Nová kapitola je na svete :D Dúfam, že sa bude páčiť :) Enjoy!

V ten týždeň som už do školy ísť nemusela, profesori sa dohodli, že pre nás bude najlepšie, ak si na pár dní oddýchneme a zrelaxujeme sa po všetkom tom strese. Vo štvrtok, čo bol deň po koncerte Ladiesmen, som vstala na moje pomery neskoro, pretože sme sa s babami zdržali v Belladonne a potom sme si ešte všetky aj zaskočili autom hore na vyhliadku. Krátko po tom, čo sme sa spriatelili, sa nám raz podarilo zablúdiť až hore na kopec, odkiaľ bol veľkolepý výhľad na mesto. Od toho dňa sa to stalo takým tajným miestom, kam sme chodili, keď sme chceli mať pokoj od stresu a chaosu našich životov.

Bolo desať preč, keď som sa široko zívajúc vyšuchtala zo svojej izby dole do kuchyne. Nikde nikoho nebolo, mama bola určite v práci, ako inak, a otec buď ešte spal alebo sedel za notebookom. Nasypala som si do misky čokoládové lupienky, naliala si za pohár citrónovej vody a odobrala sa do obývačky, kde som našla Tommyho sledovať rozprávky.

„Ahoj, zlatko," usmiala som sa a pobozkala ho do hnedých vlasov. Tiež ma obdaril úsmevom, no hneď sa zase odvrátil k seriálu The Avengers: Earth's Mightest Heroes. Nepochybne z neho vyrastie ďalší veľký komiksový fanúšik.

Otec musel nečakane utekať do firmy, takže celá domácnosť zostala na mojich pleciach, niežeby to inokedy bolo inak. Pustila som sa do varenia jednoduchého obedu v podobe lievancov s javorovým sirupom a malý Tommy mi robil spoločnosť, sedel pri barovom stolíku a veľkými hnedými očami, ktoré zdedil po otcovi, ma fascinovane pozoroval.

„Vonia to úžasne!" vzdychol Jackson, keď sa celý strapatý, dokrkvaný a páchnuci lacným parfémom objavil v kuchyni. Nevidela som ho odkedy skončil koncert a on niekam zmizol spolu s jednou fanúšičkou z prvého radu. Rovnako ako Ian a Correy.

„Škoda, že odchádzam."

Prekvapene som sa naňho obzrela. „A smiem vedieť, kam ideš?"

„Chalani chceli dnes skúšať nový song, ktorý Ian napísal," vysvetlil. „Idem za nimi do garáže."

Mohlo byť okolo druhej, keď som už naozaj zomierala od nudy, sama doma som nemala, čo robiť, baby mali vlastný program a v telke klasicky nič nedávali, ani hudobné kanály ma už nebavilo počúvať, pretože stále hrali to isté dokola. Takže som nakoniec zbalila pár lievancov s trochou sirupu a spolu s Tommym sme sa vybrali do garáže za Jacksonom.

Ľudovo tomu prischla prezývka garáž, aj keď ide skôr o celý dom, ktorý kedysi patril Correyho rodičom, ibaže sa potom rozhodli presťahovať a garáž, spolu s malým domom nad ňou, prispôsobili hudobným potrebám svojho syna. Chalani zvyšok domu využívali iba keď sa rozhodli usporiadať párty alebo mini kocert. Correy ako jediný z chalanov mal plnú podporu rodičov, čo sa týka jeho hrania v kapele.

Rozhodla som sa ísť pešo, keďže to nie je tak ďaleko a aj tak som nemala, čo iné na práci. Cestou sme sa stavili aj v malom parku oproti mestskému úradu, kde sa môj malý brat mohol do sýtosti zabávať naháňaním a plašením holubov. Rada som ho pri tom sledovala, vyzeral taký bezstarostný a šťastný, kým si užíval bežné radosti svojho detského života. Možno som zbytočne sentimentálna, no veľmi dobre viem, aké to je, keď musíte rýchlo dospieť a prídete o všetky tieto vzácne momenty, kedy môžete jednoducho byť dieťaťom. Nechcela som, aby zažil to isté, čo ja.

Musela som Tommyho dlho presviedčať, aby sme konečne odišli, holuby ho fascinovali do takej miery, že keď sme prešli cez cestu, spýtal sa ma: „Maggie, kúpiš mi holuba?"

Takmer som sa rozosmiala. „Zlatko, holuby sa nedajú kúpiť, sú to voľne žijúce vtáky."

„Tak mi aspoň jedného chytíš?" hodil na mňa psie oči.

„To ne-"

Moju pozornosť z ničoho nič upútal modro-červený plagát prilepený na nástenke pred úradom. Veľké, žlté písmená pritiahli moju pozornosť, pristúpila som bližšie a čítala:

Portland má talent!

Spievate, hráte na hudobný nástroj alebo dokážete niečo, čo iní ľudia nie? Tak neváhajte a prihláste sa do súťaže Portland má talent! Príďte sa nám predviesť na kasting a ak budete úspešní, 12. mája sa zúčastníte verejného vystúpenia. Víťaz získa peňažnú odmenu v hodnote 10 000 $.

Wau, 10 000?! To je pekne veľká suma! A náhodou viem o niekom, kto talent má a takýto balík prachov by sa mu zišiel.

Všetky nástroje boli opustené, keď sme vošli do garáže, čo značilo, že si chalani dali prestávku a povaľujú sa dakde hore v byte. Vzala som Tommyho za ruku a po točitých schodoch sme vyšli hore za nimi, zdalo sa mi, že vzdialene počujem akési hmkanie.

„Čaute, chalani," zahlásil Tommy natešene a rozbehol sa k Jacksonovi.

„Hej, špunt, čo tu robíš?"

„Priniesol som ti obed."

„Pokiaľ viem, priniesla som ho ja," ohlásila som sa naoko dotknuto a vstúpila hlbšie do malej izby zaplnenej béžovým gaučom a fotelmi. Chalani tu zvykli prespávať, keď cvičili dlho do noci a už sa im potom nechcelo chodiť späť domov.

Na moju veľkú mrzutosť tam spolu s Jacksonom sedel iba Ian, Dylan a Correy sa vraj pobrali kúpiť kávu na doplnenie energie a tiež nejaké občerstvenie. Ale súdiac podľa toho, ako príšerne obaja vyzerali, šli skôr kúpiť čosi, čo by im pomohlo na pekelnú opicu.

„Si bohovská, sestrička!" zaplesal Jacks, keď som mu podala tašku s jedlom. „Tuším by som si z teba mal prestať uťahovať." Prekrútila som očami a radšej zostala stáť, pretože jediné voľné miesto bolo vedľa Iana a ja som nestála o to byť v jeho tesnej blízkosti, rozhodne nie po včerajšku.

„Počujte, pred úradom som videla oznam o talentovej súťaži a myslím, že by ste sa mali prihlásiť," nadhodila som.

Jackson sa prestal napchávať lievancami akoby týždeň nejedol a šokovane na mňa vyvalil oči. Ian sa tváril rovnako prekvapene.

„Pekne poporiadku, vážne si práve navrhla, aby sme sa prihlásili?!" neveriacky sa spýtal Ian.

Jackson horlivo prikyvoval. „Neznášaš našu hudbu."

„Hej, to som nikdy nepovedala!" zvolala som dotknuto. „Keby ste začali hrať niečo menej nevkusné, vulgárne a zbytočne hlučné, myslím, že by som sa s radosťou pridala do vášho fanklubu." Bola to pravda, mali veľký potenciál aj talent, len keby upustili od toho imidžu zlých chlapcov a piesní o sexe...

Pozreli sa na seba a tvárili sa akoby mi z toho neverili ani jedno slovo. Tommy ticho sedel na gauči a túžobne hľadel na lievance v Jacksonovej ruke.

Povzdychla som si. „Pozrite, ak zložíte novú, normálnu, pieseň, mohli by ste vyhrať. Pre mňa za mňa nech je aj o sexe, len to nepovedzte tak okato a nepoužívajte slová ako sex, come a už tobôž nie bang! Je to lacné a ľudí to zvyčajne hneď odradí."

„Odkedy si taká odborníčka na hudbu?" prekvapene sa spýtal ten roznášač pohlavných chorôb. Ignorovala som ho.

„Musíte prejsť kastingom a pochybujem, že dospelých, profesionálnych porotcov ohúrite takým typom piesne. Malo by to byť niečo chytľavé, energické, no zároveň by to malo mať hlavu a pätu," vravela som ďalej. „Ste talentovaní, len sa musíte správne prejaviť, musíte to brať vážne. Predpokladám, že ste kvôli 10 000 dolárom schopní aspoň na chvíľu prestať spievať o vulgárnostiach." Keď som sa zmienila o výhre, myslím, že až tá ich poriadne namotivovala. Ktovie, či si vzali niečo z mojich slov k srdcu, ale v každom prípade som ich primäla o tom uvažovať.

Jackson hneď po tom, čo s Ianom spráskali všetky lievance, odviedol malého Tommyho dolu, aby mu ukázal svoje bicie. Doma mal tiež jedny, ale bola to len stará, rozpadnutá haraburda, ktorú našiel niekde na skládke a dovliekol ich na protest domov, keďže rodičia mu odmietli kúpiť vlastné. Pred štyrmi rokmi si nové kúpil sám za svoju mzdu z brigády na čerpacej stanici. Tajne som ho za to uznávala, ja som nikdy nenabrala takú odvahu vzoprieť sa im.

S Ianom sme osameli a ja som sa hneď presunula od dvier ku gauču, ktorý predtým okupoval Jackson a sadla si na úplný kraj. Chcela som byť od neho čo najďalej. Samozrejme, nezastavilo by ho to, ale pevne som verila, že kým sú dolu moji bratia, o nič sa nepokúsi.

„Vďaka za obed," prelomil ticho. So spadnutou čeľusťou som sa naňho obzrela. V rukách držal sirup a prelieval ho vo fľaši. „Hlavne za sirup, viem si predstaviť kopu vecí, na ktoré by som ho mohol použiť." Zdvihol pohľad, ktorý sa stretol s tým mojím a v očiach sa mu nezbedne lesklo. Znechutene som zvraštila nos a pohoršene nad ním zavrtela hlavou.

Ian otvoril fľašku so sirupom, ponoril do nej prst a nabral si naň riadnu dávku sirupu. Nechápavo som civela, ako potom prst vytiahol a strčil si ho do úst.

„Chceš tiež?" spýtal sa ma a chystal sa to gesto zopakovať. Odfrkla som si, ak má byť toto akože sexy, tak som anglická kráľovná!

„Nie, ďakujem, nerada by som chytila kvapavku," odsekla som a odvrátila sa od neho. Bol vážne nechutný.

„Pokiaľ viem, kvapavka je pohlavná choroba," poznamenal Ian.

„Ktovie, kde všade boli tvoje prsty." Ian sa zatváril akoby som mu presne nahrala do kariet – oči sa mu víťazoslávne zaleskli a protivne sa uškŕňal.

„Môžem ti to ukázať," žmurkol na mňa.

Falošne sladko som sa usmiala. „Potom si buď istý, že ti tie prsty odrežem!"

Netrvalo dlho a chalani sa vrátili aj s kávovými pohármi zo Starbucksu, a ako som predpokladala, šumivými tabletami proti opici. Keďže som nechcela, aby sa Tommy počas ich skúšky priučil slovám, na ktoré bol ešte príliš malý, prebrala som ho od Jacksona a pomaly sa zberala na odchod. Presviedčali ma, aby som zostala a vypočula si ich, no zdvorilo som odmietla. Po včerajšku bolo Ladiesmen až-až.

Tommy všetkým podal ruku, ja som im len zamávala, až na Correyho, ktorý ma stiahol do trápneho päťsekundového objatia, a konečne sme odišli. Neviem prečo, ale pocit, že už som konečne preč od Iana ma upokojoval. Po tom, čo som včera počula, mi bolo jasné, že bude nebezpečné zotrvávať v jeho blízkosti.

Cestou domov sme sa opäť zastavili v parku. Netuším, ako to ten špunt robí, ale vždy mu na všetko kývnem, zrejme to bude tým, že tak dokonale ovláda šteňací pohľad. Nechala som ho behať po parku a plašiť ďalšie holuby, ktoré sa tam potulovali v nádeji, že natrafia na nejaké omrvinky. Prelietavali z jednej strany na druhú a malý za nimi neúnavne pobehoval, takže vyzeral ako yoyo. Zasmiala som sa a zrakom zablúdila na druhú stranu chodníka. Vedľa mestského úradu bola jedna vážne vychytená reštaurácia, kde pripravovali tie najlepšie talianske špeciality a viedenskú kávu.

Odrazu som strnula a neschopná pohybu civela na dvere. Vychádzal z nich pár, muž a žena, a obaja sa na niečom dobre zabávali. Žena mala na sebe žlté šaty z tenkej látky, čo bol vážne zlý outfit na marec. Muž jej preto prehodil cez plecia svoje modré sako a tvárou sa pritom natočil ku mne. Skoro som vypustila dušu. Ženu som určite nikdy nevidela, ale ten muž... Bol to môj otec. 

Nová komplikácia, čo na to poviete? :)