"Ak ju nenecháš aby si svoje veci riešila sama nikdy sa o seba nenaučí postarať.." Ku koncu sa mierne zasmial a potom sa narovnal, hoci ruky mi z pliec dole nedal... z toho sa mi mierne chcelo vrčať, no počúvla som ho a tak som len sledovala ako sa moja kamarátka stavia zo zeme a s vražedným pohľadom si oprašuje kolená.. Dobre Shiela.. toto je teda na tebe...

Shiela ho v rýchlosti spražila pohľadom a oprášila si legíny.

"Ha! Znova som vyhral!" uškrnul sa Deon a ja som mala čo robiť aby som mu nechcela urafnúť hlavu.. hlavne pokoj Luna.. hlavne pokoj.. Shiela to zvládne, hlavne buď pokojná.. Ona sa o seba predsa vie postarať.. už to nie je šteňa... upokojovala som sa, aby som tam reálne nevpálila jak veľká voda a nerobila poriadky... pretože ako isto všetci viete.. JA SOM TOHO SCHOPNÁ! 

SHIELA: "Nie! Nevyhral!!" Odsekla mu naštvano za čo som ju v duchu pochválila..

DEON: "Heh.. Ale vyhral! Máš ďalší škrábanec!" Odsekol a víťazne sa usmial na čo sa Shiela len uchechtla..

SHIELA: "Pff... A ty prerazené gule!" zavrčala s úsmevom na čo som sa musela uchechtnúť aj ja..

DEON: "A ty narazený zadok!" Odpovedal naspäť..

SHIELA: "A ty rozflákanú držku!" Odpovedala chladne s víťazným pohľadom na čo chcel Deon odpovedať, otvoril ústa, ale zarazil sa a z jeho úst nevyšlo ani slovo..

DEON: "NIE?! Nemám!" Uškrnul sa na ňu po hodnej chvíli ticha na čo sa Shiela len uchechtla..

"Heheh.. No, už máš.." Sotva to dopovedala podkopla mu nohy a on sa skydal na zem tvárou k dlážke, na čo všetci okolo vypukli v záchvat smiechu.

"Na čom sa kurva smejete! Držte tie vaše huby!" Zavrčal po nich a všetci až na nás sa niekam zdýchli...

"A ty.." zavrčal na Shielu keď sa postavil.. "nemysli si že sme skončili.. Nakoniec ťa dostanem! Teba, aj tvoju krv!" usmial sa chladne, na čo ho Shiela zavraždila pohladom a on jej potkopol nohy, ale to už som ja nedokázala byť ticho..
"Ak sa jej ešte raz dotkneš, prídem za tebou, takú ti vrazím že sa ti hlava otočí o 360 stupňov, vrazí do steny, stena ti dá druhú, zuby ti z huby vyletia a budeš ich zbierať na ceste niekam na severný pól! Rozumeno?!" zavrčala som čisto varovne pomedzi čo sa Shiela už postavila zo zeme a on sa len uchechtol. Chvíľu nás obe prebodával pohľadom a potom sa úchylne usmial..
"Pekná divoška.. No Houp.. Tvoja kamarátka veru rozhodne nie je na zahodenie.." uchechtol sa hladiac Shiele do očí a ja som cítila ako mi Ayato ešte silnejšie stlačil plecia. Shiela začala znova vrčať a už to vypadalo že po ňom každú chvíľu skočí.. Ak skočí skáčem šípku za ňou! Pomyslela som si a už som chcela vykročiť keď ma Ayato chytil ešte pevnejšie..

"To hádam stačilo.. Či snáď nie?!" Zavrčal chladne a ja som nechápala ako PRÁVE ON môže byť tak pokojný.. Deon sa len uchechtol a so slovami "si len myslíš" si to odkráčal niekam do kelu.

"Mala si ju nechať aby si to vyriešila sama a nepliesť sa do toho!" zavrčal mi pri uchu na čo som hrdelne zavrčala.

"Pff..vypadám snáď ako osoba, ktorá by ju v tom nechala?!" odsekla som mu naspäť a vytrhla som sa mu takže som mala plecia konečné voľné..

"Hej, hej vypadáš!" uchechtol sa a znova ma zabil pohľadom.

"ďalej snívaj." odpovedala som jednoducho, na čo sa zarazil a začal ma vraždiť pohľadom..

"Takto so mnou palacinka hovoriť nebudeš! To si zapamätaj!" zhučal po mne a urobil krok bližšie. Než som stihla odpovedať, alebo akokoľvek zareagovať Shiela mu jednu vrazila.. Fajn... Vážne sa naučila brániť..

"OKAMŽITE JU NECHAJ A NEPRIBLIŽUJ SA K NEJ!" začala po ňom hučať.. "Ako sa k nej vôbec opovažuješ takto chovať?! Fagan keden nevychovaný!!" zúrila naňho a pomali ale isto jej začali žltnúť oči. Znova sa po ňom zahnala aby ho mohla zhodiť, ale Ayato to očividne čakal, ruku jej vykrútil, čím ju donútil otočiť sa chrbtom k nemu, chytil jej aj druhú ruku, skopol ju k zemi a kolenom jej pritlačil na slabiny (kúsok pod rebrami na krbte a boku)..

"Hovorila sa niečo? Do budúcna si rozmysli akým tónom ku mne prehovoríš, nemuselo by sa ti to vyplatiť!" uchechtol sa na čo som už ale KONEČNE zareagovala aj ja.

"Ani tebe by sa nemusel vyplatiť tento prístup.." odvetila som chladne.
"pusti ju.." zavrčala som alfa hlasom a k mojmu obrovskému prekvapeniu ju skutočne pustil..

"tss.." zanadával si stále prebodávajúc Shielu pohľadom zatiaľ čo ona bola plne zameraná na vrčanie nadávanie si že to nečakala hneď..

"myslím si že keď sú isté pravidlá ohľadom nezabitia mňa... Mohli by byť aj nejaké základné pravidlá ohľadom Shiel-" Začala som hovoriť..

"Zabúdaj! Pravidlá dávam ja, to si zapamätaj! Mimo to.. Ani tie o tebe nutne platiť nemusia.. " Skočil mi do reči Ayato a než som sa nadala chytil ma znova za plecia a prikvačil k stene. Na to som sa ale len uchechtla a jednoduchým pohybom sa zrazu pri stene ocitol on..

"Za prvé.. Nikto Shielu nezabije!
Za druhé.. Ktokoľvek jej niečo urobí..   
Zaplatí za to sto krát horšie..
A.. Za tretie.. Nikto Shiele nebude piť
kr-" nedohovorila som lebo mi do reči skočila vrčiaca Shiela. To ma akože nikto nemôže nechať dohovoriť?!

"Žiadne pravidlá ohľadom mňa! Podstatná si ty!" odpovedala okamžite na čo som zavrčala..

"Ja sa viem brániť!" odpovedala som jej..

"A ja akože nie?!" odsekla mi naspäť a ešte viac jej zožltli oči, na čo som sa na chvíľu zarazila.. Jej oči.. Boli vlčie..

"Shiela... V pohode?.." spýtala som sa pomaly, Ayata som nenápadne pustila a ostražito som sa k nej otočila..

"Les, teraz, hneď.. " odpovedala stručne s tichým zaskučaním a ja som bez rozmyslu hodila školskú tašku po Ayatovi a rozbehla sa so Shielou chodbou..

Po chvíli som Shielu predbehla, rozčapila dvere a s ňou za mnou sa rozbehla do lesa. Po chvíli sa za mnou ozvalo mohutné vytie. Keď som sa otočila spokojne za mnou bežala nadherná vlčica, jej srsť žiarila snáď všetkými odtieňmi hnedej a navyše ma dobiehala. Ďalej za nami.. V diaľke pri škole som videla nejakú postavu ale to som neriešila a utekali sme ďalej do lesa. Bol to skvelý pocit cítiť voľnosť.. A zasa sa cítiť ako so svorkou, byť s niekým svojim.. A nič nepredstierať.

Po chvíli ma Shiela predbehla a utekala mne neznámym konkrétnym smerom, zatiaľ čo ja som spokojne dychčiacu vlčicu nasledovala.

Po chvíli zbystrila, zastrihala ušami a spomalila takže som ju dobehla. Na chvíľu zastavila a zavetrila. Popravde nebola jediná ktorej tu niečo nehralo avšak potom zakrútila hlavou a poklusom sa vydala ďalej..

Po chvíli sme zastavili pred akousi jaskyňou, alebo niečím podobným. Chvíľu kontrolovala okolitú krajinu, no nakoniec vošla dnu, a ja za ňou. Na krátky čas som privrela oči, aby sa prispôsobili ešte väčšej tme, ktorá nás vnútri jaskyňky obklopila.. Postupne som ale začala rozpoznávať objekty, spacák, porozhadzované oblečenie.... Počkať.. Porozhadzované?! To mi na Shielu nesedí. A očividne to nesedelo ani jej lebo nepokojne zamručala a začala ňuchať po okolí.

"Niekto tu bol! Prehľadal to tu!" zamručala znova naštvano na čo som ticho zavrčala.

"Čo mohol chcieť?" spýtala som sa okamžite..

"netuším" odpovedala jasne, bez toho aby mi darovala čo i len krátky pohľad a ďalej sa sústredila na pachy.

"Vieš podľa pachu zistiť kto to bol?" spýtala som sa zamyslene, odpovedala nesúhlasným pokývaním hlavy..

"cítim tu nejaký pach..no..z nejakého dôvodu koreň tohto pachu nejde rozoznať.. Viem, že tu niekto bol, to cítiš aj ty, hoci si v ľudskej podobe, no netuším kto alebo čo.. Je to.. Divné..." dodala po chvíli.

"zvláštne.. Vezmi si čo potrebuješ, ostatné ti požičiam a poďme.. Radšej" odpovedala som ticho. Nemôžem sa zbaviť pocitu že nás niekto vidí..a ten niekto mi ako priateľ nepríde..

"Lú?.. Nezdá sa mi to.." povedala keď brala nejaký batoh do úst a ja som len súhlasne prikývla... Ver mi sestrička.. Nie si jediná komu sa to nejako nezdá..

"ideme?.." spýtala som sa ticho, pohľadom pozorujúc východ. Periferným videním som vnímala ako slabo kývla na súhlas. Rukou som jej dala najavo nech sa drží aspoň krok za mnou, vyšla som z jaskyne a pozorovala okolie. Mala som pocit, že tá osoba tu stále je, hoci som ju nevidela ani necítila. Na moment som mala dokonca pocit že som v diaľke naľavo niečo videla.. Okamžite som tvoju pozornosť nasmerovala tam a Shiela na mňa lem nepochopene civela.. Viem že tam niekde si.. Pomyslela som si po chvíli, keď bolo všade len ticho.. Podozrivé ticho..

"môheme uf íft?" spýtala sa ma po chvíli, čím ma vytrhla z 'pozorovacieho tranzu'..

"jasné.."

"fo si fam hidela?" nad tým ako huhňala som sa musela aspoň v duchu uchechtnúť.

"to nič. Len.. Len sa mi niečo zazdalo." odpovedala som presvedčivo s falošným úsmevom, hoci som vedela, že sa mi to nezdalo. Niečo tam bolo.. Viem to..
Rukou som Shiele ukázala, že môže ísť a spolu sme sa pokusom vydali späť.. Školu už nestíhame tak sme sa rozhodli ísť 'domov'..

**Ahojte💖💖, nová Kapitolka je konečne tu. Chcem sa ospravedlniť, že už dlhšiu dobu žiadna nebola a taktiež sa chcem ospravedlniť že je len takto krátka (1518 slov), no nemala som žiaľ čas písať. Ale neskutočne moc vám ďakujem za viac než 900 prečítaní a 112🌟. V nič také som nedúfala💖💖😍🐺🖤. Ako vždy vám želám krásny deň a príjemné čítanie. Budem rada za každý komentár poprípade rady čo môžem upraviť či pridať🖤💖 **