M A X I M

O rok neskôr

„Dobre, toto je akési divné. Prečo sme tu?" spýtala sa Liana a pozrela sa na neho.

Dnes vyzerala naozaj krásne. Dlhé hnedé vlasy mala vyrovnané, na sebe mala letné biele šaty na ramienka, s rozšírenou sukňou a decentným výstrihom. Na nohách mala sandáliky na podpätku a na krku retiazku od neho, ktorú jej daroval minulý rok k narodeninám.

„Vysvetlíš mi, prečo si ma vzal do tejto prázdnej triedy?" skepticky sa na neho zadívala a žiadala vysvetlenie.

„Ale áno," pousmial sa, podišiel k nej a pobozkal ju letmo na pery, „toto bola kedysi moja trieda, keď som tu študoval."

„Aha."

„A na konci štúdia sme tu mali malú oslavu," pokračoval Maxim a Liana mu položila ruku na líce, aby ho mohla pohladiť. Hľadel jej do očí, v ktorých sa ešte stále strácal.

Chodili spolu oficiálne už niečo vyše roka a nemohol byť šťastnejší. Väčšinu svojich vecí mala už o neho v byte, dokonca ho už aj poriadne prerobila, čo to pokupovala, aby bol útulnejší a jemu sa to páčilo. Študovala na vysokej škole, štúdium ju veľmi bavilo, darilo sa jej. Už mala hotové aj všetky skúšky a oficiálne jej začali prázdniny. Plánovali spolu dovolenku pri mori a Maxim sa už teraz neuveriteľne tešil. Liana vybrala Španielsko, blízko Barcelony, s čím ihneď súhlasil, lebo sa tam už dávno chcel vybrať.

„Mali ste oslavu a?"

Maxim ju potiahol k jednej lavici. Sadol si na ňu a pritiahol ju opäť do svojho náručia. Rukami ju objal okolo pása. „Nemal som to asi nazvať oslava, ale skôr lúčenie so školu, triedou, učiteľmi a pánom riaditeľom."

Liana sa uškrnula. „Aha, chápem."

„Pár dní na to si sa narodila."

„Viem."

„A ja som vyslovil jednu vetu," povedal a založil jej pár vlasov za ucho, „už neviem, ako úplne presne som to povedal, ale asi niečo v tom zmysle, že keď budeš pekná, tak si na teba tých osemnásť rokov počkám."

„Pekná ako mama, čo?" uškrnula sa na neho a jemne ho udrela do ramena.

„Asi som to tak povedal," priznal sa. Už dávno Liana tieto veci nevyťahovala. Pochopila, že bol pubertiak, ktorý mal vtedy slabosť na svoju triednu učiteľku. Nikdy v tom predsa ani nebolo nič viac.

„Viem si predstaviť akým pohľadom ťa otec schladil," mrkla na neho Liana, „že už v brušku si si dovoľoval na jeho malú dobošku."

„Poriadnym a vidíš, nezastavilo ma to," zasmial sa a postavil sa z lavice. Liana zacúvala pár krokov dozadu a stále sa celkom dobre bavila na tejto historke.

„Povedal som vtedy ešte niečo," šepol Maxim a vo vrecku od oblekových nohavíc niečo hľadal.

„Čo také?"

Našiel, čo hľadal a bez váhania si kľakol pred ňu na jedno koleno. „Nie, že si na ňu len počkám, ale že si ju aj vezmem za ženu. Čo povieš, doboška, vezmeš si ma?"

Liana na neho šokovane vyvalila oči, keď otvoril červenú škatuľku a ona v nej zbadala prsteň. Určite ju prekvapili aj jeho slová. Bol si istý, že to nečakala a že o jeho vetách z mladosti nemala ani tušenie. Líca jej zružoveli, oči zvlhli. Priložila si ruky k tvári a nadšene zvolala. „Áno, Max..."

Nečakal inú odpoveď. Rýchlo sa vyhupol späť na nohy a nastokol jej prsteň na prstenník. Liana si ho prezerala, po tvári jej tiekli slzy a vyzerala vážne dojato. „Páči sa ti?"

„Je dokonalý," usmiala sa na neho.

Vzal ju do náručia, aby ju mohol prvý raz pobozkať ako svoju snúbenicu. „Milujem ťa, Lia a viem, že si chceš isto dokončiť školu a chápem to. Nemusíme sa vziať do roka, uvidíme, kedy bude tá správna príležitosť. Ale cítil som to tak. Možno preto, že už nie som najmladší, ale ty si pohla celým mojím svetom."

„Och, Max," zadívala sa nežne na neho, „si najlepší, vieš o tom?"

„Ty si najlepšia," vzal ju do náručia, zodvihol zo zeme a otočil sa s ňou okolo vlastnej osy. Liana sa smiala, výskala a on sa cítil ako najšťastnejší chlap na zemi.

Nuž nie všetko bolo dokonalé. Niečo im ešte stále nehralo do karát. Maxim dúfal, že sa to dnes možno zmení. Veľmi v to dúfal, pretože ubehol už rok a on vedel, že stále nie je vítaný. Nie úplne, akoby si to s Lianou priali.

Vzal ju do kabinetu, aby si pobalil svoje veci. Mali ešte trochu času, kým sa dostavia do kostola, kde sa mali konať krstiny synovca Liany.

„Čo robíš?" spýtal sa Liany, keď zamkla zvnútra jeho kabinet a rukami si na chrbte snažila nahmatať zips od šiat.

„Nemáš chuť na sex v kabinete, pán profesor?" Mrkla na neho a prešla si jazykom po perách, čo ho nesmierne rajcovalo.

„Lia, ja..."

„Netvár sa, že nemáš," zasmiala sa a o chvíľku na sebe nemala ani šaty, ani spodnú bielizeň. Nahá k nemu pristúpila a zvodne mu šepla do ucha, „priznaj sa, koľkokrát si o tejto chvíli sníval, hm?"

„Bože, Liana," zaúpel, zahryzol si do spodnej pery a prešla ním poriadna vlna vzrušenia.

Liana prešla rukou po jeho pracovnom stole a odtisla niekam na bok všetky papiere a učebnice. „Tak vyzlečieš sa, alebo budeš ešte dlho na mňa takto civieť? Konečne si môžeme užiť na škole, tak nemaj prehnané morálne zásady, pán profesor."

V podstate by mu ani nevadilo sa na ňu dlho pozerať. Keď bola nahá, bola dokonalá. V šatách sa mu páčila tiež, ale bez nich to bola iná káva. Kým sa stihol spamätať, už mu rozpínala košeľu i nohavice. Bol stratený a to neskutočne. Mala pravdu, často o tomto sníval a teraz, keď bola škola takmer prázdna a ona nebola jeho študentka, ale jeho snúbenica, neváhal ani sekundu a vzal si ju zozadu na svojom pracovnom stole.

***

Liana vybrala z auta kyticu kvetov a tiež aj darčekovú tašku. Spoločne kráčali Starým mestom až ku kostolu, kde sa mali konať Danuškové krstiny. Chlapček sa narodil naozaj silný ako buk, dostal meno Daniel Simon, ale nikto mu zatiaľ nepovedal inak ako Danuško. Liana sa vždy skoro roztopila, keď s ním bola a Maxim sa na nich rád díval.

Pred kostolom už stála celá rodina. Nemeškali, ale očividne všetci prišli skôr. Naďa kočíkovala malého, Aria sa na niečom dohadovala s manželom. Klazár sa rozprával s kňazom a Lívinka so svojím bratom o niečom diskutovali. Prišla aj Lianina staršia sestra Vanessa so svojím manželom, ktorých Maxim poznal iba z videnia. Nechýbala ani riaditeľka, ktorá visela na ramene Ministra školstva Rolanda Sabovčíka.

„Ahojte," Liana všetkých veselo pozdravila a odišla nakuknúť do kočíka.

Maxim všetkých pozdravil a netušil, kam sa postaviť a s kým sa dať do reči. Nakoniec sa rozhodol pre Juniora a Líviu, s ktorými si rozumel a oboch ich mal naozaj rád.

„Čau, Max," mrkla na neho Lívia. Trochu sa zapýrila, ako vždy v jeho prítomnosti. Bolo to roztomilé.

„Ahoj, pán profesor," pozdravil ho Simon, ktorý si nevedel často vybrať medzi vykaním a tykaním, aj keď spolu boli v súkromí. Na škole mu samozrejme vždy slušne vykal, aj keď celá škola vedel, že chodí s jeho sestrou.

Áno, tým klebetám sa nevyhol. Netušil však, čo všetko Táňa podnikla preto, aby ho nikto nevypočúval (v podstate to ani nechcel vedieť, ak sa to náhodou dostalo až k ministrovi) v súvislosti s tým, či mal s Lianou už niečo počas jej štúdia, alebo nie. Bol jej za to vďačný a tých pár klebiet bez problémov prežil.

Krstiny boli pekné, hoci Maxim nebol veriaci. Všetci sa usmievali, malý Danuško ani raz nezaplakal a potom sa všetci pobrali do reštaurácie, kde sa konala oslava.

Sedeli na záhrade, pochutnávali si na dobrom jedle a len tak sa zhovárali o živote, o plánoch na leto.

„Liana!" zhíkla z ničoho nič Aria a skoro vyliala svoj pohár s džúsom.

„Áno?" Liana sa na ňu nechápavo zadívala.

Aria však hľadela na jej ľavú ruku a uškierala sa. „To si nám kedy chcela povedať, akože?"

Liana mierne očervenela a preplietla si svoju ruku s Maximovou. „Toto je Danuškov deň, tak sme to nechceli vyťahovať. Nenapadlo mi, že si taká všetečná a vnímavá."

„Je to riadny kameň," zhodnotila Aria a načiahla sa po sestrinej ruke. Keďže sedela oproti nej, bolo to možné. Hľadela na prsteň a Maxim si uvedomil, že na nich hľadia už všetci. Cítil, ako ho Klazár prepaľuje pohľadom a videl periférne aj Nadin prekvapený pohľad.

„Fakt riadny šuter," zadívala sa na Lianinu ruku aj Vanessa, „učiteľom zrazu platia nejako dobre."

Potom mrkla na Maxima a on v jej črtách tváre videl Klazára. Vanessa bola poriadny kvietok a hoci ju nevídal často, bola mu veľmi sympatická. A mala pravdu. Prsteň bol dosť drahý, ale mal naštretné peniaze a keď ho zbadal, hneď mu padol do oka a bol si istý, že presne tento prsteň je pre jeho Lianu.

„Max ma dnes požiadal o ruku a ja som súhlasila," priznala nakoniec Liana.

„A nie to skoro?" spýtal sa nepríjemným hlasom Klazár, ktorý sedel za vrchom stola.

„Ty si mamu požiadal o ruku po pár mesiacoch. A bolo to skoro?" uškrnula sa na neho Liana.

„Mama nemala dvadsať a nechodila na vysokú školu," odvetil jej vážnym tónom hlasu.

„Simon," zasiahla do výmeny názorom okamžite Naďa, aby zabránila hádke.

„Nie je to skoro," prehlásil Maxim a pozrel sa Klazárovi rovno do očí, „cítil som to tak. Myslím, že ti nemusím vysvetľovať, aký je to pocit, keď to jednoducho vieš. Pretože si to zažil a vidíš. Sedíš tu so svojou rodinou, máš ďalšie vnúča a život je skvelý, no nie? Ja chcem a trvám na tom, aby si Lia dokončila vysokú školu. Baví ju, rada študuje a to je dôležité. Neviem, kedy sa vezmeme. Či to bude do roka, alebo to bude o päť rokov, ale urobíme to, Simon a možno by si si na to už mal zvyknúť. Milujem tvoju dcéru a raz som ti povedal, že si ju za manželku vezmem, a tak sa stane. Nezabrániš tomu, ani keď sa na hlavu postavíš!"

Pri stole nastalo hrobové ticho, ktoré by sa dalo krájať. Všetci pozerali do svojich tanierov, iba Maxim stále hľadel na Klazára, ktorému očervenela tvár. Na čele sa mu zjavilo ešte viac vrások. Naďa ho chytila za ruku a stisla mu ju. Klazár prehovoril: „Dobre."

Dobre? Postaví sa na hlavu, či? pomyslel si Maxim.

„Liana si ale bezpodmienečne dokončí školu," doplnil ešte Klazár.

„Samozrejme, že vyštudujem, pán dekan," prikývla Liana a upravila si vlasy, „vždy som chcela ísť na výšku, akoby si to nevedel. Nestresuj."

Klazár nad ňou pokrútil hlavou a venoval sa ďalej svojmu jedlu. Maxim cítil, ako mu kropaje potu stekajú po chrbte, ale Liana sa na neho usmiala a vtisla mu bozk na pery. Sám netušil, kde v sebe zobral odvahu, aby povedal toľko viet jej otcovi, ale istým spôsobom bol na seba pyšný.

Po obede Maxim robil spoločnosť Samovi, ktorý si išiel jednu zapáliť, tak sa vzdialili kúsok ďalej od stolov na záhrade.

„Ja som náhodou celkom rád, že si sa zamiloval do Liany. Konečne mi Klazár prestane robiť dusno," zasmial sa manžel Arie, „nenávidí ma."

„Nie viac ako mňa," uškrnul sa na neho Maxim.

„My si budeme dobre rozumieť."

„Očividne."

„Ani Peťa nemá rád, ale tam je to trochu iné, s tým sa za tie roky už asi zmieril. A predsa len k Vanesse mal vždy iný prístup ako k ostatným deťom. Inak, vieš čo? Strašne sa teším na to, kedy si niekoho nájde Lívinka. Potom nám dá navždy pokoj a zameria svoj hnev iba na neho. Už teraz toho chudáka ľutujem."

Maxim sa zasmial. Sama mal rád. Bol to vtipný chlap, vidno, že bol synom svojej mamy. Chápal, čo Aria na ňom videla, lebo Samo ani zďaleka nebol model. Ona však pri ňom žiarila ešte viac. Hlavne potom, čo sa narodil ich prvý syn. „To bude ozaj zábava," prikývol Maxim.

Chcel mu niečo odvetiť, keď pocítil ruku na svojom ramene a trochu sa mykol, lebo to bol trochu silný stisk.

„Prepáč, nechcel som ťa vydesiť," poznamenal Klazár, ale tón jeho hlasu znel presne tak, že to naplánoval.

Samo rýchlo zahasil cigaretu, uškrnul sa a prehlásil. „Idem kuknúť, či laskonka nepotrebuje pomoc s krpcom," a potom sa rýchlo vyparil ako gáfor.

„Nemám ho rád," riekol Klazár.

„Prečo?"

„Vadí mi, že fajčí jednu o druhej, keď má doma Danuška," rozprával mu Klazár, „a teda mohol by trochu dospieť..."

„Miluje Ariu."

„Ja viem, že áno," prikývol Klazár, „preto ho rešpektujem, ale nemám ho rád."

„Ani mňa nebudeš mať nikdy rád?" spýtal sa ho Maxim a pozrel sa mu do tmavých očí.

„Záleží ti na tom, aby som ťa mal rád?" zahundral jeho budúci svokor.

„Neviem," úprimne odvetil, hoci trochu by bodlo, keby k nemu prechovával aspoň nejaké sympatie, „dôležité bude, aby sme spolu vychádzali kvôli Liane, no nie? Nechcem, aby sa niekedy kvôli nám trápila."

Klazár na počudovanie prikývol. „S tými zásnubami ste sa poponáhľali, ale dobre, akceptujem to. Liana je dospelá a ty rovnako. Pozri, Maxim, ak uvidím, že ju ďalej robíš šťastnou, tak to bude v poriadku."

„Urobím ju šťastnou," prikývol Maxim rýchlo, „myslím to vážne, Simon." A načiahol k nemu ruku.

Klazár na pár sekúnd zaváhal, ale nakoniec si s ním rukou potriasol. „Jeden prešľap, Max a zabijem ťa."

„Viem," prikývol Maxim a veľmi dúfal, že si Lívinka už čoskoro nájde frajera. Ako povedal Samo, potom Klazár prenesie svoj hnev niekam inam a nechá i jeho pokojne dýchať. Nebude sledovať každý jeho krok ako nafučaný pes.

„Simon," oslovila ho Naďa, ktorá k ním podišla a na rukách mala maličkého Danuška.

Klazárove črty tváre hneď znežneli, keď sa na ňu a na svojho vnuka pozrel. Pobozkal manželku letmo na pery a postrapatil Danuškovi blonďavé vlásky. Položil manželke ruku na chrbát a usmieval sa na malého.

„Dúfam, že sa nehádate," riekla Naďa a na oboch sa zadívala.

„Nie, drahá," odvetil jej Klazár.

„Práve naopak, asi sme zakopali vojnovú sekeru, či?" S malou dušičkou sa spýtal Maxim.

„Áno," prikývol.

„Teším sa," usmiala sa na oboch a potom si Klazár od nej vzal malého a vzdialil sa späť k ich veľkej rodine. „Vážne som rada," zopakovala Naďa a pozrela sa na Maxima.

Okamžite jej opätoval úsmev, pretože aj vzťahy s ňou sa mu zdali stále narušené. V jej pohľade stále videl, že s tým nie je v poriadku. „A my dvaja?" opýtal sa.

„Čo my dvaja?"

„Stále sa na mňa hneváš."

„Dávno sa nehnevám."

„Čože?"

„Nehnevám sa na teba," zopakovala mu Naďa a pohladila ho po líci, „dobre, priznávam, hnevala som sa a poriadne. Ale ja ťa poznám, Max a možno to bude znieť trochu divne, vzhľadom na to, že medzi nami nie je veľký vekový rozdiel, ale si mi ako syn. Ty a Alan ste pre mňa vždy veľa znamenali. Teraz si súčasťou mojej rodiny. Liana žiari ako slniečko. Akoby som sa na to mohla hnevať?"

„Vážne ma berieš ako svojho syna?" prekvapene sa spýtal a táto jej veta pre neho nesmierne veľa znamenala.

„Už aj takmer oficiálne môžem, no nie? Budeš môj zať."

Maxim bol dojatý a Nadi po tvári tiekli slzy. „Viac ma bolelo, že som sklamal tvoju dôveru, ako Simonovu. Strašne, teda veľmi, sa mi páči byť súčasťou vašej veľkej rodiny."

Pousmiala sa, keď sa opravil a potom mu vtisla bozk na líce. „Vitaj v nej, Max môj."

Pozn. autorky:

Klazárovi trvalo len rok, kým sa teda spamätal :D :D :D Samo a Max už kupú pykle, asi čoskoro Lívinke niekto dohodia, haha :D Rodina je na teraz komplet ♥

A v stredu bude posledná kapitola, juj ♥ ale dúfam, že sa na nej zabavíte tak, ako ja, keď som ju písala :D lebo už vtedy som sa nesmierne tešila, kedy si ju prečítate :D