,,Ty?! A vtipný?! Sorry bro ale to by som radšej zasunul do nejakej dôchodkyne!" Smial sa Lucas.

,,Ja to myslím vážne." Nahodil som vážny pohľad.

,,Aj ja" Stále sa smial.

,,Ugh!" Naštvane som sa otočil. Vo dverách stála Abi. Usmievala sa.

,,Potrebujem hovoriť s Lucasom." Usmiala sa. Ja som vyšiel z izby a Jonah tiež. Nechcel som načúvať, tak som išiel dole aj s Jonahom.

ABI

,,Lucas..." Povzdychla som si.

,,Čo ťa trápi?" Potľapkal na miesto vedľa seba. Sadla som si.

,,Chcem vedieť všetko o Skyovi." Videl to na mne. Bol pripravený.

,,No ako začať..." Pozrel na strop.

,,Po prvé." Zodvihol prst. ,,Nemá zmysel pre humor. Je nafúkaný, mrzutý, nepríjemný...." V tú chvíľu som ho zastavila.

,,Mne sa taký byť nezdá.." Pokrútila som hlavou a nepokojne som naňho hľadela.

,,Nepoznáš ho..." povzdychol si.

,,A ty?" pozrela som na neho.

,,Čo ja?" Nechápavo sa na mňa pozeral.

,,Ty ho poznáš? A ako dlho?" oprel sa. Hľadel do stropu a mlčal.

,,Tak ako dlho?" Povedala som hlasnejšie. Stále mlčal.

,,Lucas! Povedz mi to!" Posadila som sa oproti nemu. Pozrel na mňa. Odtiahol sa.

,,Presne.... 2202 rokov..." pozrel mi do očí.

,,Čo si zač?" Prižmúrila som oči. Opäť mlčal.

,,Lucas!" Buchla som ho do ramena.

,,No nič. Ja pôjdem." Robil akoby nič.

,,Kam chceš ísť?" Chytila som ho.

,,Neviem..." Nebránil sa.

,,Tak prečo mi to nepovieš?" Otočil sa na mňa so slovami.

,,Nemôžem." Sklonil pohľad.

,,Čo ti v tom bráni?" Zvýšila som hlas.

,,Kto..." povedal potichu.

,,Kto ti v tom bráni?!" Zatriasla som s ním.

,,Prepáč mi to Abi, ale ja nemôžem.." Bolo mi ho ľúto. Vypočúvam ho tu ako polícia.

,,Ty mne prepáč..." Objala som ho. Jeho objatie je skoro ako Skyove. No o trochu lepšie.

,,Za čo? Nič si nespravila." Odtiahol sa.

,,Ale spravila. Vypočúvam ťa. A kri-" utíšil ma bozkom. Rýchlo som sa odtiahla celá červená.

,,Prepáč ja len..." Pustil ma. Stála som tam ako pripečená. Nedokázala som sa pohnúť.

,,Si v poriadku?" Mával mi pred očami.

,,A-áno" Viac zo mňa nevyšlo. Rozbehla som sa do izby. No skôr ako som vošla som počula hlasné nadávanie.

LUCAS

,,Kurva!" Nadával som si.

,,Ty kokot! Jebko!" Prečo som to spravil. Buchol som do steny s tušením že ma to ukludní. Nestalo sa. Do izby nabehla Abina mama.

,,Luky stalo sa niečo?" Mala ustarostený pohľad.

,,Nie... V poriadku... Len som si na niečo spomenul a naštvalo ma to.." zaklamal som.

,,Prosím len si neublíž." Podišla ku mne bližšie a prešla mi jemne cez vlasy. Ľudia sú tak zvláštni...

,,Poviete prosím Jonahovi a Skyovi nech ma tu nechajú chvíľu samého?" Sadol som si na posteľ.

,,Iste." usmiala sa, zavrela dvere a odišla. Sedel som na posteli a dúfal som že to Abi moc nenaštvalo. Oprel som sa o stenu. Stále som dúfal že sem Abi príde sadne si ku mne a budeme v pohode. Ale to sa asi nestane. Neviem prečo, ale moc som Abi v láske nemal. No môj názor na ňu za zmenil. Ani neviem z akého dôvodu som ju pobozkal. Som ja ale kokot. Chvíľu som premýšľal no z premýšľania ma vyrušilo klopanie na dvere. Nič som nepovedal. Dvere sa pomaly otvorili. Do izby vošiel Sky.

,,Si v pohode?" Sadol si ku mne. Pokýval som hlavou ako nesúhlas.

,,No... Čo sa stalo?" Usmial sa.

,,Nechcem o tom hovoriť..." Položil som si hlavu na kolená.

,,Tak fajn... Je to niečo s Abi?" Rozbúšilo sa mi srdce. Neodpovedal som.

,,Takže je." Povedal nespokojným hlasom.

,,Nechcel som." Povedal som so strachom a hlas sa mi chvel. Sky bol neskutočne háklivý na to, keď sa na Abi ktosi čo i len pozrel.

,,Čo si urobil." Povedal nahnevaným tónom na čo som sa vystrašil ešte viac.

,,P-pobozkal som ju..." Pošepkal som a hlas sa mi na konci zlomil.

,,Prosím?! Ty vyjebaný hajzel!" Zhúkol po mne a prudko sa postavil.

,,Nechcel som!" Skríkol som a bránil som sa. Viem veľmi dobre ako ju miluje. A vedel som že dostanem cez hubu.

,,Vieš ako mi na nej záleží! Ako ju milujem! A ty urobíš toto!" Kričal.

,,O nič nešlo!" Kryl som si tvár a po líci mi stiekla slza. Viem, som slaboch, ale nechcem aby to tu všetko začalo horieť.

,,Išlo o veľa!" Vzal mi ruky a mieril na mňa päsťou. Z jeho päste šli plamene. Bože môj len toto nie. 

,,Sky prosím!" Trošku som sa roztriasol strachom. Pred Skyom sa nedá utiecť. Keď už raz máte dostať cez hubu tak sa neubránite.

,,Neprosíkaj. Vieš čo ťa čaká!" Zvreskol po mne a na tvári mi pristála jeho päsť. Odišiel a ja som si držal rozbité ústa. Schúlil som sa do klbka a ticho som zavzlykal. Našťastie ma nepopálil a nezostane mi žiadna jazva, no Sky je schopný ma zabiť za dievča. Počul som opäť otvorenie dverí. Rýchlo som sa otočil. Stál tam Jonah.

,,Ach Luky. Čo si zas spravil..." Pozeral mi na pery. Na moje rozbité pery. V očiach sa mi znovu objavili slzy.

,,Pobozkal som Abi." Jonah si povzdychol a nepokojne nado mnou pokrútil hlavou Sky sa medzitým kamsi vyparil.

,,Ty si tupec." Vzal uterák, namočil ho do vody a prikladal mi ho nežne na rozbitú peru.

,,Bráško už to nerob..." Odložil uterák. Sme bratia aj Sky. Nepodobáme sa. Teda Sky nie. Je po mame. My po otcovi. Bohužiaľ už nežijú. Sky je najstarší. Má 2422 rokov Jonah je tak v strede. On má 2350. Ja som najmladší. Mám 2202. Sky si na mňa moc dovoľuje, pretože som mladší. Dokázal by ma zmlátiť za hoc akú maličkosť. Nenávidí ma. Aspoň ja som v tom. Jonah je ku mne milý. Ja a Jonah nie sme len bratia ale aj najlepší kamaráti. Sme skoro rovnaký. Len ja mám tmavšie hnedé vlasy a on má hnedé oči. Presne ako mal otec.

,,Nechceš sa jej ísť ospravedlniť?" pozrel na mňa Jonah.

,,Ak ma pri nej Sky uvidí zabije ma..." Sklonil som pohľad.

R. 🌹