L I A NA

Keď prišla na druhý deň do školy, videla Zaru a Timeu stáť pri šatniach, ktoré lemovali vstupnú hlavu Obchodnej akadémie. Dobehla rýchlo k ním a obe pozdravila. „Čaute!"

Ani jedna jej nevenovala pozornosť. Obe niekoho sledovali pri schodisku a Liana nemusela ani dvakrát hádať koho. Stál tam ich nový profesor Zapatický s nagelovanými tmavými vlasmi a o niečom diskutoval s profesorkou Fábryovou.

Párik na pohľadanie. Pomyslela si Liana a pokrútila hlavou nad svojimi priateľkami. „Haló, svet volá Zaru a Timeu." Lúskla im pred očami prstami.

„Ten chlap je isto samotný Boh," poznamenala Zara zasnene a líca jej zružoveli. Mali skoro taký odtieň ako jej dlhé ružové vlasy.

„Hotový Adonis," doplnila Timea, oči jej žiarili a vzdychla, „chcem byť u neho po škole a najlepšie hneď."

„Čo vám šibe?" predniesla Liana a napodobňovala vracanie. „Vôbec nie je pekný."

„Vyšetri si oči, Liana," uškrnula sa na ňu Zara, „videla si jeho zadok?"

Menovaná iba pretočila očami a nechtiac sa pozrela profesorovi na zadok v obtiahnutých čiernych oblekových nohaviciach. Musela uznať, že ho má výstavný, ale rozhodne to nepovedala nahlas. Jeho prítomnosť ju vytáčala. Odvrátila pohľad, keď videla ako sa na niečom smeje s tou otrasnou Fábryovou, ktorú nemohla vystáť tiež.

„Aj Eluške sa páči," zahlásila Timea a našpúlila pery, „môže na ňom oči nechať."

„Kedy sme sa vzdali teórie, že je lesbička?" spýtala sa Zara a napravila si čierny turban vo vlasoch.

„To o nej rozniesla Liana," pripomenula Timea, „minulý rok. Predsa vtedy, keď je Eluša dala dvojku zo slovenčiny. Pamätám si tu klebetu – dala mi dvojku, lebo je do mňa zamilovaná a ja ju nechcem, lebo nie som lesba ako ona."

Obe dievčatá sa pozreli na Lianu. Nuž áno, bola to pravda, ale Fábryová ju skutočne nahnevala a okrem toho mohla mať pravdu. Tá protivná profesorka na nej sedela od prvého ročníka a Liane s ňou už dochádzala trpezlivosť. „Môže to byť pravda," mykla plecami, „ideme do triedy?"

„Čo máme prvú hodinu?" spýtala sa Zara a pohľadom stále visela na Zapatickom.

„Podnikovú ekonomiku," odvetila Timea a tiež iba horko-ťažko odtrhla svoje oči od zadku nového profesora.

Liana nad oboma krútila hlavou a spoločne sa pobrali do triedy. Po ceste na schodisku narazili na jej brata a Zara vystrúhala svoj najkrajší úsmev.

„Je od teba mladší a je to môj brat," napomenula ju Liana a jemne ju udrela po ramene.

„Keď on je taký pekný," zachichotala sa jej najlepšia priateľka, „a vyzerá staršie ako naozaj je. A má pekné telo."

„A to odkiaľ vieš?" osopila sa na ňu Liana a tvárila sa naďalej poriadne znechutene. Už mala naozaj dosť pokazené ráno.

„Minulý rok som ho videla hrať futbal hore bez," poznamenala jej priateľka a líca jej opäť zružoveli, „a prestaň sa takto ksichtiť, Lia. Nespala som s ním. Teda, zatiaľ som s ním nespala."

Lianu naplo pri predstave, že by jej najlepšia priateľka mala sex s jej mladším bratom. Radšej to ďalej nekomentovala a pobrali sa do triedy. Sadli si do tretej lavice a Timea si sadla za nich spoločne s Vandou, štvrtou z ich partie.

Vždy jej bola najbližšia Zara, ktorú pasovala za svoju úplne najlepšiu priateľku. Mohla jej povedať takmer všetko, páčili sa im rozdielni chalani, takže v tomto sa nehádali a mali celkom podobný módny vkus. Hoci Zara bola v tomto odvážnejšia. Dnes mala na sebe ružový crop top s čiernou sukňou s vysokým pásom a čierne lodičky. Mala milú detskú tvár, dlhé ružové vlasy a veľké modré oči. Vyzerala ako z dievčenského módneho časopisu a nesmierne jej to pristalo.

Liana si dnes dala rifľové nohavice a biele tričko na ramienka. Ráno mierne nestíhala, takže schmatla prvé, čo mala v skrini. Bola rada, že sa stihla namaľovať a vyžehliť si vlasy. Na nohách mala baleríny a obdivovala Zaru, že dokáže chodiť v lodičkách. Dokonca v tomto obdivovala aj svoju mamu, ktorá poriadne iné topánky ani nenosila. Potlačila v sebe spomienku, starú pár rokov, kedy pristihla svojich rodičov takmer pri akcii a jej mama mala na sebe prekliate vysoké čierne lodičky.

Dnes mala nesmiernu chuť vyvracať čaj, ktorý ráno stihla vypiť.

„Lia, toto som ti doniesla z dovče," podávala jej Vanda, jediná blondína z ich skupinky a jediná trochu pri tele, zabalený darček.

„To si nemusela, zlato, ale ďakujem," usmiala sa na ňu a odbalila ho. Boli to náušnice s delfínmi a boli vážne krásne. „Tie sú božské." Okamžite si ich pripla a vybrala z kabelky zrkadlo, aby sa pozrela, ako jej pristanú.

Vanda sa na ňu usmiala, očividne spokojná, že sa jej trafila do vkusu. Potom sa spýtala dievčat: „Čo myslíte, kto učí teraz ekonomiku, keď Saučinská odišla na inú školu?"

„Netuším, ale dúfam, že ten s tou peknou riťkou," zahlásila Timea a prehrabla si hnedé vlasy.

„Čo? Kto?" spýtala sa nechápavo blondínka, ktorá ráno pri šatniach nebola.

„Nový profák," vysvetľovala jej Timea a dala si dole okuliare. Vybrala z tašky handričku a pretrela si ich. Liana usúdila, že to urobila preto, aby na Zapatického zadok lepšie videla. „Odpadneš, keď ho uvidíš."

„Veru, veru," prikyvovala Zara a hrýzla si spodnú peru, „ten chlap je určite Boh."

„Nie je Boh, Zara," ohriakla ju Liana.

„Liane sa tiež páči, len to nechce priznať," uškrnula sa Timea a nasadila si okuliare späť, „tiež mu čumela na tú riťku."

„Nečumela."

„Čumela si," smiala sa Timea a Zara pritakávala.

„Vy ste pekné kravy," zhodnotila Liana a otočila sa im chrbtom. Spojila si ruky na prsiach a hľadela na prázdnu tabuľu. Baby sa dobre na nej bavili a ona ich mala plné zuby. Niekedy boli naozaj ako za trest, hlavne keď išlo o chlapcov, alebo v tomto prípade o muža.

Našťastie zazvonilo. Liana si vybrala z kabelky zošit a svoje obľúbené ružové pero s pierkami. Dostala ho od Arie a vždy jej nosilo šťastie.

Dvere na triede sa otvorili a ukázalo sa, že Timea mala pravdu. Podnikovú ekonomiku v tomto roku naozaj učil profesor Zapatický. Veselo vošiel dnu, položil si svoje veci na katedru a postavil sa pred tabuľu.

Zara už nad ním slintala a keď sa Liana rozhliadla po triede, všimla si, že väčšina jej spolužiačok na ňom môže oči nechať. Zamračila sa a oprela sa na svojej stoličke. Prehodila si nohu cez nohu a vzala svoj zošit. Otvorila ho a perom si tam začala kresliť hviezdičky.

Doliehal k nej, ale Zapatického hlas. „Čaute, mládež. Volám sa Maxim Zapatický a budem vás učiť podnikovú ekonomiku a účto. Pevne verím, že sa spolu dobre pripravíme na maturity. Toto je môj prvý rok, nielen na tejto škole, ale celkovo v učení, tak dúfam, že mi budete aj trochu nápomocní, aby sme to zvládli. A jedna zaujímavosť. Pred rokmi som tiež chodil na túto školu a veľmi rád na ňu spomínam."

To určite, pomyslela si Liana, hlavne na moju matku.

Profesor ďalej pokračoval: „Ani sa to tu poriadne nezmenilo, hoci táto magnetická tabuľa je šupa," zahlásil a väčšina dievčat sa až nemieste zachichotalo. Liana sa iba uškrnula a stále si kreslila do zošita.

„Tak, nejaké otázky, dámy a pár pánov?"

Zara zodvihla ruku. Liana do nej nenápadne drgla, ale to ju už profesor stihol vyvolať. Zara sa usmiala ako slniečko na hnoji a veselo sa ho spýtala: „Ste ženatý?"

Liana si skryla tvár do dlaní a neskonale sa za Zaru hanbila. Vážne sa ho toto spýtala? Čo jej už úplne preskočilo? Za čo ju Boh trestá, že ma za kamarátku takú trúbu?

„Nie," ozrejmil im to profesor, „nejaké ďalšie otázky? Najlepšie ku ekonomike? A nie, nie som gay. Niežeby som proti ním niečo mal, to v žiadnom prípade, ale som na ženy." Trieda sa na ňom dobre bavila.

Liana nad ním iba žasla, odkryla si tvár a pokračovala v kreslení hviezdičiek do zošita. Zapatický rozprával niečo o okruhoch, ktoré s nimi tento rok prejde, o systéme hodnotenia a rozprával aj o tom, čo od nich vyžaduje. Dodal, že ak im to nebude vadiť, bude im tykať. Nik nebol proti. Liana ho počúvala iba jedným uchom a inak ho dokonale ignorovala. Nemala záujem sa na neho, čo i len pozrieť.

Z ničoho nič jej napadla jedna veta do príbehu, ktorý teraz písala. Otočila zošit opačne a zapísala si ju, aby na ňu nezabudla, kým príde domov. Bola by to škoda, lebo sa jej veľmi páčila a na betón sa jej bude hodiť.

„Zapisuješ si, čo rozprávam, Liana?" Z ničoho nič ju z myšlienky vytrhol profesorov hlas.

Zaklapla zošit a položila pero. Netušila kedy sa začal prechádzať po triede a zrazu stál nad ňou. Ona iba zodvihla pohľad. Nemračil sa na ňu, ale očividne čakal na odpoveď.

„Samozrejme," zaklamala a hrdo vystrčila bradu. Neuhla pohľadom ani na sekundu.

„Daj mi ten zošit," požiadal ju.

„Nie!" zaprotestovala Liana a cítila, ako jej okamžite očervenela tvár. Ak ho otvorí a prečíta si to, prepadne sa pod zem. „Vážne, som si písala tie okruhy, čo ste spomínali, pán profesor. Nič iné."

„Dobre, verím ti," prikývol Zapatický, hoci to určite nebola pravda a pobral sa späť ku katedre. Ďalej rečnil o ekonomike a Liana si vydýchla.

Hodina sa skončila a všetci diskutovali iba o ňom. Všetkým sa náramne páčil nielen výzorom, ale aj jeho pohodovým vystupovaním, ktorým ich naozaj dostal na svoju stranu. Liana nerozumela svojim spolužiakom, čo na ňom vidia. Jej iba pekne liezol na nervy. A to hlavne, keď ho cez prestávku videla na chodbe postávať so šálkou kávy pri jej mame. Pozeral sa na ňu ako na svätený obrázok a hltal každé jej slovo.

„S tvojou mamčou si padli do oka," drgla do nej Zara.

„Moja mama ho učila, bola jeho triedna, keď tu študoval," povedala jej pravdu Liana, „včera sme ho stretli pred školou, takže odtiaľ to viem a odtiaľ aj pozná moje meno. Mama ma mu hneď predstavila i Simona."

„Fakt? Svet je malý."

Obe sedeli na schodoch a Liana si všimla, ako jej mama niekam odišla a profesor si vykračoval k ním. „Zdravím, slečny," pozdravil obe.

„Pán profesor," Zara sa zapýrila a zvodne ho oslovila. Liana mala pocit, že sa jej kamarátka roztečie o pár sekúnd.

„Smel by som s tebou hovoriť, Liana?" spýtal sa jej.

Nemala potuchy, o čom sa chce zhovárať, ale prikývla. Zara sa na chvíľku vzdialila, ale hádzala na ňu zvláštne pohľady. Nechala ich osamote. Liana sa postavila zo schodov a čakala, čo na ňu vybalí.

„Viem, že si si nepísala poznámky," povedal jej.

„No a?"

„Ocenil by som, keby si si na mojich hodinách nepísala zamilované vety do denníka," požiadal ju a sklonil sa bližšie k nej. „Videl som celý môj život s tebou. A to sa mi páčilo." Zarecitoval od slova do slova to, čo mala zapísané v zošite.

Ani si neuvedomila, že tak dlho stál nad ňou a sledoval, čo písala. Okamžite od neho odstúpila kúsok ďalej a vrhla na neho nevraživý pohľad. „Nemali ste právo si to čítať!"

„Ty si nemáš čo písať nezmysly do zošita počas vyučovacej hodiny," pripomenul jej vážnym tónom hlasu. Očividne sa mu nepáčilo, ako sa na neho oborila. Už zrazu nebol taký pohodový profesor, ako sa javil. A ona si uvedomila, že pravdepodobne prekročila hranice.

„Nie sú to nezmysly," urazila sa Liana a celkom sa jej dotklo, keď tak označil jej myšlienky.

„Prepáč," ospravedlnil sa jej.

„Čože?"

„Nechcel som ťa uraziť," vysvetlil jej úprimne a pokúsil sa o úsmev, „píšeš nejaký príbeh?"

„Do toho vás nič," odsekla mu a keďže sa ho už chcela zbaviť, rozhodla sa zahrať na poslušné dievča, „nebudem si nič z toho zapisovať na vašich hodinách, spokojný, pán profesor?"

„Áno, Liana," prikývol a skúmal ju pohľadom, „pekné náušnice." Ukázal na ne.

„Ďakujem, tie som dostala."

Chvíľku vyzeral zvedavo, akoby sa chcel spýtať, od koho ich dostala, ale očividne si to rozmysel a iba jej poprial: „Tak maj pekný zvyšok dňa."

„Vy nie," precedila pomedzi zuby, keď sa vzdialil a nemohol ju už počuť. Idiot jeden, čo si o sebe vôbec myslí?

Liana sa cítila nesmierne trápne, že si prečítal tie vety, ktoré si zapísala do zošita. Áno, mal pravdu, písala teraz nový príbeh. Bol o zakázanej láske medzi chudobnou mladou ženou a starším bohatým mužom. Rozhodne by mu o tom nepovedala ani slovo, hoci ju prekvapilo, že na to prišiel. V podstate okrem jej krstnej mamy, Arie a Zary o tom nikto ani poriadne nevedel.

Keď sa vrátili do triedy musela Zare, Timei a Vande vysvetľovať, prečo profesor Zapatický pozná jej krstné meno a čo od nej chcel.

Nemohla sa zbaviť mätovej vône, ktorú z neho cítila, keď sa stál tak blízko pri nej a do ucha jej šepkal jej vlastne romantické vety. 

Pozn. autorky:

Celý svet je proti Liane :D a hlavne jej kamarátky, ktoré sa budú samozrejme objavovať :) Zara bude častejšie, dúfam, že Vás zaujali, hoci podľa Liany sú to trúby. 

Tiež mal Maxim svoju prvú hodinu a Liana sa nesprávala práve najlepšie :D a čo objavili sa chýry o Ele :D pravdivé, nepravdivé, uvidíme. 

Nabudúce z Maxovho pohľadu zistíme, čo škrípe v manželstve Nadi a bývalého pána riaditeľa :D