M A X I M

Vyučovanie sa skončilo, čo pre Maxima znamenalo, že o chvíľku do jeho kabinetu príde Liana a bude si odpykávať svoj trest po škole. Bol z toho mierne nervózny. Dnes ju zahliadol iba na chodbe, pretože s jej triedou nemal žiadnu hodinu. Krátke fialové šaty, ktoré jej ledva zakryli guľatý zadok, jej nesmierne pristali a on si v duchu asi miliónkrát vynadal, že si ju obzerá. Bolo to z jeho strany nevhodné a bol rozhodnutý, že to musí prestať.

Z notebooku mu hrala hudba, starší výber skladieb. Piesne jeho mladosti, ktoré mal aj teraz rád. Mnoho nesmrteľných hitov, ktoré za to stáli. Maxim nemal rád modernú hudbu, nič extra mu to nehovorilo. Za to niektoré staré hity pre neho znamenali nesmierne veľa.

Práve teraz mu hral Elán, ktorý sa kedysi na diskotékach ešte aj za jeho doby púšťal vo veľkom množstve. Piesne, ktoré boli staršie ako on. Ale tie nesmrteľné tóny a texty, ktoré sa mu ešte stále zarývali pod kožu, boli legendárnymi.

„Keď prišiel Van Gogh o ucho, bola to láska. Keď zastrelili Puškina, bola to láska. Stačí, keď zájdeš do kina, bude tam láska. Keď večer telku prepínaš, bude tam láska..." Spieval spoločne s kapelou, a pritom otvoril dvere Liane, ktorá práve zaklopala.

Okamžite sa na neho zadívala, akoby spadol z jahody.

„Spievam tak hrozne?" veselo nadhodil a vrátil sa k svojmu stolu.

„Nie, len tá pieseň je hrozná. A vy ste už naozaj starý. Veď tieto veci počúva môj otec," podotkla, mykla pritom plecami a išla pozdraviť Kamoša.

„Ďakujem," poznamenal ironicky a ďalej si pospevoval strofy piesne. „Keď hlas sa zlomí prvý raz. Keď sám v sebe sa nevyznáš. Keď náhle celkom strácaš reč a zostávaš, aj keď chceš ísť preč. Bude to láska..."

Liana sa posadila na prázdnu Elinu stoličku, poklopkala nechtami po jeho pracovnom stole, čím ho vyrušila zo spievania piesne. Nakoniec ju aj vypol, aby mali pokoj na jej trest.

„Môj otec má rád túto kapelu," prezradila mu Liana.

„Sú to nestarnúce hity," prikývol.

„Keď myslíte," mykla plecami a preložila si nohu cez nohu.

Maxima oblial pot a rýchlo odvrátil pohľad, aj keď samozrejme, že nič nevidel, keďže mala čierne pančuchy. V ušiach mu čudne dunelo a celkom zabudol, o čom bola reč. Potom si našťastie spomenul, sťažka preglgol. „A-a..., akú hudbu máš rada ty?" vykoktal zo seba, pričom si rukou prešiel po čele, aby si zotrel kropaje potu.

„Modernú," odvetila mu Liana a uškrnula sa na neho, „ale mám rada latino hudbu. Moja favoritka je momentálne Miranda Borja."

„Tak tú naozaj nepoznám."

„Že sa tomu nedivím," vykrivila Liana úsmev a potom dodala, „tak, čo bude môj trest dnes?"

„Pôvodne som chcel, aby si pomáhala v knižnici, ale keďže tam nebolo, čo robiť, keďže väčšina výpožičiek je on-line, tak sa môžeš presunúť k stolu Ely a robiť si domáce úlohy," oznámil jej.

„Myslela som si, že budete vynaliezavejší v mojich trestoch," prekvapene sa na neho zadívala, ale bez ďalších slov sa presunula k stolu jeho kolegyne. Z tašky si vybrala učebnice, zošit a pero.

Maxim to nekomentoval, sám vedel, že si to celé poriadne nepremyslel a žiaden trest jej ani nedal. Niežeby nevedel niečo vymyslieť, od klasických písomných testov, až po to, že by ju potrestal, keby jej dal umyť záchody, ale akosi si nemohol pomôcť a nechcel ju trestať takýmto spôsobom. Sám vedel, ako zle sa cítil, keď musel po škole robiť všetko možné, a pritom veľakrát ani neurobil nič zlé, len sa to s ním viezlo. Stačilo chvíľku vyrušovať na hodine starej Rovenskej a hneď bol po škole celý mesiac.

Chvíľku sa len tak hrabal na internete, kontroloval si maily, na niečo odpísal a snažil sa ignorovať fakt, že dýcha rovnaký vzduch ako Liana Klazárová. V mailovej schránke ho prekvapila jedna správa, ktorá bola pozvánkou. A to na stužkovú slávnosť jej triedy. Šokovalo ho to, pretože na škole bol pár mesiacov a toto mala byť prvá stužková, ktorej by sa mohol zúčastniť, ak pozvanie príjme.

Hneď mu ale napadlo, či to nie je nejaký žart práve zo strany študentky, ktorá sedela pár metrov od neho.

„Liana?" oslovil ju a otočil sa k nej.

„Áno, pán profesor?" Prestala si niečo písať do zošita a otočila sa tiež k nemu.

„Prišla mi pozvánka na vašu stužkovú," vravel jej a ukázal na obrazovku svojho notebooku.

„Áno, to bol nápad báb z našej triedy," predhodila a mierne sa zamračila, akoby s tým nesúhlasila. Odhrnula si pár neposlušných vlasov z tváre a dodala. „Hádam vám neušlo, že sú z vás hotové."

„Ale nevrav," uškrnul sa na ňu. Toto zistenie s ním vlastne nič nerobilo. Sám o sebe vedel, že je naozaj atraktívny chlap, k tomu slobodný a niektoré zvodné pohľady svojich študentiek si všimol, ale nijako ich neriešil, ani ich neopätoval.

„Nechápem prečo," Liana bola k nemu až priveľmi úprimná, „aj keď teda, ako profesor nie ste zlý. Vaše hodiny sú zaujímavé, to sa musí nechať. A ste taký do pohody, oproti niektorým iným profesorom. Tak čo? Prídete?"

Jej slová ho potešili. Bolo naozaj dobré počuť, že svoju prácu robí dobre a je schopný študentov zaujať. Veľmi sa bál, že mu to nepôjde a vyzeralo to tak, že mu to išlo viac než dobre. „Ďakujem," vyjadril jej vďaku za jej slová, „a ešte si to rozmyslím."

„Nuž, ako chcete, pán profesor," mykla znova ramenami a vrátila sa k svojej domácej úlohe.

Maxim hľadel na pozvánku. Od svojej stužkovej logicky na žiaden inej nebol. Tá ich bola naozaj fajn. Terajšia riaditeľka, vtedy ešte zástupkyňa sa veľmi opila a tancovala na stole na pieseň Gam Gam Style, z čoho mu bolo doteraz nesmierne do smiechu. Pamätal si, ako mu vtedy tiekli slzy a držal sa za brucho. Aj Klazár čo to popil a po polnoci im všetkým nahlas oznámil, že sa stane otcom. A jeho potomok, o ktorom bola vtedy reč, teraz sedel s Maximom v jednej miestnosti. Nahlas sa zasmial nad všetkými týmito spojitosťami.

„Prečo sa smejete?" zvedavo sa ho spýtala Liana.

„Spomienky," odvetil jej.

„Na vašu stužkovú?"

„Vieš, že si na nej bola?" nadhodil.

„Čože?"

„V brušku," ozrejmil jej to.

„Aha, chápem," prikývla a uškrnula sa na neho, „ale teda, nepamätám si to."

„Tak ja na tú vašu stužkovú pôjdem," rozhodol sa nakoniec Maxim, pretože bol zvedavý, ako vyzerajú stužkové v tomto roku. Okrem toho to vyzeralo, že tam bude dobrá partia. Naďa a Klazár boli samozrejmosťou, predpokladal, že sa možno pozvanie príjme aj riaditeľka a Marcel, s ktorým si stihol potykať. Mohol by sa trochu zabaviť. Za posledné mesiace na to veľa času nemal.

„Nuž, ako chcete," poznamenala Liana znudene a mykla opäť ramenami.

O pol hodinu ju poslal domov. Kabinet mu rozvoniaval jej vôňou. Kamoš spokojne spal v toaletnej rúrke, ktoré miloval.

Maxim sa s ním rozlúčil, pobalil si svoje veci a v mysli mu behal text od Elánu. Zastavil sa pred odchodom a pozrel sa na Elinu nástenku. Mala tam fotografiu z dovolenky v Mexiku a veľmi jej to na nej pristalo.

Vybral svoj mobilný telefón a vytočil jej číslo. „Ahoj, Ela, neskočila by si na večeru?"

Keď súhlasila, spokojný sám so sebou sa vybral domov, aby sa pripravil. Už včera premýšľal, žeby ju pozval na rande. Bola jeho typ, bola s ňou zábava a aspoň si z hlavy vyženie ten nezmysel, že sa vždy neskutočne spotí, keď je v prítomnosti svojej študentky, ktorá pred pár minútami opustila jeho kabinet.

***

Ela bola príjemná spoločníčka aj mimo budovy školy. Na večeri sa spolu dobre porozprávali, nesmierne zasmiali a keď o pár hodín neskôr ležala nahá pod jeho telom, aspoň na okamih vypustil zo seba všetku tú nahromadenú paru. Sex to bol dobrý, ale keď si Ela išla na balkón zapáliť, rýchlo sa obliekol a vyšiel von k nej.

„Asi k tebe budem úprimná," povedala mu, potiahla si z cigarety a potom vyfúkla dym. Zahasila ju v popolníku a pozrela sa mu do očí. „Si super chlap, si vtipný, rada s tebou pracujem, ten sex bol fajn, ale neprebehlo nič viac. Žiadna iskra, žiadne to povestné, chcem viac..."

„Mám rovnaké pocity," prikývol Maxim a istým spôsobom bol z toho sklamaný. Keby to s Elou malo grády, mohol si s ňou začať a vypustil z mysle Lianu. Ale aspoň jeden druhého neťahali za nosy a nesnažili sa vytvoriť vzťah, ktorý by nefungoval od začiatku.

„To som rada," usmiala sa na neho a jemne sa dotkla jeho ramena, „tak naďalej kamoši, aj keď sme sa videli nahí?"

„Jasné," prikývol a pobozkal ju na líce, „pôjdem domov."

„Vyprevadím ťa."

Maxim opustil balkón, pobral sa na chodbu, obul si topánky a obliekol si kabát. Ela na neho žmurkla. „Čo znamená ten dátum, ktorý máš vytetovaný na hrudi?" spýtala sa ho zvedavo. „Čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi?"

Chvíľku rozmýšľal, či sa jej s tým zdôverí, ale mal ju rád, naozaj ju bral za svoju priateľku a dôveroval jej. „Ten dátum pre mňa veľa znamená, niečo sa v ten deň zmenilo. Aj mojím pričinením sa jeden človek dostal z veľkej traumy. On má rovnaký dátum vytetovaný na rovnakom mieste. Spája nás to ako najlepších priateľov. Jeho život sa zmenil a naše priateľstvo to posilnilo. Stali sme sa bratmi."

„To je pekné," usmiala sa na neho Ela, „si skvelý človek. Tvoj kamarát musí byť rád, že ťa má a že si mu pomohol."

„Vďaka, Ela," mrkol na ňu aj on. Pobozkal ju na líce. „Dobrú noc a uži si víkend. V pondelok sa vidíme. Dúfam, že to nebude trápne."

„Nebude, neboj sa," prisľúbila mu, „odteraz iba kamaráti, nebudeme vôbec spomínať, že sa toto stalo. Niežeby si bol zlý, to si nemyslí, len táto úroveň vzťahu nie je pre nás dvoch."

Maxim len prikývol, lebo s ňou do bodky súhlasil. Pobral sa domov, chcel sa poriadne vyspať a tešil sa na sobotu s Emmou, Alanou a malou Naďuškou. Konečne príde na iné myšlienky. Nuž, ako veľmi sa mýlil pri svojom všetečnom kamarátovi.

***

„Takže s tou kolegyňou nič?" vyzvedala Emma, keď Maxim sedel v obývačke ich bytu na bielom koberci a staval si lego s Naďuškou.

„Nie, nebolo to ono, sme len kamaráti," vysvetľoval jej.

„Bože, ty si strašne vyberavý," pokrútila nad ním hlavou.

„Veľmi," opravil ju, „taká fatálna chyba, Emm, keby to tak Naďa počula, čo si práve povedala, možno by prekonzultovala tvoju maturitnú známku zo slovenčiny." Doberal si ju.

Emme očerveneli líca, nemala rada, keď ju niekto kritizoval a opravoval. „Očividne trávenie času s Naďou sa na tebe podpísalo."

„Už si Klazárom vrzli?" spýtal sa Alan, ktorý prišiel z kuchyne a v ruke držal ďalšie pivo pre Maxima.

Jeho manželka sa na neho zamračila, čím mu dala jasne najavo, že nemá takto rozprávať pred ich dcérou. Alan iba mykol plecami. „Veď som práve preto použil slovo vrzli."

„Klazár dostal to miesto dekana, takže určite je teraz u nich všetko, tak ako má byť," ozrejmil im to Maxim, „Naďa bola včera tak nesmierne šťastná."

Alan sa zasmial. „Ale chudáci zamestnanci tej univerzity, tí určite takí šťastní nebudú. Klazár je stále diktátor a čím je starší, je isto aj horší." Tiež si prisadol na zem, podal Maximovi pivo a pomohol dcérke postaviť vežičku.

„Pred rokmi som sa ho ozaj bála," prikývla Emma, ktorá ako jediná sedela na šedej sedačke v tureckom sede.

„O dva týždne s ním možno strávim viac času," poznamenal Maxim, odpil si z piva a položil ho na biely stolík v obývačke, pričom si naložil na tanier bábovku, ktorú Emma napiekla.

„Prečo?"

„Pretože pôjdem na stužkovú jeho dcéry," vysvetlil.

Alan sa na neho zadíval celkom prekvapene. „A to prečo tam ideš? Veď ich učíš sotva dva mesiace."

„Dostal som pozvanie a nebolo by slušné odmietnuť. Žiadna iná trieda ma nepozvala. Myslím, že by to mohlo byť fajn," riekol, dal si do úst kúsok z koláča a žmurkol na kamarátovu manželku. „Super bábovka, Emm."

„Vďaka, som rada, že ti chutí." Mierne sa začervenala. Alan ju už očividne toľko za jej kulinárke umenie neocenil. Mimovoľne si upravila hnedé vlasy a venovala mu úsmev od ucha k uchu.

„Veľmi."

„Ale, počúvaj ma, Max," pozrela sa na neho vážne. Nemal rád tento jej pohľad. Isto mu išla prehovárať do duše. Pokiaľ išlo o neho, neustále sa o to pokúšala. „Dúfam, že nemáš vo výhľade nejakú študentku, pretože to by nebolo ani trochu dobré. Mal by si dať tej kolegyni ešte jednu šancu."

„Nemám, Emm, tak si daj pohov," uškrnul sa na ňu Maxim, „sľubujem, že keď si raz niekoho nájdem, bude to žena v mojom veku a nie nejaká študentka. Nepokazím si kvôli nikomu svoju sľubnú kariéru, veď mi to celkom dobre ide. Aj Liana vravela..."

„A čo také Liana vravela?" skočil mu jeho priateľ do reči a nadvihol obočie.

„Iba mi povedala, že je trieda si myslí, že mi to učenie ide, že ich viem zaujať a že som ozaj profák do pohody," vravel rýchlo a ešte dodal, „povedala mi to, keď bola po škole. Za toho škrečka, však viete."

„A kedy ma vezmeš sa na neho pozrieť?" zareagovala malá Naduška, keď spomenul hlodavca a v očiach jej žiarili iskričky. „Sľúbil si mi to, krstný. Ja chcem vidieť Kamoša."

„Vezmem, motýlik, neboj sa," prisľúbil jej a pohladil ju po ryšavých vláskoch, ktoré zdedila po svojom otcovi. Aj zelené oči mala po ňom, mala len Emmin drobný nos a pekne vykrojené ústa tiež po nej. Bola roztomilá a v jeho srdci mala veľké miesto.

Emma a Alan sa na seba znepokojene pozreli. Potom si Emma zložila ruky na prsiach a prehovorila Maximovi naozaj do duše. „Pevne verím, drahý Max, že svoje slová o kariére myslíš vážne. Som rada, že sa ti darí, že si našiel to, čo ťa baví. Nepos-nepokašli si to, lebo naozaj ťa to môže stáť všetko."

„Nedramatizuj, Emm," zahundral a konečne v záplave lega našiel kocku, ktorú hľadal a umiestnil ju, kam patrila, „ešte raz a naposledy – nemám záujem o žiadnu študentku. Nehovorím, že nie sú niektoré pekné, ale to je tak všetko. Nie som idiot!"

„Nie je idiot škaredé slovo?" spýtala sa Naďuška a otočila svoju tvár k mame.

Emma sa zamračila na Maxima a potom prikývla hľadiac na vlastnú dcéru. „Nebudeme ho používať, dobre?"

„Fajn," usmialo sa dievčatko a stočilo svoj pohľad na krstného otca, „som rada, že nie si idiot, krstný."

Alan to už nevydržal, začal sa smiať, až sa musel chytiť za brucho.  

Pozn. autorky:

Náš milý Max sa pokúšal o experiment, ktorý ani trochu nevyšiel a s Elou usúdili, že to nie je na ďalší sex a už vôbec nie vzťah.

A konečne sa objavila aj Emma s Naďuškou :) Emma je zlatá, ako jej na Maxovi záleží, koniec koncov je pre ňu ako rodina. 

Max určite pekne spieva ♥ určite mu to ide skoro tak dobre ako pánovi exriaditeľovi :D Liana bude mať raz niekoho ďalšieho, kto jej bude vyspevovať Elán ... isto bude nadšená, haha :D

Spevačka Miranda Borja neexistuje, teda možno zatiaľ, haha :D pretože meno som si požičala. V skutočnosti to je šesťročná dcéra jednej mojej obľúbenej herečky a herca, takže kto vie, možno raz bude speváčka a aj si takto upraví svoje meno, keďže má dve krstné a dve priezviská a ja som to priezvisko trochu skrátila :D 

Nabudúce bude stužková a prezradím Vám, že sa ozaj máte na čo tešiť :) začne to poriadne iskriť.