Eddie sa desil kostolov z viacerých dôvodov. Jeho úzkosť sa po predchádzajúcich udalostiach ešte viacej zdvojnásobila. Tri dni sa Eddie zašíval vo svojej izbe, vyhýbal sa svojej partií priateľov predstierajúc, že je chorý. Pani Kaspbrakovej to samozrejme vyhovovalo (nerada púšťala svojho syna medzi tú bandu neslušných chlapcov ako hovorievala), no v nedeľu usúdila, že by bolo dobré, keby Eddieho vytiahla do metodistického kostola. 

"Ma, stále sa necítim moc dobre." Snažil sa vyhovoriť, keď ho ťahala z postele. 

"Dosť bolo vylihovania, Eddie. Teraz oslávime služby Božie a potom sa prejdeme po meste, potrebuješ vitamínu D zo slniečka - pozri na seba aký si bledý!"

Eddie s narastajúcimi kŕčmi v bruchu teda vstal a obliekol si svoje najlepšie nedeľné šaty. V momente, keď vstúpil po boku svojej matky do kostola, vedel, že nie je cesty späť. Cítil sa ako v pasci. Na to, bolo príliš neskoro. Ak by sa teraz otočil na odchod, tak by  sa na neho pozreli súdiace oči svätých ľudí navôkol. Poslušne kráčal za mamkou a posadili sa do lavice v strede. Eddie úpel celú omšu, mal pocit, že ho sledujú svätci z obrazov a sôch a kričia na neho Hriešnik, hriešnik, hriešnik! Ich hlasné šepoty v jeho hlave sa zhoršili, keď mu mysľou preletela spomienka na predchádzajúce noci. Zrazu si presne pamätal malomocného slizké dotyky a pery na jeho tele. Teplota navôkol sa zmenila, kostol už ďalej neponúkal príjemný chládok, ale dusno doslova dusilo Eddieho pľúca. Na čele sa mu objavili kropaje studeného potu.  Eddieho dych sa zhoršil, nepomohli ani vdychy z inhalátora a on v panike vstal. 

"Ma, musím ísť na čerstvý vzduch."

"Eddie!" Šepla zmätene, no nechala ho, nech sa pomedzi ňu pretlačí von.

Von si Eddie sadol na schody, položil si hlavu medzi kolena a snažil sa upokojiť. V ušiach mu hučalo, ako z kostolného zvonu. Obviňujúce slová neprestali: Hriešnik, hriešnik, hriešnik!

Ak máš rád chlapcov, Eddie, si hriešnik!

"Hej, Eds! Čo ty tu?" 

Ozval sa príliš známy hlas a Eddie sa strhol a zdvihol hlavu. Zmätene hľadel na dotyčného, už nedokázal rozoznať zlé sny od reality. Čo ak je Richie To? Čo ak ho to prišlo pokúšať? Čo ak sa zrazu všetko naokolo rozplynie a skončí vo svojej izbe s príšerou? 

Z diaľky ostril zrak a prezeral si Richieho opierajúceho sa o svoj bicykel. Vyzeral jasne, živo a normálne (no, normálne na Richieho pomery). 

"Sedím na schodoch pred kostolom, čo si myslíš, že asi robím, ty debil?!" Podráždene zamrmlal Eddie, no Richie to zachytil. 

"Takže sa nám vyhýbaš celé tri dni bez jediného slova, a teraz sedíš na schodoch pred kostolom? Mysleli sme, že si chorý." 

Eddie sa nahnevane postavil a prešiel tých pár metrov k Richiemu, vyzeral ako malý agresívny psík pripravený skočiť.

"Vieš čo?! Možno som! Chorý!" Vykríkol Eddie, keď sa dostal blízko k Richiemu (no nie moc blízko), až príliš trpko si uvedomoval ten ironický dvojzmysel svojich slov. 

"Páni, nevyzeráš tak." Povedal ironicky Richie a nadvihol obočie. 

"Richie, nechaj to tak. Prosím ťa." Eddie bezbranne zašepkal a objal si ramená. 

"Fajn." Richie úplne zvážnel, mračil sa, čo bolo naozaj neobvyklé- väčšinou mu na tvári hral ten otravný šibalský úškrn. 

"Ale vieš, že keď máš problém ty, mám ho aj ja - doriti, my  všetci. Sme tým, pamätáš? Lúzer klub drží spolu, okej? Neodďaluj sa od nás, Eddie. Vedel si, o tom, že Bill sa sťahuje z mesta?"

"Čože?" Eddie si myslel, že počul zle.

"Sťahuje sa - akože navždy!"Zopakoval nemilosrdne Richie. Nastalo medzi nimi ticho. 

Eddie vnímal Billa ako svojho najlepšieho kamaráta, no pred tým, kým sa mu hlava kompletne nezamotala do Richieho Toziera, mal ju zamotanú práve Billom Denbroughom. Teraz mal pocit, že odchádza kúsok z neho. Kúsok z jeho spomienky. Nervózne si zahryzol do spodnej pery.

"Takže, nevzďaľuj sa, dobre?" Teraz zašepkal Richie.

Eddie sa zrazu cítil bolestne uväznený ako v pasci medzi kostolom a Richiem, medzi svojím strachom a láskou.

"Musím sa vrátiť späť, Richie." Zašepkal, hlas sa mu v strede zlomil a otočil sa na odchod.

"Dúfam, že sa vidíme, Eds." Dodal Richie smutne, nasadol na bicykel, venoval mu posledný pohľad, no sledoval už len Eddieho vzdiaľujúcu sa postavu. Nakoniec Richie odfrčal na bicykli do neznáma.