Dala som priam anjelsky pohľad, vzala zo skrine čierne legíny a šla sa do kúpeľne prezliecť...

--------

Doobliekala som sa,očesala, umyla si zuby a prešlo presne 5 minút. Nikto ani Boh stopro netuší ako som to stihla... skrátka som sa poponáhľala.

Vyšla som z kúpeľne a predo mnou stál Laito. Podľa jeho postoja usudrujem, že chcel zaklopať. Videla som ako sa zasa usmieva... jak pripečený. Pootvoril ústa a ja som mu ich okamžite prstom zavrela..

"Laito cekni dačo o mojom výzore a pôjdeš v tom do školy miesto mňa!" Povedala som a pousmiala sa. Len sa zasmial a dodal..

"Dobre, dobre, ale už kráčaj. Reiji s ostatnými na nás čaká pred sídlom s limuzínou."

"Ach jaj zasa limuzína? No nič..už idem, len sekundu.." Povedala som sa šla smerom k posteli. Nadvihla som madrac a vybrala odtiaľ malú krabičku, následne som madrac vrátila na svoje miesto.. Laito sa na mňa nechápavo pozrel a nezaobišiel sa bez otázky..

"Čo je to mrška?" Pozrela som sa naňho a späť na krabičku. Otvorila som ju a vybrala z nej skladací nožík. Môj obľúbený... dostala som ho od rodičov k šestnástke. Vhodne veľký, presne do ruky, čepeľ veľká a ostrá, no zároveň ľahká. Vzala som nožík, zapla si ho z vnútornej strany sukne o pás a krabičku vrátila na svoje miesto. Laito na mňa z polovice nepochopene, z polovice vysmiato čumel..

"Mrška, vieš o tom, že ideš do školy... nie na tretiu svetovú?" Zasmiala som sa..

"Nikdy nevieš. So mnou môže prísť aj tretia svetová." Odkráčala som smerom von z izby.

Pred sídlom na nás už všetci čakali..

REIJI: "No konečne... nastúp si." Povedal a poupravil si okuliare. Ušlo sa mi jediné miesto... z ľava Ayato, no z prava dvere. Výhoda pre mňa! Ak ma niekto naštve budem ho mocť ľahšie vyšmariť von.

Po asi pol hodine možno viac, možno menej sme zastavili pred školou. Bola to brovská budova, no videla som ju len na pár sekúnd, pretože sa okamžite okolo limuzíny nahrnula kopa dievčat... možno polovica školy... možno menej. Už som hovorila ako zlá som v odhadoch? 

Prvý sa z limuzíny ako najväčší boss vyhrnul Laito. Asi polovica báb sa k nemu okamžite nahrnula... ehm.. akože som na práškoch či čo? Lebo podľa mňa je tak akurát na zabitie. To je ono! Vystúpila som z limuzíny a svojou prítomnosťou som si zaslúžila vražedné pohľady všetkých prítomných ženského pohlavia.. Pohľady som si nevšímala a s jemným úsmevom Laita oslovila..

"Laito? Vedela som, že ma vztáčaš tak moc, že by som ťa prizabila... ale toto?" Zasmiala som sa... "Toto je rada na tvoje zabitie?" Laito sa zasmial, no pokým stihol odpovedať jedno prehnane ambiciózne dievča vystúpilo z radu..

"Ako sa vôbec opovažuješ takto sa rozprávať s Laitom Sakamakim!? Okamžite sa ospravedlň, lebo!..." Jej krik prerušil môj smiech.. Pozrela sa na mňa a zahučala... "Čo je ti také vtipné!? Okamžite čuš lebo ťa!..." (Som asi nepoučiteľná kedže mi v aute Reiji aspoň 100x povedal neprilákavaj pozornosť, ale som skrátka taká.) Znova som ju prerušila, prišla k nej bližšie, chytila jej košeľu a pozrela sa jej do očí... 

"Lebo čo!? Čo mi urobíš!? Donútiš ma ospravedlniť sa!?... Teraz pre zmenu počúvaj ty mňa! Čo ja poviem je moja vec! Čo urobím je moja vec! Čo neurobím jak by smed! A žiadna opakujem ŽIADNA osoba mi do toho nebude zasahovať! Alebo vieš čo? Môže, ale je to na jej riziko!" Povedala som sa zasmiala sa.. "A teraz k podstatnejším veciam než si ty.."  Okolo mňa sa rozpútal smiech dievčat smerovaný k tej babe... zrazu zhučala.. "ČUŠTE!!!" A div sa svete oni ozaj zmĺkli. Ignorovala som to a prešla za ostatnými bratmi.. pri nich bolo tiež dievčat hojne. Prišla som k Reijimu a spýtala sa..

"Reiji, kde mám triedu?" Pozrel sa na mňa pohŕdavým pohľadom, chvíľu čušal a potom dodal... 

"Následuj Ayata a Kanata, si v rovnakej triede ako oni a Sarasi? Skľudni sa trocha." Nemo som kývla naňho a keď som pohľadom prešla na Ayata kývol akože na súhlas toho čo povedal Reiji...

Ticho som čakala kým sa Ayato poberie do triedy aby som ho mohla zasa ako pes nasledovať, keď v tom sa mi za chrbtom ozval dievčenský hlas...

"Sarasi, si to ty?" Otočila som sa smerom odkiaľ šiel ten hlas a zostala som v šoku.. okamžite som radostne vypískla..

"Shiela, si to ty!? Čo tu robíš? Och som taká rada, že ťa vidím!" Ani som jej nedala čas na spamätanie sa a objala ju, div som jej nepolámala rebrá.

Shielin pohľad:

Bol to deň ako každý keď v tom som padla na kolená a oblial ma strach so zlým pocitom. Mala som vidinu... nie zrovna jasnú, no to čo ukazovala sa nedalo pomýliť! Moja kamarátka Luna bola v nebezpečenstve! Je shifterkou rovnako ako ja a sme nerozlučné kamarátky, takže ma toto videnie veľmi vydesilo. Bývame ďaleko od seba a tak sme v kontakte len cez messenger... na hovno keď ide o tak blízku osobu ja viem... 

Vletela som do domu.. písala jej, volala... stále tam bol len odkazovač! Mala som strašný strach, pretože takéto videnie sa len tak neobjaví! Podarilo sa mi skontaktovať len s Erikou. To je ďalšia vlčica a moja i Lunina dobrá kamarátka. Vysondovala som z nej len to, že Luniných rodičov zabili lovci... do očí sa mi nahrnuli slzy a triaslo ma, keď som sa s Erikou stretla a povedala mi o tom... ako u nej Luna nechala svoje sestry a odišla odlákať lovcov a viac ju nevidela. Vraj k nej v noci niekto prišiel.. istý muž a povedal, že ho Luna Sarasi poverila ochranov sestier. Podal jej list kde o tom Luna písala viac. Neuviedla síce kam ide, no povedala, že sa musí len presťahovať inam... To slovíčko "len"! V tom je vždy ten zádrhel! 

Ja s Erikou sme sa pokúšali s ňou skontaktovať... neúspešne! Nakoniec som sa vydala zbierať info po školách... toto je už 5 škola do ktorej som sa úspešne prepašovala so záujmom zistiť či o Lune niekto niečo nevie... pokým Erika hoci neochotne čakala doma či sa naša kamarátka nevráti. Pri tejto škole to bolo iné... inštinkt mi napovedal, že mám vyčkať a možno to k niečomu bude. Počas vyčkávania sa mi tu podarilo nájsť si pár nepriateľov... spolužiakov a jednu nepriateľku menom Klera z druhej triedy. Myslí si o sebe, že je dačo viac a, že jej slovo je zákon.... krava.

Vchádzala som do školy, keď som uvidela limuzínu okolo ktorej stála kopa dievčat... "Další rozmajzlanný fagani... ani by ma nenapadlo, že do nočných škôl chodí toľko spratkov!" (áno kvôli mojej zúfalosti spojenou so strachom o kamarátku som prehľadávala aj zoznamy žiakov nočných škôl) Chcela som vojsť do školy, keď som započula hádku.. niekto sa hádal s Klerou... chúďa ten úbožiak čo sa s ňou dostal do sporu... Vchádzala som do školy, keď som začula povedomí hlas... bol to Lunin hlas! Zasa nesklamala a dostala sa s niekým do sporu!

Kým som sa cez dav dievčat pretlačila hádka skončila a víťazom bola jednoznačne Sarasi... kto iný pri jej povahe!? Aj samotný satan by sa jej bál keď sa reálne naštve!

Konečne som Lunu uvidela... ale mierila niekam nikto nevie kam. Zastavila sa pri tých chalanoch z limuzíny... nesympatickejších a namyslenejších týpkov aby vlk pohľadal!

O niečom sa s jedným z nich dala do reči... teda skôr ho počúvala, potom prikývla a červenovlasý chalan, stojaci len kúsok od nich prikývol. Bola som si istá, že je to Luna! Rozbehla som sa a zakričala na ňu..

"Sarasi, si to ty!?" Okamžite sa otočila a položila otázku miesto odpovede... celá Luna..

"Shiela, si to ty!? Čo tu robíš? Och som taká rada, že ťa vidím!" Ani som sa nenazdala a už som bola v jej objatí. Bola som nadšená! Odľahlo mi, že je v poriadku. 

Príjemnú chvíľu vlčieho objatia však prekazili pohľady tých chalanov.. z očí im priam srčal pocit nadriadenosti... už teraz som ich nenávidela!

Odtrhla som sa z objatia pozrela sa lune do očí a jasne povedala..

"No, Luna máš čo vysvetľovať..." "No... ehm... ono je to tak, že..."

Tak, čo.. môže byť dnešná časť? Urobila som aj pohľad zo strany inej osoby... hádam nevadí. Vopred sa ospravedlňujem za chyby a želám príjemné čítanie!