,,Tak vidíš. Neklamal som." Uškrnul sa Jonah.

,,Zavri hubu. Musíme ísť za Skyom." Povedal Lucas a už sme boli na ceste. Dorazili sme pred ľadový palác. Vo vlasoch som mala jednu kvetinu. Aspoň na pamiatku.

,,Sky?" Zakričal Jonah. Ozývalo sa to tu. Do sály vošiel chalan s bielymi vlasmi. Mal mrazivý pohľad. Išla z neho hrôza.

,,Čo tu chcete." povedal prísnejšie.

,,Emm... Prepáč ak ťa rušíme al-" chcel povedať Lucas.

,,Ano rušíte." otočil sa.

,,Sky počkaj!" Načiahol sa Jonah.

,,Nemám čas." vo vlasoch sa mu prehrabol vietor a pomaly odchádzal.

,,Dievča polnoci!" vykríkol Lucas.

,,Vtipkuješ?" Otočil sa Sky.

,,Nie. Ona." Potlačil ma dopredu.

,,Predveď sa." prekrížil si ruky na hrudi a čakal. Vzala som si do ruky kvetinu čo som mala vo vlasoch. Držala som ju v oboch rukách a čakala som čo sa stane.

,,Robte si srandu z niekoho iného!" zovrel päste.

,,Nie! Ona nevie tie slová!" bránil ma Jonah.

,,Tak jej pomôž. Keď ich vysloví kvet sa zmení na hviezdu. Ak nie. Zamrazím vás. Všetkých!" Povedal nahnevane. Páni to je mi ale nepríjemný človek... Jonah pribehol ku mne. Povedal mi nech pošepkám tieto slová.

"Urus stardus"

Jonah: Znovu.

"Urus stardus"

Jonah: Znovu. Musíš veriť.

"Urus stardus"

,,Ja na toto nemám čas!" opäť zovrel päste a okolo nich sa objavilo chladné, ľadové, modré svetlo.

Jonah: Musíš to povedať ako Dievča polnoci. Nie ako Abi.

"Urus stardus"

Kvet začal žiariť. Teplota sa znižovala. Zrazu som v ruke nemala kvet ale malé modré svetielko. Usmievala som sa. Ja viem čarovať. Sky zišiel po schodoch dole. Šiel pri mňa. Stále mal ten chladný pohľad. Pozeral na hviezdu.

,,Ona..." povedal potichu. Pozrela som mu do jeho bledomodrých očí. Začala mi byť zima. Veď je to tu z ľadu a ja mám len šaty. Pustila som hviezdu a spadla som na Skaya.

SKY

Vyčarovala hviezdu. No po chvíli keď som prišiel bližšie pustila hviezdu a pomaly padala. Chytil som ju. Jonah sa jej dotkol.

,,Je ako ľad" Povedal.

,,Vezmite si ju." podal som ju Lucasovi. Vzal ju na ruky. Chcel som si vziať hviezdu. No pamätám si čo sa stalo pred tisíc rokmi. Tvorovia vo Vanilii žiju tak dlho, pokiaľ nevyhynú. Mne už je napríklad 2422 a stále vyzerám na 20. 

,,Kam s ňou máme ísť?" Spýtal sa ma Lucas. Bože to je blbé stvorenie. Zavri si ju do izby a pretiahni ju

,,Vráťte ju späť do jej dimenzie." Otočil som sa.

,,Portál je porušený." zastavil ma Jonah.

,,To už mňa nezaujíma." pomaly som odchádzal.

,,A čo tá hviezda?" Na to som sa otočil.

,,Nechajte ju!" Zvýšil som hlas.

,,Vezmi si ju. Robila ju pre teba." fúkol do nej Lucas. Hviezda sa priblížila ku mne. Mal som strach sa jej dotknúť. Pred tisíc rokmi mi jedno Dievča polnoci vyrobilo hviezdu ako znak lásky. Bola sýto červená. No keď som sa jej dotkol zamrzla a dievčatá polnoci umierali rovnako ako hviezdy. Preto na oblohe sú len obrazce. Len pár obrazcov. Pomaly som sa rukou približoval k hviezde. Keď som sa jej dotkol nič sa nestalo. Vzal som si ju do ruky. Chvíľu som sa na ňu pozeral.

,,Môžte tu prespať." otočil som sa na nich.

,,Ale Abi je zima a-" chcel povedať lucas.

,,Izby nie sú z ľadu." myslel som na to. Veď predsa nie som až tak chladný. Kráčali sme po chodbách. Ukazoval som im to tu. Dlho tu nikto nespal. Väčšinou sem niekto príde len na chvíľu a to len ak niečo potrebuje. Jonah išiel do izby. Lucas mi dal Abi do náručia a tiež išiel do svojej izby. Otvoril som dvere na izbe z Labusnovskými kvetmi. Sú ružové a v noci svietia. Nachádzajú sa len pod oceánmi a tu vo Vanilii ich je naozaj málo. Uložil som ju do postele, prikryl som ju a odišiel som. Išiel som na terasu.

Sadol som si na ľadový peň stromu. Niečo som si čaroval. Vtedy tam prišiel Lucas.

,,Sky? Môžem otázku?" čaroval som ďalej.

,,Prečo si sa bál vziať si tú hviezdu?" prestal som. Postavil som sa.

,,Kvôli mne vyhynuli Dievčatá polnoci." rozopol som si priesvitný modrý plášť.

,,Prečo?" postavil sa.

,,Jedno Dievča polnoci mi raz jednu darovalo. Z lásky. Bola sýto červená. No keď som sa jej dotkol zamrzla a oni začali umierať. Ako aj hviezdy." Sklonil som hlavu.

,,To muselo byť hrozné" Zdvihol som pohľad. Nič som nepovedal. Bežal som k sebe. Plášť som hodil na stoličku. Prezliekol som sa do bielej mikiny a riflí. Viem že je asi čudné že tu mám takéto veci ale už je to tak. Ležal som na posteli. Vzal som si k sebe hviezdu od Abi. Tá hviezda so mnou niečo robí. Niečo s mojím srdcom. Rozmrazuje sa? Áno. Mám okolo srdca ľad. Tu je srdce dôležité na pocity. Nie na život.

R. 🌹