Slečna mi vraví len jedna osoba a to Tobi. Tobias Wenson. Na základke sme boli Naj kamoši navždy. Až pokým sa v devine nemusel odsťahovať. Nechcela som kvôli tomu chodiť do školy.

,,Slečna?" Zopakoval. Zodvihla som pohľad. Naozaj sedel pri mne.

,,Skôr ako sa rozplačem. Čo tu robíš?" Usmiala som sa.

,,Prišiel som sa sem učiť." Ten jeho humor vážne neomrzí. A ani sa nezmenil. Stále je vysoký, chudý, hnedé vlasy, ofina mu padá do očí pretože pánko je emo a jeho krásne modré oči sú až neuveriteľne modré. Oči ma fakt veľké a ani si nedáva linku ako iní. Len má jeden piercing na pere a nosí tmavšie oblečenie.

,,Ty si blázon. Ako si prehovoril rodičov aby ste sa sem presťahovali?" Oprela som sa o lavicu.

,,Nebolo to ani moc ťažké. Stále som si vymýšľal že žiadna škola nie je taká dobrá ako táto." Uškrnul sa. Hneď na to som sa mu hodila na hruď a silno som ho objala. On mi objatie opätoval no v to sa pri nás objavila Riley.

,,Ale... Ty podvádzaš Lucasa?"  Povedala s úškrnom na perách.

,,Toto je Tobi. Môj najlepší kamarát. Teda dúfam že ešte stále..." Pozrela som na neho. Úplne som odignorovala Rileyinu dementnú otázku.

,,Slečna jasné že sme." Pohladil ma po vlasoch a hneď na to si sadol na lavicu za nami.

,,Jaj tak slečna." Uškrnula sa Riley. Zas a znovu. 

,,Tobi toto je Riley moja... Prvá najlepšia kamarátka, čo sa týka dievčaťa." Usmiala som sa. Hneď ako som to dopovedala, do triedy vošli chalani.

,,A tamto sú kamoši. Sky a Jonah." Len sa usmial. Keď som pozrela na Skya znechutene na mňa pozrel.

,,Civí na teba dosť divno. Nevyzerá moc ako kamarát..." Posunul sa.

,,To bude asi tým čo sa včera stalo..." Prekrútila som očami.

,,Čo také sa stalo princezná?" Ďalšia z jeho "originálnych" prezývok.

SKY

Nejaký týpek sa rozprával s babami. Abi sa so mnou už ani moc nerozpráva. Maximálne tak na mňa nahúka keď niečo spravím zle. A ja a Riley... No neviem. Ako... Je celkom pekná, ale stále sa pchá Abi do zadku. Stále je pri nej. Ako aj Lucas. A ešte som rozmýšľal že sa odsťahujem aj s Jonahom. Dosť ho to tu prestáva baviť. Teda u Abi doma. Život tu sa mi začal páčiť. Je to tu lepšie ako tam. Len je tam nuda. A tu je viac akcie a vzrušenia. Peniaze môžem zohnať u mňa. Veď aj u nás musíme jesť a platiť. A keďže som princ tak mám peňazí dosť.

,,Ty Jonah.." Drgol som do neho.

,,Sleduj." Opatrne som si za chrbtom vyčaroval ľadovú guľu a hodil som ju po tom týpkovi. Jonah sa začal smiať. No potom sa otočila Abi. Nevyzerala moc nadšene. Hneď si to nasmerovala ku nám. Oboch nás za ruky vytiahla z triedy von na chodbu.

,,Čo som ti vravela o kúzlach?!" Skríkla, ale nie tak aby nás niekto počul.

,,Boha. Stále máš nejaké pravidlá. Mňa už to nebaví.." Prekrútil som očami.

,,Prečo nie si ako Lucas..." Povzdychla si.

,,To by si chcela? Aby som ti dával dobré sny ako malému decku. Čo na ňom vidíš. Chová sa ako neviniatko. A to sa niekoľkokrát pobil. Lenže ty všade vidíš Lucasa. Aj na tom týpkovi. Iste. A vieš čo?! Môžem sa na teba vysrať mne nejaké zasrané dievča nebude rozkazovať čo mám robiť. Peňazí mám dosť tak sa odsťahujem aj s Jonahom. Lucasa si nechaj! Aj tak som ho nikdy nemal rád! Len prekážal! Už navždy ti zmiznem zo života. Neprehovorím s tebou. A ak budeš potrebovať pomoc. Popros Lucasa. On ti dá dobré sny!" Fakt ma naštvala. Ale neprehnal som to? Nemo na mňa pozerala. Pery sa jej chveli a v očiach sa jej leskli slzy. Nevedel som či bola vystrašená alebo naštvaná. Ale asi viac vystrašená. Nič nepovedala a vrátila sa naspäť do triedy.

,,Neprehnal si to?" Pozrel na mňa Jonah.

,,Neviem. Asi." Pozrel som do zeme. Kúsok som nazrel do triedy. Abi mala hlavu položenú na lavici a plakala. Týpek ju hladil po chrbte a Riley sa jej stále prihovárala. Oprel som si hlavu o stenu.

,,Čo som to za kreténa..." Pozrel som na Jonaha. Jonah si len povzdychol. Nemal som chuť sa tam vracať. Odišiel som aj s Jonahom zo školy.

,,Bude lepšie keď si nájdeme bývanie hneď." Len som mu na to prikývol a odišli sme.

ABI

Neverím, že na mňa takto nakričal. Toto už bol vrchol. Ale sťahuje sa. Budem mať pokoj. A čo sa týka tej gule. Netrafil sa. Len ja som si všimla ako to preletelo. Oni dvaja nie. Začala hodina. Nedávala som ani moc pozor. Mala som strach o Lukyho. Ostatné hodiny som tiež nedávala pozor. Potom sme išli na obed.

,,Tak čo Lucas. Písala si mamke?" Spýtala sa ma Riley. Mala som napísať mamke ako je na tom Luky. Úplne som zabudla.

,,Ježiši ja som zabudla. Hlavne že ho mam celý deň na rozume." čapla som si po čele na čo sa Tobi a Riley zasmiali.

A: Ahoj mami ako sa má Luky?

M: Spí. Nebolo mu vraj dobre. Ale spí už 4hodiny. Zlatý je.

A: Bože mami.

M: Neboj. Nesedím furt pri ňom. Len som ho raz bola pozrieť lebo niečo buchlo. Ale iba zhodil lampičku.

A: Aha oki. Tak za cca pol hoďku som doma.

Zamkla som mobil.

,,Tak čo?" Usmiala za Riley.

,,Spí. Chcela som ho dnes vziať von..." Povzdychla som.

,,Možno už bude hore. A mohla by som tiež?" Uškrnula sa.

,,Iste. Tobi pôjdeš aj ty." Pozrela som sa neho.

,,Dnes nie. Mám toho ešte veľa princezná." Uhm. Alebo sa mu nechce. Dobre viem aký je lenivý.

,,Aha. Nevadí" Usmiala som sa. Všetci sme to odniesli. Vyšli sme von.

,,Zaveziem vás?" Uškrnul sa. To robí vždy keď sa chce niečim pochváliť.

,,Takže pánko už má auto." Povedala som a zachichotala som sa. 

,,Sadajte slečny." Capol Riley po zadku a tá poskočila. Bola z nej rajčina. Najskôr zaviezol Riley. Potom mňa. Vošla som do domu. Na schodoch stál rozospatý Lucas. Bože je tak sexy.

,,Ahoj Luky." Pozrel na mňa. Bože on keď je rozospatý je na zožranie.

,,Ahoj Abi. Boli tu Sky a Jonah. Pobrali si veci a odišli." Pribehla mamka.

,,Viem. Zobudili ťa?" Pozrela som na Lucasa a potom na jeho strapaté vlasy. Pokrútil hlavou a zišiel schody.

,,Prečo odišli?" Vyzvedala mamka.

,,Môžeme ich dvoch neriešiť?!" Povedala som dosť naštvane. A aby nie. Pokazili mi deň.

,,Niečo ti urobili?" Povedal Luky rozospatým hlasom.

,,Nerieš to prosím." Chystala som sa rozbehnúť do izby no Luky ma chytil.

,,Povedal ti niečo Sky? Zabijem ho ak áno!" Mal v očiach hnev a aj strach o mňa.

,,Nechaj to tak.. Luky si chorý.." Do očí sa mi hrnuli slzy. Luky ma pustil. Ja som sa nadýchla.

,,Kričal na mňa." Vydýchla som. V Lukyho očiach bolo vidieť čoraz viac zlosti. Zvieral päste.

,,Čo konkrétne." Povedal prísnejšie.

,,Nevieš ani celú situáciu. Nechaj to tak Luky. Prosím. Nechcem aby ti niečo spravil." Mala som v očiach viac a viac sĺz, pár mi stekalo po líčkach.

,,Abi, ak odišiel a zostane na tej škole nebude to pekné. On je zlý." Nežne ma pohladil po líci a svoje dlane položil na moje ramená. 

,,Bolo by najlepšie ak by sa vrátil." Stále ma držal a pozeral sa mi do očí.

,,Snaž sa od neho hlavne držať ďalej a nerozprávaj s ním. Nech urobí čokoľvek." Len som na sucho prehltla a prikývla som.

R. 🌹