~Poviem ti to keď budeme osamote~

Potom som mu len vrátila papierik. Chvíľu som dávala pozor no potom som rozmýšľala nad tým, čo taja.

Na obed som išla s Ricom a Tylerom. Alex tam zostal stáť.

,,Alex?" Obzrela som sa. Alex sa otočil a odišiel preč z jedálne.

,,Hneď som späť..." Postavila som sa a išla som hľadať Rica.

Nakoniec som ho našla vonku. Stál tam opretý o stenu a pozeral do zeme.

,,Alex stalo sa niečo?" zdvihol na mňa pohľad.

,,Tak hrozne ti to chcem povedať. Ale Rico je schopný urobiť mi čokoľvek." Opäť sa pozrel do zeme.

,,Alex kľudne mi to povedz..." Chytila som ho za ruku.

,,Ja a Rico..." V diaľke sa objavil Rico. Alex stíchol.

,,Alex. Čo ty a Rico?" Rico sa približoval.

,,Nič som nepovedal." vzdialil sa Alex.

,,Máš šťastie." Otočil sa a odišiel. Alex sa zošúchol chrbtom po stene a sadol si na zem.

,,Nemá právo ti takto rozkazovať." Chytila som ho za líčka s zdvihla som si jeho pohľad k sebe.

,,Ja viem..." chytil ma za predlaktie a pritiahol si ma bližšie k tvari.

,,Ja a Rico sme bratia.." Šepol mi do ucha.

,,To všetko kvôli tomuto?" Začudovala som sa.

,,On sa za mňa hanbí kvôli tomu aký som kedysi bol." sklonil hlavu.

,,Čo bolo to bolo. Teraz si iný.. verím, že si." Usmiala som sa.

,,Ja viem... Ale Rico si stále myslí že ti môžem ublížiť. A spravil mi toto." Vyhrnul si rukáv z trigovice. Mal obviazaé predlaktie. Keď si dal dole obväz chcelo sa mi plakať. Mal dorezanú ruku.

,,A-ako. S čím?" Zachvela som sa. Nebol to príjemný pohľad.

,,Sklom. Rozbil zrkadlo." Obväzoval si ruku.

,,A čo na to rodičia?" pozrela som mu do očí.

,,Musel som povedať že to bola nehoda..." Tak za toto som mala chuť Rica minimálne zabiť.

,,Ideme!" Chytila som ho a ťahala som ho do školy. Bola som naštvaná na Rica tak, že som myslela že mu odtrhnem gule.

,,Rico!" Skríkla som po ňom. On sa otočil. Otočil sa aj Tyler.

,,Čo má kurva znamenať tá ruka?!" Ukázala som na Alexovu ruku.

,,Počkaj.... Odkiaľ... Alex!" Pozrel na neho.

,,Nie Alex. Tu sa pozeraj na mňa!" Kričala som po ňom. Alexovi som od zlosti stláčala ruku.

,,Abi kľud..." Upokojoval ma Tyler.

,,Nie! Pozri čo spravil! Kvôli maličkosti! Chceš ho zabiť?!" Do očí sa mi hrnili slzy.

,,Abi ty to nechápeš." Povedal jemne Rico.

,,Ja?! Nechápem to že ste bratia a že sa za neho hanbíš?! Ale on už taký nie je!" Spadla som na zem a plakala som.

RICO

V ten moment som si naozaj uvedomil čo som urobil a ako Abi záleží na Alexovi. Alex si kľakol k Abi a ukludňoval ju. Utiekol som. Nemohol som to vidieť. Utekal som domov.

ABI

Začala som vzlykať. Nikdy som sa takto nenaštvala.

,,Abi ticho... Všetko je v poriadku..." utišoval ma Tyler zatiaľ, čo ma Alex objímal. Nedokázala som prestať plakať. Chalani ma nejak odniesli von. Posadili ma na lavičku pred školou a sadli si ku mne.

,,Abi kľud..." hladil ma Alex po vlasoch.

,,Abi no tak..." povedal Tyler. Alex si ma pritisol k sebe a hladil ma po vlasoch. Pomaly som sa ukludňovala.

,,Alex... Ja... Nechcem aby ti ubližoval." Vzlykla som mu do mikiny.

,,Neublíži. Už nie..." povedal Tyler.

,,Ako si môžeš byť tak istý Tyler?" Spýtal sa neisto Alex.

,,Alex... Musíš len veriť" Usmial sa. Alex si povzdychol.

,,Abi už by si mala ísť..." postavil sa.

,,Ja bez teba nikam nejdem." chytila som ho za ruku.

,,Tak pôjdem k tebe." Usmial sa. Tyler musel ísť domov. A ja a Alex sme išli ku mne. Prišli sme pred náš dom.

,,Mamka a Ronny, mamkin priateľ... Oni nevedia že niekoho mám. Tak... Tak sa zatiaľ chovaj ako môj kamarát." On prikývol.

,,Mami?" Zakričala som.

,,Ano?" ozvalo sa z obývačky.

,,Mám tu kamoša!" zakričala som. Mamka prišla uplakaná.

,,Mami čo sa stalo?" Objala ma.

,,Ronny mal autonehodu..." Plakala.

,,Bude v poriadku?" vedela som čo Ronny pre mamu znamenal. A tiež som si ho začala obľubovať.

,,Bude. Ale nemôžem ho vidieť tak ako je..." Odtiahla sa a utrela si slzy.

,,Ty si ten chlapec čo tu bol minule?" Usmiala sa.

,,Mami to je Alex. Môj kamarát." Usmiala som sa.

,,Vážne len kamarát?"

,,Dobre... Možno spolu chodíme.." Začervenala som sa.

,,To som rada. Je to fešák." Žmurkla mama. Alex sa začervenal. Išli sme do izby.

,,Prepáč za mamu.." Celkom som sa za to hanbila.

,,To je v poriadku" Usmial sa.

Jonah: Nesmie tu spať.

Aby: Prečo?

R. 🌹