Lord Voldemort  vykríkol kliadbu a tá zasiahla Divookého Moddyho do hrude.

Padol bez hlasu.

Zoskočila som z metly a vrhla sa za ním. Musela som ujsť. Len pár sekúnd mi stačilo na to, aby som ho dohnala, schmatla do náručia a vzlietla. Opatrne som sa udržiavala vo vzduchu a mĺkvo som držala jeho bezvládne telo.

Taký mocný človek, a teraz bol mŕtvy, bezvládne ležal v mojom náručí presne ako Albus pred pár mesiacmi.

Mŕtvy ....

***

Mám pocit, akoby to tam celé splývalo, ale, napokon, je to v noci, tak čo som čakala? 

Smrť Moddyho bola, aspoň pre mňa, veľmi srdcová záležitosť. Mala som toho starca rada, aj napriek všetkým jeho chybám. Nechcela som, aby bol taký škaredý ako vo filme, tak som mu trocha zúžila pás, ale jeho slávny kabát som mu nechala. Čo poviete?