*Ashtonov pohľad*

Sedím v mojej obľúbenej pizzerii s Lukom, ktorý si práve odskočil na toaletu. Nikdy som si ani nepomyslel, že by Luke mohol byť tak strašne roztomilý. Keď sme sem prišli, bol tak nepozorný, že zakopol o stoličku a skoro padol na zem, keby som ho nechytil. Ďalšia roztomilá vec bola, keď za nami prišla servírka s otázkou, či spolu chodíme a Luke sa začal červenať a pozerať všade, len nie na mňa.

Priznávam, možno sa mi Luke trošku páči, ale nemám v pláne mu to povedať. Stále musím myslieť na záhadný denník a ešte záhadnejšieho majiteľa menom Luke. Ach...kiežby to bola rovnaká osoba. Luke Hemmings a Luke z denníka. Bolo by to omnoho ľahšie, ale nie je. Neostáva mi nič iné ako nájsť majiteľa denníka a vrátiť mu ho. Ten mi vynadá a jednu strelí za to, že som mu čítal jeho osobné veci a skončí to horšie, ako som si myslel... Luke sa už pomaly vracal z toalety. Snažil sa pôsobiť isto, ale nejak mu to nevychádzalo. Sadol si za stôl presne vtedy, keď nám už priniesli pizzu. 

Pozoroval som ho. Proste som musel. Chcel som byť nenápadný, modlil som sa, aby to bolo nenápadné, ale nešlo to. Ostalo mi jediné...dúfať, že on si ničoho nevšimol. Ale zrejme nie. Aspoň podľa toho, že spokojne jedol svoju pizzu ďalej. Kúsok po kúsočku, tak spokojne ako keby tu bol len on a tá pizza. Musel som sa nad ním usmiať. 

TOTO nemôže byť TEN bad boy.

-----------------

Hi!

Viem, že to je divné :/ posnažím sa to nejak lepšie premyslieť, sľubujem.

Názor?

P.S. Zistila som, že som túto kapitolu mala napísanú už na Vianoce, len som to zabudla publikovať :D *tlieskam si*