Abi: Alebo vieš čo?

Jonah: Čo?

Abi: Vezmi ma do Vanilie.

Jonah: Ale...

Abi: Chcem tam ísť! Hneď!

Jonah: Fajn, fajn.

Chytil ma za ruku. Videla som biele svetlo. Začalo sa meniť na fialovú a zobudila som sa niekde kde boli samé kvety. Lúka. Žiadne mesto. Žiadne autá. Iba ticho, kľud a vôňa kvetov. 

,,Vezmem ťa za Lucasom." Usmial sa Jonah.

,,Kto je Lucas?" pozrela som na neho.

,,Kamarát. Rozumie dievčatám ako si ty." Stále sa usmieval.

,,Dievčatám ako som ja?" pomaly sme kráčali.

,,Áno. Dievčatá, ktoré prešli zmenou. Ale... Nie som si úplne istý či rozumie dievčaťu polnoci. Si jediná." Povedal smtne.

,,Ako to, že jediná?" Zastala som.

,,Dozvieš sa. Poď." potiahol ma. Pred nami bol dom. Vlastne. Strom a na ňom dom. Jonah ma vzal na ruky a vyletel hore.

,,Lucas?" Bol počuť buchot.

,,Idem!" Objavil sa hnedovlasý chalan. Mal fialové oči. Čo je nezvyčajné, no práve teraz ma to vôbec neprekvapovalo. 

,,Ja som Lucas. A ty musíš byť Abi. Však?" Usmial sa. Prikývla som na súhlas.

,,Ona je..." Pozeral na Jonaha.

,,Ona je Dievča polnoci." usmial sa.

,,Nie! To nie je možné. Dievčatá polnoci neexistujú. Je to len legenda!" Lucas sa otočil a hľadal nejakú knihu.

,,Vlci to povedali. A je to aj pravda." Chytil Lucasa za rameno. 

,,Aha! Táto kniha je o Dievčatách polnoci! A je tu napísané Legenda!" Zvyšoval hlas Lucas.

,,Tak poďme sa Sennie. Ona bude vedieť." Vzal knihu. Bože to je divné meno.

,,Sennie je vlčica. Nič nepovie." Vytrhol Jonahovi knihu z rúk.

,,Zabudol si kto som? Rozumiem im!" opäť si vzal knihu Jonah.

,,Trepeš!" Lucas mal knihu.

,,Tak znovu. Abi je dievča polnoci!" Vzal knihu a dal ju do regála.

,,Chlapci upokojte sa. Som zmätená a vy sa tu hádate, ktorá z vás je krajšia. Obe ste krásne o čo sa jedná?" Ozvala som sa. Lucas si ma začal prezerať. Pozeral na mňa ako na mimozemšťana. ,,Čo?" Lucas iba mávol rukou a okolo nás sa utvorila žiara. 

Čosi mi neskutočne svietilo do očí a točilo sa to. Zrazu sme sa ocitli kdesi inde. Dokelu som zmätená ešte viac.

,,Jonah ja mám strach..." Jonah mi pevne stisol ruku.

,,Jonah?" Povedal známy hlas.

,,Tyler?" Otočil sa Jonah. Počkať čo? Tyler?

,,Abi?" Povedal Tyler.

,,T-Tyler?" Rozbehla som sa k nemu.

,,Abi!" Objal ma. Ja som sa rozplakala.

,,Abi musíš sa vrátiť k Alexovi..." Keď som počula to meno mala som chuť niekoho prefackať.

,,K nemu sa nevrátim! Už nikdy!" Odtiahla som sa. Bolo to tu tak krásne a ono sa to všetko doserie, pretože Alex je skurvene všade.

,,Alex ťa potrebuje..." Chytil mi ruku.

,,Nie! To teda isto nepotrebuje!" vytrhla som sa.

,,Tyler daj jej pokoj!" Skríkol Lucas.

,,Nevieš o čo ide! Tak sa do toho láskavo nepleť!" Skríkol Tyler... Tyler nikdy nekričal.

,,Zavri hubu!" Lucas ma objal.

,,Ale-" Chcel povedať Tyler.

,,Povedala že sa nevráti. Tak ju nechaj!" Stisol ma. Počula som ako niekto odchádza.

,,Čo to malo znamenať Lucas." prísne povedal Jonah.

,,Ale čo som mal robiť?" pohladil ma.

,,Nemal si kričať. Sme pri jazere." Povedal Jonah.

,,A sakra." odstrčil ma až som sa zatackala. Idiot. 

,,Čo? Čo sa stalo?" chytila som ho za ruku.

,,Sirény. Jonah počuješ?" Obzeral sa Lucas.

,,Ano. Sme v kaši. Sme len traja. A z toho dvaja vieme ovládať schopnosti." obzeral sa aj Jonah.

Zrazu sa ma niečo dotklo. Niečo mokré.

,,Hmm... Ale... Koho to tu máme..." Povedalo dievča s červenými vlasmi.

,,Nová krv." zalízlo sa modrovlasé dievča.

,,Zalezte!" Skríkol Lucas.

,,Daj ju sem!" Načahovali sa.

,,Nikdy! Zalezte do jazera!" Kopol do nej.

,,Lucas!" potiahol ho Jonah.

,,Chalani?" Povedala som so strachom.

,,Neboj sa." Lucas ma držal ako len mohol. Bolo to príjemné. Dokonca som aj zabudla na Alexa.

Sirény nakoniec odišli. Nastala noc. Na lúke zostala tma. Ale videla som kvety. Chcela som si ich pár natrhať no keď som sa jednej dotkla stalo sa niečo nečakané. Rozžiarila sa.

,,Wow..." V Lucasových očiach sa odrážalo ružové svetlo kvetu. Dotkla som sa ďalšej. Aj tá sa rozžiarila. Dotýkala som sa kvetov rôznych farieb. Rôznych veľkostí. A rôzneho druhu, aký v našej dimenzii ani nie je. Pritom som tam behala ako nejaká víla. Našľapovala som úplne zľahka. Z vlasov mi vypadol štipec a moje dlhé hnedé vlasy mi spadli nad zadok. Už len venček a šaty a bude zo mňa víla amálka.

,,Abi si nádherná..." ozval sa Lucas pokojným hlasom až ma to takmer vzrušilo.

,,Hm.. Vážne?" Cítila som sa akoby som nebola pri zmysloch.

,,Vážne." Usmial sa Jonah.

Páčim sa dvom mystickým chalanom. Skvelé. Vanilia sa mi začala páčiť. Celá lúka bola ožiarená farebnými kvetmi. Jednu som odtrhla. Bola ružová. Okolo mňa začali poletovať ďalšie. Také isté aké som odtrhla.

,,Čo to?" Otáčala som sa. Kvetov bolo čoraz viac. Zanechávali svetelné stopy. Okolo mňa bolo už len nepriehľadné ružové svetlo. Po chvíľke sa strácalo. Na oblohe sa objavili obrazce. A ja som na sebe mala tmavo modré dlhé šaty.

,,Abi. Máš ružové oči" Povedal Lucas.

,,No Lucas. A ktorý tvor toto dokáže?" Ušknul sa Jonah.

,,Dievča polnoci.." Takmer bez dychu povedal Lucas.

R. 🌹