*

(r. 2016, finálny boj s Tým)

*

Cítil ako z jeho tela uniká posledná zúfala štipka vôle žiť.

"Richie-"Stihol zašepkať, chcel mu povedať ako ho miluje. No akokoľvek sa snažil, nedokázal zo seba dostať tie slová. To ho dostalo. 

"Eds, nehýb sa. Budeš v poriadku. Budeš v poriadku." Opakoval dokola Richie,zohnutý na kolenách pri jedinom človekovi, ktorého kedy miloval. "Musíme, predsa ísť spolu do Afriky. Sľúbil si to." Zúfalo šepkal.

"V Afrike je všetko jedovaté, hovoril som ti, Richie,že.."

"Práve si porazil mimozemského diabolského klauna, myslím, že Afriku zvládneš. Eddie, si najodvážnejší človek akého poznám ! Prosím, Eds."Richieho slzy dopadali na Eddieho unavenú tvár.

"Nevolaj ma, Eds."Eddie z posledných síl vystrel ruku a dotkol sa Richieho líca, aby mu zotrel slzy. Nemusíš pre mňa plakať, pomyslel si. "Vieš, že-." Zasmial sa pri starých spomienkach, no ďalej nedopovedal. 

"Eddie, no tak vstávaj. Do vtedy ťa budem volať Eds, dokým odtiaľto nevstaneš, nepostavíš sa na vlastné nohy a utečieme odtiaľto do riti. Je koniec, žiadne To už nie je. Môžme-"

"Richie." Prerušila jeho monológ Beverly. "Je mŕtvy."

"N-nie, je len ranený a musíme ho odtiaľto dostať. Je ranený, je v pohode. Len ho musíme odtiaľto dostať von, pomôž mi, Bev."

"Richie." Zopakovala, hlas sa jej triasol.

"Čo?"Precedil pomedzi zuby. 

"Zlato, je mŕtvy." Šepla a vzala ho za rameno, v snahe dostať ho od mŕtveho tela.

"Nie, nie je!" Zvolal Richie. 

"Začína sa to tu rúcať, musíme vypadnúť!" Skričal Bill. Kanál pod domom na Neilbolt Street sa začal naozaj triasť, odpadávali z neho tehly, mŕtve telá poletujúcich detí padali dole, akokeby to  tam práve išla pohltiť jedna veľká čierna diera. A možno aj. Bol to vesmír Toho. A To bolo niečo mimozemské. Nikto netušil čo sa môže udiať, keď To konečne porazia. 

Richie však odmietal opustiť Eddieho. Držal ho v objatí, ako poslednú vec na Zemi. 

"Nenechám ho v špinavom kanáli! A- a je tu tma a E-"

"Zrúti sa to tu na nás! Nemáme čas ho odniesť, Richie!" Richie ani nevnímal, kto povedal túto vetu, len rýchlo vtisol bozk na Eddieho chladné líce,kým ho od neho Ben a Mike násilne odtrhli. Rúcajúce sa prostredie pozoroval len hmlisto, ako keby bol na míle vzdialený , keď ho dvaja kamaráti násilne ťahali na povrch. Keby nebolo ich, nenachádzal by vôľu na prežitie a vďačne by zomrel s človekom s ktorým chcel zomrieť.

"Eddie!" Nekontrolovateľne vrešťal a spieral sa zo silných rúk, ktoré mu bránili vrátiť sa do padajúceho domu. Priateľské ruky však nepovolili.

***

Plávali v jazere a umývali si zaschnuté zranenia a špinu. Richie sedel v strede plytkej vody na osamotenom kameni, oddelený od ostatných. Nikdy nepochopia jeho smútok. Nikdy nepochopia jeho lásku. Bezmyšlienkovito si čistil mokrým koncom trička rozbité zakrvavené okuliare.

Ben zastal v strede pohybu, hľadel do čierneho jazera. "Viete čo? Eddie, by pravdepodobne zúril."

"Za to, že plávame v špinavej vode?" Usmial sa Bill. 

"Hej." Zasmial sa Ben. 

"Určite by tvrdil, že dostaneme stafylococus alebo podobné svinstvo." Zasmiala sa aj Beverly a s ňou aj ostatní pri spomienke na ich kamaráta. Jediný kto sa nezasmial bol Richie. Pozreli na neho.

Zakryl si tvár do dlaní a začal nekontrolovateľne vzlykať. Cez slzy a bez okuliarov nevidel. Ramená sa mu triasli.

Pochopili. Zhromaždili sa okolo neho, každí sa o neho oprel dúfajúc, že starostlivý dotyk zahojí jeho čerstvé rany. Cítili jeho lásku, a on ich.

"Nikdy nebudeš sám, Richie."Šepkali.

***

Noc bola najhoršia. Richie sa nevrátil do hotela ako ostatní (vlastne na pár minút áno, aby si vzal nejaké veci, do vrecka strčil roztrhanú a opäť pozliepanú fotku z Eddieho bundy, a vlastne vzal si aj jeho bundu, aby mal čo v noci zvierať), namiesto toho zliezol rebríkom do podzemnej klubovne a porozhliadol sa po šere. Všetko kričalo Eddieho meno- veci, známe prostredie kde trávili čas, fosforové figúrky superhrdinov, ktoré začali zbierať v štvrtej triede svetielkovali na poličke, pohodené komixy po hlinenej zemi, vyfajčené cigarety, náhradný inhalátor na mini stolíku, rádio o ktoré sa tak často hádali, a samozrejme sieť zavesená o dva drevené piliere, ktorá vyžarovala Eddieho blízkosť a teplo. Dokríval k nej a unavene sa do nej hodil. Zakryl sa Eddieho bundou, pretože tam dole bola zima, jediné čo by ho hrialo bolo len Eddieho telo, no to sa už nedalo vrátiť späť. A Richie si to až príliš dobre uvedomoval. Schúlil sa do klbka a jediné čo mu zostávalo,boli priľnavé predstavy, že Eddie je pri ňom. 

***

Na druhý deň bol čas odísť. Richie premýšľal, že ostane žiť v Derry, a tým spôsobom, by nikdy nezabudol, no napokon sa rozhodol, že je čas posunúť sa ďalej. Začať trochu žiť. Nechcel sa vzdať Eddieho, no vedel, že raz bude tá chvíľa musieť prísť. A bude jej musieť čeliť. Bez zbytočných výčitiek. Už nechcel žiadne výčitky. Nechcel byť otrokom svojich spomienok. Vedel, že keď odíde z Derry zabudne. Navždy.  Nedokázal poukázať na to, čo bolo horšie. Dobrovoľne sa rozhodnúť zabudnúť, alebo dobrovoľne sa rozhodnúť ostať a myslieť na jediný chýbajúci kúsok ?

A predsa si vybral tú ľahšiu cestu. Cítil, že Eddie by to tak chcel. Možno zabudne na malého hypochondrického chlapca z detstva, no vedel, že zo svojho srdca ho nikdy nevymaže. 

Zastal so svojim autom pred Bozkávajúcim mostom a vystúpil. Podišiel k starému drevu a rukou pohladil zárezy ich mien. R + E. Prišiel sa rozlúčiť.

"Tak, Eds. Toto je koniec."Zaslzené oči si utrel do rukáva Eddieho bundy. "Áno, Eds. Eds. Eds. Viem, že si tú prezývku tajne miloval." Zasmial sa pri hlúposti toho všetkého.

"Prišiel som ti len povedať, že ma mrzí, že nám to nevyšlo. Vlastne vieš čo ? Možno vyšlo. Naše detstvo nám nikdy nikto nevezme. A poviem ti bolo to pekné, veľmi pekné."Usmial sa a nadýchol sa. "Nikdy mi toto dojímavé trápne rozprávanie nešlo, vieš aký som, vtipy o mamkách a tak...Teraz by si ma pravdepodobne vysmial a povedal by si mi, Nevedel som, že si taký romantický truľo, Tozier." Napodobnil so smiechom Eddieho tón hlasu. "A mal by si pravdu, len sa na mňa pozri, kvôli tebe sa rozprávam s drevom! Čo by si ľudia pomysleli!" Rozrehotal sa, až mu tieklo z nosa. Na chvíľu stíchol.

"Vlastne, jebať na to čo povedia ostatní! Ty si ma naučil byť odvážnym, Eddie, ty." Opäť stíchol, posledný krát prešiel prstami po dvoch písmenách a vystrel sa, pripravený definitívne odísť. "Pointou tohto celého môjho rozprávania je, že ti chcem povedať, že: Vždy si bol mojou prvou láskou a navždy aj ostaneš."

"Tak zbohom, Eds." Zašepkal a odišiel.

Richie sa už do Derry nikdy nevrátil, pretože naň zabudol, tak isto ako na svojich priateľov. Drevo na moste po čase zhnilo, nápis sa stratil.

 Jediná záhada, nad ktorou si po nociach lámal hlavu, bol chlapec na pokrčenej fotke, ktorý sa mu zdal až príliš známy. 

notes //sorry guys, wtf plakala som keď som toto písala, ale je to nevyhnutné//