Stále Shielin pohľad:

"Lú chceš mi povedať, že sú to.." Nenechala ma dohovoriť a skočila mi do reči.. "áno, áno sú Shiela..." 

"ČOŽ..!?" nenechala ma ani dohovoriť a dlaňou mi zakryla ústa... 

"Shiela stíš sa! Ayato má uši všade! Nepotrebujem aby vedel, že som s tebou a ešte k tomu za školou! A už vôbec aby vedel čo s tebou preberám! Dneska sa správa fakt divne a ja nepotebujem mať ďalší problém!!" Konečne mi zložila dlaň z úst!

"Takže Ayato?! Kto je to!? Počkaj to je ten prehnane ambiciózny pako z rána, ktorého si vraždila pohľadom na matike? Odkedy ti tak záleží na tom čo vie alebo povie hentaký debil!? A vôbec! od kedy sa práve ty bojíš problémov!? Naša Alfa má zrazu strach!?... Prečo!?" Totálne som kričala.. nahnevala ma! Toto nie je Luna akú poznám!.. Tá, ktorú poznám by si nenechala diktovať niekým ako sú oni! Keď dlho neodpovedala došla mi trpezlivosť.

"Air..!!!" ani som nevyslovila jej meno už ma znova vrazila o stenu a so zavrčaním ma prebodávala žltým pohľadom.. "Shiela už som ti to hovorila! Neželám si aby ma tak ktokoľvek volal! Ani moja Beta, nikto zo svorky, ani rodič... sestry! Ani ty! Je to minulosť a ja to meno nenávidím tak to PROSÍM  akceptuj! A pokiaľ nevieš už nie som Alfa! Teraz je ňou Astrid! A ja sa musím zmeniť podľa svojej potreby či sa ti to páči alebo nie!"  Vrčala na mňa ale mňa to ešte viac naštvalo..

"Podľa svojej alebo ich potreby Aira!?" Zavrčala som prudko a tiež mi oči začali vlčiť.. Ešte silnejšie ma zatlačila do steny až som musela potlačiť syknutie bolesťou..

"Čuš SHIELA!!" Zhúkla po mne a ja som okamžite zakňučala.. jej hlas mi rezonoval v hlave a mne sa chcelo padnúť na do kolien.. teda keby ma tak silno nedržala za tričko..(áno uniformu som na sebe nemala.. videli ste niekto tú sukňu?? Fakt nehrozí!).. občas fakt nenávidím to čo so mnou spôsobuje jej vodcovstvo..

 Neviem či si to uvedomovala, ale doslova ma uzemnila tým svojím Alfa tónom. Nech si tvrdí čo chce narodila sa ako Alfa a vždy ňou bude.. Chvíľu som bola ticho bez akéhokoľvek očného kontaktu.. posledné čo som potrebovala bolo aby ma prebodávala žltými očami, môj pohľad na ňu vzala ako výzvu a zasa mala nervy! Po chvíli sa asi upokojila.. jej pohľad prešiel z hnevu do prekvapenia keď si uvedomila ako sa zachovala okamžite odomňa odskočila a pohľadom uhla na zem..

"Shiela.. ja.. odpusť.. Nechcela som takto vyletieť.. ja.. ja len..   Ugh..   Skrátka je toho na mňa teraz veľa. Prosím prepáč ja.. ja som vážne nechcela.." Povedala keď sa po chvíli odmlčala. Keď na mňa znova zdvihla pohľad jej oči už boli normálne. Vďaka Bohu!

"Ai... Luna. Prosím aspoň mi povedz prečo si mi nič nepovedala? Spolu by sme to vyriešili. Povedala som ti predsa, že u nás máš vždy otvorené!" Povedala som opatrne aby sme jedna druhú nenaštvali a nahla hlavu na stranu čakajúc na odpoveď..

"Ja.. strhlo sa to tak rýchlo, že som nemala kedy ani ako sa s tebou skontaktovať. A.. nechcela som ťa ohroziť tak ako.. ako.. ako našich!" Povedala narovinu so zakňučaním a do očí sa jej valili slzy, ktoré len tak držala..

"Shiela.. ja.. nebola som dosť silná! Sklamala som ich.. Sklamala som našich.. sklamala som mojich rodičov! Som slabá.. ja.. nedokázala som ich ochrániť! Nezaslúžim si byť Alfou! Nie som Alfou!... ja..ja.." urobila prestávku aby zabránila slzám predrať sa na povrch a potom pokračovala..

"Ja... Shiela musela som niečo urobiť aby.. aby som zachránila sestry! A-a teba som ohroziť nemohla! Nemohla! Skrátka nie!" Potom dlho skučala.. ticho prerušovalo len jej občasné teraz už čisto vlčie kňučanie, nasledované mojím ľútostným pohľadom.. Potom sa nadýchla a akoby nič sa na mňa pozrela očami, už zase žltými od smútku..

"Ale.. podstatné je niečo iné.. Čo tu robíš ty!? A kde sú tvoji rodičia?? Neskúšaj klamať! Poznám ich a viem, že by ti len tak nedovolili zmiznúť zo starej školy.. nedovolia ti ísť ani viac než 22km od domu.. tak čo robíš tu??" Teraz som stuhla a nervózne sa zasmiala..

"Hehe.. heh.. no.. Ono to je tak... že ty si zmizla a ja som mala zlý pocit, že sa niečo deje.. niečo vážne.. Oveľa vážnejšie ako ten pocit, že príde zmrzlinár a on fakt o minútku prišiel... 

Skrátka.. Lú.. raz som ti povedala, že pokiaľ sa ti niečo stane pokojne utečiem a pôjdem ťa hľadať aj na koniec vesmíru.. a noo.. tak sa aj stalo.." Zarazene na mňa civela a potom so strachom v očiach prehovorila..

"Shiela to nemyslíš vážne! Klameš! Prosím povedz, že klameš!" Len som odvrátila zrak a potom dodala..

"Nie Luna je to tak! Som nezvestná.. A ty s tým nič nespravíš! je to moja voľba.. ja som sa tak rozhodla, lebo som chcela!....... M-mimo to som ti predsa aj tak povedala, že plánujem odísť preč z domu.." Nepochopene na mňa civela.. a potom ticho dodala..

"Odísť.. nie ujsť. Shiela toto si neodpustím! kvôli mne si prišla o rodinu!"  "O celú rodinu.." dodala po chvíli.. prišla som k nej a objala ju..

"Nie.. nie neprišla! Svorka je pravá rodina.. a ty si Alfa svorky či to chceš, alebo nie, bola si ňou, si ňou a budeš ňou! A to sa nezmení.. a ty to najlepšie vieš! Ty si si postavenie nevybojovala.. tebe patrilo vždy.. to je ten dôvod prečo po tebe išli tak sa netvár, že nevieš a neskrývaj to! Mimo to sama najlepšie vieš, že beriem svojich priateľov ako rodinu a dám za nich život, takže žiadne, že ma nechceš ohroziť, ani, že si to neodpustíš neberiem!" Povedala som plne vážne.. 

"Som tu, našla som ťa a budem ťa chrániť aj pred Eyutom či kým to!" Povedala som teraz už vážnejšie a snažila sa napodobniť Alfa-hlas. Kedže som samotárkou viete si asi predstaviť ako to dopadlo xdd. Dokonca aj Lú sa konečne zasmiala..

"Myslíš -Lorda- Ayata Sakamakiho? Teda tak mu mám hovoriť." povedala medzi smiechom a aj ja som sa musela tiež zasmiať.. potom som však zapremýšľala, pozrela sa na mobil a ticho sa spýtala..

"Ehm.. Lú? Čo spraví ten Ayato keď sme zmeškali nemčinu a polovicu teláku?" Snažila som sa nesmiať, no keď sa začala smiať Aira už sa to nedalo.. musela som sa smiať!

"Popravde dneska sa mi cvičiť aj tak nechcelo.. ale už asi radšej poďme.. skôr ako si aj niekto mimo -lordíka- všimne, že tam nie sme." Povedala a stále jej smiechom cukali kútiky..

Potom sme sa rozbehli smerom do školy.. avšak môj navigačný zmysel zasa zabodoval a pokým sme prišli do triedy zazvonilo na koniec prestávky, takže sme akosi nestihli nie len telesnú ale ani prestávku, či obed... 

-------

Po škole som Lunu nechcela pustiť do tej limuzíny ani za Boha! Ani za všetky prachy a ani za to, že ma všetci šiesti prepaľovali pohľadom.. nie je šesť upírov na jednu vlčicu predsa len TROŠIČKA moc!?

"Luna A.." Keď som uvidela jej pohľad vynechala som druhé meno a opravila sa.. "Luna Sarasi, nepustím ťa predsa s nimi a samú! Na to rovno zabúdaj!"

Lunin pohľad:

Snažila som sa nenaštvať a tak som len zavrčala.. 

"Shiela nie som z cukru! Ja-to-zvládnem-tak-pokoj!" Povedala som jasne a dala veľký dôraz na každé moje slovo..

"Mne je jedno z čoho si ale samotnú ťa nepustím! Teba nie Lú!" Vrhla som na ňu nasraný pohľad, ktorý mi až moc pripomínal Ayatov nasraný pohľad.. už len červenú parochňu, zelené oči a pripečené otázky a je zo mňa Ayato#2.

"Pozri či pustíš alebo nie ja idem tak sa s tým PROSÍM  zmier.." Nakoniec ma veľmi neochotne pustila, ja som sa s ňou objala a nastúpila som za 6-timi nemenovanými inkognitami.. Auto.. teda pardon limuzína sa rozišla a v nej som pomaly stratila Shielu z dohľadu.. som od nej preč ani nie minútu a už sa mi chce kňučať...

**Tak to bude pre dnešok asi všetko. Časť o ničom a mierne negatívna ale aj také musia byť. Hádam sa páčila! Názory na ňu poprípade čo by ste zmenili píšte do kometov budem rada a želám krásne čítanie a ešte krajší deň (resp. večer).. A taktiež  želám veľkú kopu šťastia aby ste zajtra v pohode dali školu.. neviem ako vy ale ja už sa teraz modlím aby bol víkend! xdd**