Vzdala som boj s nimi a vzala si školskú uniformu...

JA: "Vy žartujete!? To má aj kravatu? Počkať to je mašľa? Vy ma chcete dostať do hrobu!" Civela som na to ako na poslednú večeru. Ako toto ehm..  nazvime to ehm... oblečenie? môžu povoľovať školské predpisy?? Pozrela som sa na Reijiho, on upriamil svoj vražedný pohľad do mojich očí a ani sa nepohol. Pohľad som mu vrátila. Kráčal smerom ku mne, stále ma prepichujúc pohľadom a neuhol. Toto je pre vlkov výzva! Výzva o postavenie... ako úbohé z jeho strany!

Priamo som mu hľadela do očí a neuhla ani o milimeter. Hľadeli sme na seba a neuhli pohľadom. Na krátko som zavrčala. Ešte chvíľu sme na seba pozreli, no nakoniec Reiji predsa len uhol pohľadom.

REIJI: "Tak fajn. Smieš si pod to dať legíny, ale už sa padaj obliecť. A nemeškaj! Inak ťa za neuposlúchnutie bude čakať trest! " Pozrel sa na skriňu potom späť na mňa a ja som sa pousmiala..

JA: "Ďakujeeem vidiš ako sme sa super dohodliii." Dala som priam anjelsky pohľad, vzala zo skrine čierne legíny a šla sa do kúpeľne prezliecť...

Ahojte, nová časť je tu. Nakoniec som to stihla už dnes, no predom sa vám chcem veľmi ospravedlniť za to, že je to tak krátke... nestíham inak... (škola atd..) 

Prajem príjemné čítanie.