Som veľmi, veľmi vďačná za čitania, votes aj komentáre, nečakala som, že prijmete tak dobre :) Tak, arachnofobikovia moji, poďme na to! :D

     Thalia mi nezabudla vytknúť, že som rozhodla aj za ňu bez toho, aby som sa jej spýtala, no predsa len uznala, že sa tam chce ísť pozrieť. Akoby aj nie, keď sa všetko zdalo ako väčšia zábava, než tvrdnúť na izbe s Marošom a civieť do steny? Navyše, ak tam pôjdeme spolu, nebudeme sa tam cítiť tak nepríjemne. Noelle šla samozrejme tiež, nemohla si nechať ujsť príležitosť ohurovať podnapitých chalanov svojím tesným výstrihom a minisukňou.

Až neskôr som si uvedomila, že si nemám čo obliecť, keďže sukňu ani šaty som si nezobrala a bolo mi blbé ísť tam v teplákoch. Nakoniec som to vyriešila tak, že som si obliekla čierne rifle a dlhý, pletený sveter, ktorý mi siahal pod zadok. Thalia si vzala zo mňa príklad – rifle a tričko s logom jednej zo svojich najobľúbenejších kapiel, Black Veil Brides. Za to Noelle... Vytasila sa do kratulinkých fialových šiat s flitrami a pod tým mala podväzky. Tuším som už začínala chápať, prečo mal jej kufor veľkosť mojej postele.

Len čo sme sa presvedčili, že profesori nestriehnu na chodbách, potichu sme si zastali pred izbou, kde som si pamätala, že Dylan býva. Zaklopala som, no na druhej strane bolo podozrivo ticho. Že by to nakoniec bol len nemiestny žart?

„Tu sme," oslovil nás Dylan spoza môjho chrbta. „Na poslednú chvíľu sme to presunuli k Ianovi a Jacksovi, keďže vychytali najväčšiu izbu." Karma, vážne ďakujem, tá párty mala byť môj únik od Iana a všetkého s ním spojené, a nakoniec sa koná v jeho izbe.

Vo vnútri už bola väčšina mojich spolužiakov, ktorí sa podobne ako ja a Thalia, pokúsili vykúzliť vhodný outfit zo svojich skromných, domácich kusov oblečenia. Až na pár dievčat, ako som si všimla, ktoré mali podobné šaty ako Noelle, aby zaujali pozornosť chalanov. Nahrnul sa ku mne Jackson a prehodil mi ruku okolo pliec.

„Teba by som tu nečakal, sestrička, je tu predsa každý, koho neznášaš!" predniesol. Prevrátila som nad ním očami a radšej to obišla bez komentára.

Izba bola vážne obrovská, rozhodne väčšia ako naša. Miestnosť, kde sme stáli, by sa pokojne dala nazvať prednou izbou, pred ňou bola krátka chodba so skriňou a dverami do kúpeľne, normálnej kúpeľne, nie len jej zlomku, ako sme mali my. V prednej izbe stála uprostred manželská posteľ, polička a komoda. A taktiež presklené dvere, ktoré viedli do druhej izby. Tam boli ďalšie dve postele, tento raz oddelené a stôl plný sladkostí, jedla a alkoholu.

„Na čo máte toľko postelí, keď ste tu len dvaja?" nechápala som.

Jackson nezaujato pokrčil ramenami. „Bola to jediná izba, ktorá zostala. No nesťažujem sa, je to tu ako stvorené na poriadny žúr!" Samozrejme, lebo Willis a Moorová sú hluchí! Možno som bola príliš pesimistická, no odhadovala som, že len čo pustia hudbu, nabehnú sem a bude po poriadnom žúre.

S Thaliou – Noelle zase kamsi zmizla – sme zamierili ku stolu s nápojmi. Ja som siahla po plechovke piva a Thalia po fľaške jablkového cideru. Tam sme narazili práve na osobu, ktorej som sa chcela vyhnúť. Ian sa opieral o stenu pri stole a v rukách držal takmer prázdnu fľašu Jacka Danielsa. Mračil sa a nesústredene civel pred seba. Tipovala by som, že už dávno bude kdesi v tmavom kúte obchytkávať Kathy alebo jej podobnú, ale pripomenula som si, že čo Ian robí mi môže byť ukradnuté.

„Hej, Maggie, skrývaš ešte nejaké ďalšie obdivuhodné tajomstvá ako to, že sleduješ hokej?" oslovil ma značne podnapitý Benette.

Pri zvuku môjho mena Ian konečne zdvihol hlavu a zameral svoj pohľad na mňa. Bola som rada, že mám dôvod od neho uhnúť očami a otočila som sa na Benetta.

„No, eh, to nebolo žiadne tajomstvo, iba ste sa nikdy nepýtali," odvetila som vyhýbavo. Tajomstvá, všetky tie veci, ktoré musím v sebe dusiť a nikdy nevyzradiť, by nechcel poznať. Sú až príliš deprimujúce.

Benette sa zasmial. „Tak sa pýtam teraz. Čo ďalšie by som o tebe mal vedieť?"

„Že má pekne britký jazýček!" zamiešal sa do toho Ian.

Neobzrela som sa naňho, zakázala som si to, už aj tak mám dosť tých nezmyselných výčitiek. Čo také som vlastne urobila a povedala? Iba čistú pravdu! Prečo sa teda cítim ako totálna mrcha?

„Áno, to už viem," vyškieral sa Benette. „Ja chcem vedieť niečo viac...Miluješ hokej, hm, a čo takto zlých chlapcov?" Musela som sa vážne veľmi premáhať, aby som nevybuchla do smiechu. Ak je Benette White zlý chlapec, tak ja som potom prezident Barack Obama! Zahryzla som si do jazyka, aby som to náhodou nepovedala nahlas.

„Myslíš zlých na úrovni Komedianta alebo zlých na úrovni Red Skulla?" opýtala som sa.

To mu zotrelo sebavedomý úsmev z tváre. Vyvalil na mňa oči a sánku nechal klesnúť na koberec. Nebol jediný, aj Correy s Dylanom, ktorí si práve prišli ku stolu po pitie, sa na mňa prekvapene obzreli. Thalia sa uškŕňala popod fúzy. Iba tí, čo so mnou trávia každý deň vedia, aká zaťažená a posadnutá som komiksami.

„Pekne poporiadku," zmohol sa na slovo ako prvý Dylan, „ty vieš kto je Komediant a Red Skull?!"

Ľahostajne som pokrčila plecami. „Jasné. Nemôžeš predsa čítať Avengerov a Strážcov bez toho, aby si ich poznal."

„Och, bože, kde si bola celý môj život?!" zaplesal Correy.

„Zašitá v obchode s komiksami, pravdepodobne," žmurkla som naňho, nad čím Thalia prevrátila očami. Kútikom oka som si všimla, ako sa Ian odlepil od steny, vypitú fľašu Jacka položil na stôl a s plnou Nicholaskou sa potom vytratil z miestnosti.

Super, zase som sa cítila pod psa!

Do dvoch hodín bola už drvivá väčšina spoločnosti spitá pod obraz, rehotala sa a tancovala, aj keď hudbu takmer nebolo počuť. Nikto nechcel riskovať, že nás profesori odhalia, ale hudba vraj neodmysliteľne patrí k párty. Sedela som na posteli v druhej izbe, opierala sa o stenu a znudene sa pohrávala s plechovkou od piva. Zo svojej pozície som mala dobrý výhľad na Thaliu v prednej izbe, kde živo debatovala s Dylanom.

Nebolo pre mňa tajomstvom, že je doňho zamilovaná a úprimne som jej to priala. Zaslúžila si byť s niekým šťastná, hlavne po tom všetkom, čím si prešla s tým hovädom, s ktorým chodila predtým. Keď som zistila, že Sean sa len stavil so svojimi spoluhráčmi, že Thaliu dostane do postele, bola som pripravená ho zabiť. Moorová ma však odtiahla skôr, ako k tomu došlo, čiže som sa musela uspokojiť len so zlomeným nosom.

S povzdychom som vypila aj posledné kvapky piva a plechovku odhodila do koša neďaleko. Nudila som sa, tak šialene veľmi! Druhá izba bola takme prázdna, ak nepočítame Michelle a Joaquina, ktorí sa tam vášnivo oblizovali a Benetta, ktorý spal s hlavou na parapete. Keďže to nebola ktovieaká spoločnosť, nakoniec som skončila zahrabaná vo svojich myšlienkach.

Čo ak mal Ian pravdu? S takýmto prístupom o mňa naozaj žiadny chalan neprejaví záujem, aj keď mám rada komiksy a hokej. Aká je pravdepodobnosť, že by som sa niekedy mohla páčiť mužovi ako je Noah? Asi som mimozemšťan, ale kým Thalia má svoj dlhodobý objekt záujmu a Jackson sa nemusí báť, že pôjde v noci spať sám, mne sa zatiaľ nikdy nikto nepáčil, nikto ma nikdy nepripravil o dych ani mi nespôsobil roztrasené kolená.

No, aspoň doteraz.

Noah bol takmer perfektný, čiže by určite nechcel byť s niekým ako ja. Nevydržal by so mnou. Som ten typ človeka, ktorého ľudia začnú mať po čase plné zuby. Som nelogická, náladová, šialená a občas až desivo ľahostajná a nejednoznačná. Buď niekoho milujem, alebo ho nenávidím, buď sa starám až príliš, alebo vôbec, buď som príliš tichá, alebo príliš hlučná, beriem veci príliš seriózne alebo vôbec nie, tvárim sa, že nič nechcem, ale pritom očakávam veľa. Nie je žiadne medzi, a to veľa ľudí nedokáže prekusnúť. Chcela som byť s niekým, kto ma bude chápať, nebudú mu vadiť tieto chyby, no taký človek pravdepodobne neexistuje. A tá predstava, že budem navždy sama, ma desila.

Bola som taká zamyslená, že som si ani poriadne nevšimla, ako niekto vošiel a hodil sa na posteľ vedľa mňa. Spozornela som, až keď mi do nosa udrela ostrá aróma alkoholu zmiešaná s cigaretami. Obzrela som sa tým smerom a takmer vyletela z kože, keď som tam zbadala sedieť Iana. Sám stiahol dve fľaše a aj tak vyzeral – tričko pooblievané, oči zvláštne jagavé a nohavice porozopínané a zospodu vlhké od ktoviečoho.

„To si si cestou dal rýchlovku a ani sa neobťažoval zapnúť?" nadhodila som uštipačne.

Ian zavrtel hlavou. „S tým tvojím jazykom treba niečo urobiť."

Zaguľala som nad ním očami a chcela ísť pohľadať Thaliu, ktorá mi v tom bodreli mojich myšlienok kamsi zmizla. Ďaleko som sa však nedostala, pretože ma Ian pohotovo schmatol za bradu, prudko mnou trhol k sebe a hrubo sa prisal perami na tie moje. 

Uuu, začína sa nám to zvrhávať! :D Čo hovoríte, ako zareaguje Maggie, podľa vás? Určite mi dajte vedieť svoje názory ;) Hope you liked it! :)