ABI

Odišla som do izby pre hostí. Alex zostal dole a bavil sa s Tylerom.

Hodila som sa do postele a oči sa mi naplnili slzami. Nechcela som plakať, no nakoniec som to pustila. Chýba mi ocko. Aj keď bol zlý, bol to ocko. Keď som bola malá hrávali sme sa. Tie problémy nastali v mojich trinástich narodeninách.  Možno je teraz iný. Možno je lepší. No ja na neho nemám kontakt.

Do izby vošiel vysmiaty Tyler, no keď ma uvidel jeho úsmev opadol. Zavrel dvere.

,,Abi, čo sa stalo?" Sadol si ku mne na posteľ.

,,Len spomienky..." Posadila som sa.

,,Fakt?" Pohladil ma po ruke.

,,Fakt..." Utrela som si slzy.

,,A kde je Alex?" Odtiahla som ruku.

,,Robí ti obed." Usmial sa.

,,On mne varí?!" Postavila som sa.

,,E-e. Seď. Alebo lež. Alex ti to prinesie." Usmial sa a odišiel. Mňa jebne. Alex vie variť. No... Teda možno. Zatiaľ to nedoniesol. Ľahla som si a pozerala som do stropu ako keby tam bolo niečo zaujímavé. Po tvári mi čoraz viac tiekli slzy. Mamka predsa musí mať nejaký kontakt na ocka. Musí! Chcem ho tu. Pri sebe. Aby som mu mohla povedať všetko. Úplne všetko. Aj to čo som. Teda kto... Alebo skôr čo? To je jedno... Jednoducho... On by to pochopil. A vlastne... Dúfam že Alex Tylerovi nič nepovedal. Oh sakra. 

Prudko som sa postavila. Až príliš prudko. Zatočila sa mi hlava a zadok mi spadol na posteľ. Opatrne som sa postavila a chcela som otvoriť dvere. No bolo zamknuté. Oni ma tu zamkli?! No však vy počkajte

ALEX

,,Toto budú Abine najlepšie narodeniny." Usmial sa šťastne Tyler.

,,Bez tvojej pomoci by som to nezvládol. A... Bol dobrý nápad ju tam zamknúť?" Pozrel som na dvere.

,,O to sa neboj a zdob muffiny." štuchol do mňa.

,,A Tyler?" Zdobil som ďalej.

,,Ňo?" Zasmial sa.

,,Miluješ Abi?" V ten moment zostalo ticho. Otočil som sa na Tylera.

,,P-prečo sa pýtaš?" Povedal nervózne.

,,Ja... Len že sa k nej chováš tak milo.." Otočil som sa späť k muffinom.

,,Ako... Milujem ju. Ale je tvoja. Takže..." Pousmial som sa.

,,Takže?" pozrel som na neho bokom oka.

,,Krotím sa." Usmial sa.

,,Jaaj. Takže keby sa Tylerko nekrotí tak ju pretiahne?" Zasmial som sa.

,,Ako keby ty si ju nechcel pretiahnuť." štuchol do mňa so smiechom.

,,U nej nemám šancu." strekol som mu polevu do tváre.

,,Myslíš že ja by som mal?" uškrnul sa na mňa.

,,Kretén." Strekol som na neho šľahačku. Tyler sa len zasmial a začal to zo seba jesť.

RONNY

,,Nemyslel som to tak." Pozrel som na ustarostenú Betty.

,,Ronny nechaj ju nech si sem vodí koho chce. Dnes má narodeniny... A chcela som aby bola doma..." Posmutnela.

,,Zavolaj jej." Usmial som sa.

,,Nepríde. Alex jej určite spraví perfektnú oslavu..." Stiekla jej po líci slza.

,,Ale no... Tak jedny narodeniny nebude doma." Zdvihol som jej hlavu a pobozkal ju.

ABI

Toto sa nestalo. Oni ma zamkli! Ugh. Zabijem ich. Opäť sa mi chcelo plakať. No zadržala som to. Sadla som si pri dvere a čakala som kedy otvoria. Ešte dobrú pol hodinu neotvárali. Potom som počula kľúč. Hneď som sa postavila a dala som si krok dozadu od dverí. Dvere sa neotvárali, tak som ich pomaly otvorila ja. Všade bolo ticho.

,,Chalani?" Povedala som do ticha. Pomaly som išla na schody.

,,Všetko najlepšie!" Vyskočili chalani spoza stola. Alex držal tácku s muffinmi a Tyler na mňa vystrelil trblietky.

,,Kriste pane!" Oprašovala som si trblietky. 

,,Človek sa ti snaží spraviť oslavu a ty sa sťažuješ..." Hrane posmutnel Alex.

,,Je to od vás milé, ale tie trblietky z vlasov nezmyjem dobrý týždeň." Vyprašovala som si trblietky z vlasov.

,,Takže nie si naštvaná?" Usmial sa Tyler.

,,Nie. Ale nabudúce ti tie trblietky strelím do zadku!" Zasmiala som sa a zišla som po schodoch. Pobozkala som Alexa na pery a Tylerovi som dala malú pusu na líce.

O chvíľu sme sa už napchávali dokonalými muffinmi. 

,,Aby nemáme pre teba nič. Takže..." Chcel povedať Alex.

,,To nevadí. Nič nechcem. Vy dvaja mi stačíte. A tieto úžasné muffiny." Usmiala som sa.

Neskôr sme si zahrali just dance. Ako inak som vyhrávala pretože chalani sú totálni neandrtálci a neustále do seba vrážali a smiali sa na každej blbosti. Hrali sme dlho do noci a neskôr sme sa každí rozišli do svojich izieb. Teda.. Ja s Alexom do jednej a Tyler sám do svojej izby.  

,,Alex?" Pozrela som na neho, keď sme už ležali vedľa seba na posteli. 

,,Ano?" Usmial sa.

,,Ďakujem." hodila som sa na neho.

Jonah: Všetko naaaj!

Zvreskla som. Zľakla som sa ho. Nie je moc príjemné keď vám nejaký hlas zvreskne v hlave. 

,,Aby čo je?" Posadil sa Alex.

,,Len Jonah..." Povedala som zamračene pozerajúc sa na Jonaha.

R. 🌹