miláčik, to vážne neviem."

„Dúfam, že nie."

„Môžeme sa o tom porozprávať neskôr?" navrhol jej. Nemal energiu sa nad tým teraz zamýšľať. Samozrejme, že mu lepilo z predstavy, že príde o svoju prácu. Ešte sa na to poriadne nepripravil. Vedel, že sa to môže stať a že to bude pravdepodobné, ale nechcel na to myslieť. Nie dnes a nie teraz, keď mal Lianu tak blízko pri sebe.

„Samozrejme," prikývla, „nechcela som ťa nahnevať."

„Ja sa nehnevám," ubezpečil ju a konečne sa mu podarilo zaparkovať auto, „len na to veľmi nechcem myslieť. Mám svoju prácu rád a mám rád aj tvojich rodičov. Ak o prácu prídem a vaši budú zo mňa sklamaní a nahnevaní, tak ma to bude trápiť, vieš?"

Liana prikývla a vzala jeho tvár do svojich dlaní. „Viem, Max a urobím všetko preto, aby si o svoju prácu neprišiel. Rovnako, ako ubezpečím svojich rodičov, že si ma nijako nevyužil a ani ma nijako nevyužívaš. Že ma miluješ, rovnako ako ja milujem teba. Ale áno, som si istá, že hnevať sa budú. Na nás oboch." Povzdychla si.

„Takže to prestaneme teraz rozoberať?" navrhol opäť.

„Áno, jasne," prikývla, „ale musím ti povedať ešte jednu vec."

„Akú?" spýtal sa jej, keď vystúpil z auta a otvoril jej dvere. Podal jej ruku, aby mohla vystúpiť.

Liana si mimovoľne upravila svoje hnedé vlasy, prehodila si cez rameno kabelku a chytila ho za ruku, zatiaľ čo on zamkol svoje auto. „Aria o nás vie. Povedala som jej to. Samozrejme, že si myslela, že nám preplo, ale myslím, že to pochopila a určite to nikomu nepovie."

Maxim sa nemohol na ňu hnevať, že to niekomu predsa len povedala. Aj on to povedal Alanovi a Emme. Chápal to, že sa chcela zdôveriť osobe, ktorú považuje za najbližšiu. Vošli do bytovky a potom do jeho bytu.

„To je v poriadku, Liana."

„A hádaj čo?" sladko sa na neho usmiala, keď si vyzula sandáliky.

„Neviem, miláčik."

„Nesmieš to nikomu povedať, dobre? Ešte to je tajomstvo, ale musím ti to povedať," zasmiala sa. Objala ho rukami okolo krku a šťastne sa na neho zadívala. „Budem teta. Aria je tehotná."

Ihneď je opätoval úsmev. „To je úžasné, som rád, že im to vyšlo."

„Áno, to je."

Maxim ju pohladil po vlasoch a vtisol jej jemný bozk na pery, ktoré si ho pýtali. Bola taká šťastná a spokojná. V jeho náručí a on bol z nej v momente hotový. Vzal ju na ruky a odniesol do svojej spálne. Nezdráhala sa, videl jej v očiach, že po ňom túži rovnako ako on po nej.

V spálni ju položil na zem a bozkával ju. Ona ho rukou donútila, aby si sadol na svoju posteľ. Potom odlepila svoje pery od tých jeho a urobila pár krokov od neho.

Chcel sa jej spýtať, či sa ide opäť vyzliekať, ale sotva utvoril ústa, keď si Liana siahla pod šaty a hodila po ňom čipkované nohavičky. Zalapal po dychu a spokojne sa na ňu zadíval. Bola dokonalá, privádzala ho do šialenstva. V nohaviciach mal už dávno priveľmi tesno a vychutnával si jej predstavenie.

Rukou si vošla do vlasov, našpúlila svoje plné pery. Potom obe ruky nasmerovala za svoj chrbát, aby si odopla podprsenku, ktorú si pomaly vytiahla z pod šiat a hodila ju na zem vedľa seba. Vzápätí mu dala odpoveď na otázku, ktorá ho mátala už niekoľko hodín. Gombíky na šatách išli odopnúť. A ona jeden po druhom veľmi pomaly odopínala.

Mal pocit, akoby bol v tranze. Len sa na ňu díval, v rozkroku mu poriadne pulzovalo a vzrušenie mu pohltilo všetky zmysly. Automaticky si vyzliekol biele tričko, celý sa napol a sledoval ako šaty dopadli na biely koberec.

Páčilo sa mu, ako sa vôbec nehanbila byť pred ním nahá. Podľa neho mala krásnu postavu, ale vedel, ako ženy z nej vedia mať svoje mindráky. Sebavedomo kráčala smerom k nemu a on túžil iba po tom, aby sa mohol dotknúť jej pŕs a vziať do úst vztýčené bradavky. Potom by samozrejme jazykom blúdil po jej tele, zatiaľ čo by svoj penis ponoril hlbšie a hlbšie do nej.

Lenže Liana mala iné plány, ktorými ho totálne odrovnala. Kľakla si pred neho a rozopínala mu gombík na nohaviciach. Nadvihol sa, aby mu ich spoločne s bielymi boxerkami mohla vyzliecť. Z nôh oba kusy oblečenie odkopol od seba.

Vzala do ruky jeho prirodzenie a dívala sa mu do očí pritom, ako urobila pár ťahov. Oblizla si svoje zvodné pery a o chvíľku ich už cítil na ňom. Takmer sa v okamihu zbláznil. Privrel oči a slastne vzdychol. Liana dobre vedela, čo robila. Jazykom mu prechádzala po špičke penisu, lízala, sala a dostávala ho do absolútneho blaha.

Rukou jej vošiel do vlasov, ale nemenil jej tempo, páčilo sa mu, ako mu to robila. Najradšej by si to bol vychutnal až do konca, ale bol si istý, že na to bude ešte mnoho príležitosti. Teraz túžil znovu vniknúť do nej. Bozkávať jej hriešne ústa, dlaňami skúmať jej prsia a spôsobovať jej rozkoš, o akej ani nesnívala.

Jemne ju odtiahol od svojho penisu a usmial sa na ňu. „Si úžasná, ale poriadna hriešnica." Načiahol sa za kondómom, ktorý mal položený na nočnom stolíku a nasadil si ho.

„Nikdy som netvrdila, že nie som," mrkla na neho a posadila sa mu do obkročmo do lona. Nahla sa k nemu. Cítil jej zrýchlený dych na svojej tvári a ochutnával jej pery, zatiaľ čo rukami blúdil po jej prednostiach.

Ľahol si na posteľ, nasmeroval svoj penis presne tam, kde potreboval. Konečne bol zase v nej. Tento raz ani nemyslel na jej predohru, ale bola dostatočne vlhká. Nezdráhala sa a bol si istý, že nabudúce jej to rád vynahradí. Užíval si ten výhľad. Na jej dokonalé telo. Ako ihneď privrela oči, keď prirazil a rukami hladil jej prsia. Ako si zahryzla do spodnej pery a z úst sa jej vydral hlasný ston.

Rukami ho hladila po hrudi a prebrala všetku iniciatívu. Otvorila oči a dívala sa na neho. Jeho ruky blúdili po jej tele a zastavili sa na jej zadku, zatiaľ čo ona ho dokonalo mala vo svojej moci.

Nech sa stane, čo stane. Či už im to vyjde, alebo nie, toto neľutoval ani na sekundu svojho života. Bol si istý, že to nebude ľutovať ani vtedy, keď mu riaditeľka Laurinská podá výpoveď. Liana za to stála, bola dôležitejšia ako jeho práca profesora. Maxim bol z tých, čo by si vždy vybral lásku pred kariérou.

Pozn. autorky:

Tak dnes trochu vzrúša aj z Maxovho pohľadu ♥

Iste si zachytili, že Liana už budúci týždeň nebude Maxova študentka a teda zamaturovala a do školy sa už nepôjde. Takže to, že ste čakali, že ich niekto prichytí, to úspešne zvládli. Po pravde od začiatku som chcela, aby to nejako zvládli, neplánovala som vôbec scenár, že by ich niekto nachytal. Pretože som to chcela spracovať práve tak, aby to bolo inak, ako čakáte, keď to celé praskne :) A okrem toho až na pár teda ich kabinetových a jedno v učebni stretnutí si ozaj dávali slušne pozor, že naozaj si viem predstaviť, že sa to dá utajiť. Predsa len to bolo len pár mesiacov a nie napríklad celé roky. 

Tak dokedy bude trvať toto ticho pred búrkou? :D (Klazár a búrka to ide vždy tak pekne dokopy ♥ )