Ukázala mi zrkadlo a ja som zalapala po dychu.

Žena, ktorá sa na mňa pozerala, mala snehovobiele vlasy, spletené dvoma krátkymi francúzskymi vrkočmi ktoré sa začínali pri spánkoch a končili za ušami, voľne mi padajúce na plecia. Na sebe mala dlhý, po kolená siahajúci kožený kabát vojenského štýlu - ten ktorý mi nanútila babka pred rokom. Vysoké čižmy sa začínali tam kde kabát končil, nohy som mala v nich pevne zviazané.

***

"Bola si takto stvorená. Toto si ty."

Netušila som odkiaľ vzala ten nôž. Ale odrazu tam bol, a ona mi ho podávala. Vábil ma, ťahal ku sebe,  nemohla som od neho odtrhnúť oči. Vzala som ho do rúk a obdivovala jeho lesklú čepeľ. Prehodila som ho do druhej ruky. Padol mi a už som nezaváhala.

S tichým zasvišťaním sa zabodol do hlavy nízkej sochy na opačnej strane amfiteátra a ja som vydýchla.

Toto som ja?

Zabijak? Bez citu?

***

Hovorím si : "Nakresím obrázok, ako si predstavujem Laru pred bojom," začala som, tvár, oči bradu...no nevykľula sa z toho postava podobná Emme Watson? Najprv som to naozaj chcela zmeniť na Hermionu,  no potom som si uvedomila jednu vec - robím fan-fikciu na knihu, nie na film. Postavy vlastne vôbec nemuseli vyzerať ako herci, ktorý boli do ich rolí obsadení. Veď Tom Felton sa najprv uchádzal o rolu Harryho, pre pána!

Tak som to nechala tak - je to podľa mňa celom vydarená kresba, až na pár nezrovnalostí okolo očí a ramien. Lara sa usmieva, čo je pre takú vážnu situáciu dosť neprijateľné, ale je to predsa ona, musí budiť pohoršenie, či nie?

S Roweninou čelenkou som sa dosť vyhrala, rovnako ako s príveskom, veľká škoda že sa tam už nevošiel Dracov prsteň, z ktorého je vidieť aspoň šnúrku.

Páči sa?