Eddie sa omámene zobudil z dvojhodinového spánku, ktorý za tú nešťastnú noc dostal. Prebudil ho vytrvalé zvonenie zvončeka. So zabručaním vstal z postele a podišiel k oknu. Pred domom stáli Stan Uris, Bill Denbrough, Mike Hanlon, Ben Hanscom a zatracený Richie. Pri pohľade na neho mu prišlo zle, najmä po včerajšom škaredom sne. Všetka radosť z príchodu kamarátov ho opustila, nechcel ísť s nimi von, nechcel ich vidieť. Nie potom čo sa mu v jeho sne škaredo vysmievali.  Započul odomykanie dverí. Nie. Pani Kaspbraková. Vyletel z izby a bežal po schodoch.

"Neotváraj, mami !" 

Lenže bolo neskoro, pani K otvorila dvere a na verande stála celá jeho partia. Pozdravili.

"A-ahoj E-e-ddie. M-mysleli sme či-či bby si s nami nezašiel d-do hherne." Usmial sa Bill. 

"Môj syn nebude hrať hazardné hry o ôsmej ráno ako nejaký dedinský ožran." Ozvala sa pani K, ktorá zabrala celý priestor a Eddiemu odľahlo.

"Ále, pani K. Hoďte sa do kľudu. Keby ste rozmýšľali, tak by ste prišli na to, že Eddie za vyhraté peniaze môže kúpiť celú kopu nových liekov, lekáreň je hneď oproti! Je to naozaj výhodné." Namietal Richie.

"Povedala, som že môj Eddie do žiadnej herne nepôjde. A Boh ťa ochraňuj ak sa tam ešte raz bez môjho dovolenia vydáš." Zmenila tón hlasu a výhražne pozrela na svojho syna.

"T-to nevadí pani K-K. M-môžeme ísť aj inde. I-iba sa bi-bicyklovať  po m-m-meste." Zdvorilo povedal Bill. 

"Tak čo ideš, Eddie?" Veľavýznamne na neho pozrelo Richie.

Eddie sa naozaj desil ich výletu. Nedokáže to. Nemôže ísť s nimi.

"Je mi zle, myslím, že som chorý." Donútil sa falošne zakašľať.

Kamaráti na neho pozreli s pochybami, pani K vystrašene. 

"Edinko môj,  povedz mi kde ťa bolí. Zájdeme k doktorovi? Alebo pohľadáme nejaké lieky?"

"Budem v pohode mami, len sa potrebujem vyspať." 

"Dobre, ja zatiaľ uvarím kurací vývar, ktorý si dáš a potom ho zanesiem starej mame do mesta. Je už stará určite pot-" Bľabotala pani K a zabuchla dvere.

Eddie neskôr s úľavou hľadel z okna jeho izby ako jeho kamaráti pomaly odchádzajú na bicykloch preč. Richie však nachvíľu zastal a pozrel do okna. Eddie sa preľaknuto schoval za žltý záves.

***

Od rána nerobil nič, keď už predstieral, že je chorý musel to dokončiť. Bolo poobede a on ležal na posteli a hľadel do plafóna. Našťastie pani K odišla do mesta, takže mu dala pokoj. Premýšľal a premýšľal. Nad rôznymi vecami. Najviac sa obával návratu do školy. Čo ak to zistia ako v jeho sne a všetci sa budú zas a znovu vysmievať ? Aha, ten teplý chalan! Aha, ten buzík! Z myšlienok ho však vyrušilo otvorenie vchodových dverí  a kroky po schodoch. Na tom by nebolo nič zvláštne, pani K sa mohla predsa vrátiť domov, ale že by tak rýchlo? Preč bola len pol hodinku. A ako dobre pozná starkú Kaspbrakovú zdržiava ju svojim bľabotaním o starobe a svojich zdravotných problémoch. Taká už bola ich rodina. Preto nenávidel návštevy k nej. Eddie vstal a vzal baseballovú pálku, ktorú mal opretú o posteľ. Pevne ju uchytil a otvoril dvere pripravený zaútočiť.

"Do piči tvojej mamkinej! Chceš ma zabiť, Kaspbrak ?!" Vykríkol Richie a vystrel ruky. 

"Richie?! Čo tu robíš? A vlastne..ako si sa tu dostal?! Bolo zamknuté!"

"Nie, nehovor." Zaškeril sa chytrácky Richie. "Našťastie poznám váš úkryt na kľúč, tvoja mama mi ho prezradila keď chodím na nočné zálety ku nej."

Eddie vypustil podráždene zamraučanie, no nechcene mu pritom z úst unikol pobavený smiech. "Ty s tým nikdy neprestaneš?! Ešte raz to zopakujem: Čo ? Tu? Robíš ? "

"No čo? Povedal som si: Edínko musí byť v tomto dome sám. Sám a chorý. To nie je dobrá kombinácia. Unudíš sa k smrti, ty hovno." 

"Myslím, že som fajn." Odpapuľoval mu Eddie.

"No tak, Eds. Nechaj ma nech sa o teba postarám." To slovo 'postarám' zrazu navrátilo Eddiemu zlé spomienky na to, ako ho málomocný chytil a hovoril že sa o neho 'postará'.

"Ak mi neprestaneš hovoriť Eds, tak sa postarám o to aby si zmĺkol." Nahnevane Richiemu položil ruku na ústa.

Richie mu odtrhol ruku z jeho úst a zazubil sa. "Aj tak ma tu chceš."

"Roztomilý, roztomilý, roztomilý!" Uštipol Eddieho do líčok a s behom pristál na chlapcovej posteli.

"Ešte stále sa cítiš na hovno?"

"Neviem, rozosmej ma." Eddie sa úprimne usmial, zastal vo dverách a hľadel na Richieho pred ním. Nachvíľu zabudol na všetky nočné mory. Nedovolí im, aby sa cítil zle okolo chlapca, ktorý pre neho znamená tak veľa...