
Epilóg
Venované perfektnej osobe, čitateľke a najmä kamarátke Star. :* Ďakujem za všetko. Za tvoje hviezdičky, za tvoju trpezlivosť a za tvoje neúnavné komentáre, ktoré v sebe obsahovali všetko. Humor, odpovede na moje otázky, ale aj neskutočnú podporu. Ako som sľúbila, v epilógu máš menšie prekvapko. ;)
Praha, o 10 rokov neskôr
Mia
Práve som umývala riad, keď ma zozadu objal môj milovaný manžel. ,,Ahoj, láska."šepol mi pri uchu. ,,Ako dopadla porada?"usmiala som sa. ,,Ani neviem. Celý deň som myslel na teba."zasmial sa a ja s ním. Andrej pracuje pre jednu firmu ako manažér. Zaujímavé, že som ho na vysokú ani nemusela dokopať. Rozhodol sa sám od seba. Ja som ešte počkala, kým bude malý Andrejko dosť veľký a potom som si aj ja spravila ekonomickú. Robím im účtovníctvo, ale mám troška inú zmluvu. Pracujem z domu aby som sa vedela starať o domácnosť.
,,Na mňa? Nie náhodou na syna?"uškrnula som sa. ,,To mi pripomína... Mala by si niečo proti keby som mu kúpil kurz zoskoku s padákom?"spýtal sa a ja som vyvalila oči. ,,V desiatich?! Je to vôbec legálne?! Nie!"zamietla som rázne a on si povzdychol. ,,Tak to je dobre, lebo som kúpil dovolenku."zasmial sa a ja som si vydýchla. ,,Bude rád."jemne som ho pobozkala. ,,Kde je?"chcel vedieť. ,,V izbe. Učí sa."odvetila som mu a on prevrátil očami. ,,Ten chlapec je celý ty."zasmial sa zvesela. ,,Povahovo hej."žmurkla som. V tom do kuchyne vošla Andrejova malá kópia. ,,Oci!"skríkol a Andrej sa usmial. ,,Všetko najlepšie, šampión."postrapatil mu vlasy. ,,Ďakujem!"zapišťal. ,,Hm...mami?"nadvihol Andrejko obočie. ,,Áno, zlatko?"usmiala som sa. ,,Nina si osedlala psa."vyhŕkol a ja som sa rozosmiala. ,,Chúďa Zeus!"pokrútil hlavou Andrej a ja som išla za našou päťročnou dcérkou. ,,To dievča je zas po tebe!"skríkla som za Andrejom. ,,Ale len povahovo, láska!" zakričal. ,,Po tebe vyzerá ako anjelik. Aké ironické."počula som jeho smiech predtým ako som vyšla na poschodie. Tam bolo to malé stvorenie posadené na obrovskom vlčiakovi, ktorý ani netušil čo sa deje. ,,Nina!"založila som si ruky vbok a dievčatko zosadlo. Previnilo sa na mňa zahľadelo. ,,Prepáč, mami."ošívalo sa a ja som ju so smiechom vzala na ruky. ,,Si celý ocko."podotkla som a zišla s ňou dole. A vtedy zazvonil zvonček. ,,Idem otvoriť."žmurkla som a podala malú manželovi.
Vo dverách stáli Nora s Nikom so svojim synčekom Martinom. ,,Ahojte!"objala som ich a pustila dnu. Pozvala som ich na oslavu. Boli to naši blízky priatelia a aj napriek tomu, že žili na Slovensku, často nás navštevovali. Bola som tomu veľmi rada.
Všetci sme si sadli za stôl, keď v tom som začula zaklopanie. ,,My ešte niekoho čakáme?"nadvihla som obočie. ,,Malé prekvapko, láska."žmurkol Andrej. ,,Čo si naplánoval?"uškrnula som sa a podišla k dverám. Otvorila som ich a takmer ihneď mi padla sánka. Vo dverách stála osoba, ktorú som už tak dlho nevidela. ,,Star!"vykríkla som a prudko objala dievčinu. Tá sa len láskavo usmievala. ,,Musela som sa prísť uistiť, že ste šťastní." šepla. ,,Áno, teraz už áno."uistila som ju.
Na našu minulosť už nikto nespomínal a žili sme krásnou prítomnosťou.
.................................................................................
A je koniec! :))
Dúfam, že ste si epilóg užili. Takže, ako ste spokojní s ich osudom? Čo vravíte na deti? A na Andrejovo aj Miine správanie po rokoch? :D
Hrubo vyznačená časť patrila mojej úžasnej Star, ktorej je venovaný tento epilóg. ;) Ostatní to môžete preskočiť, ak Vám to robí problém. :)
Som taká šťastná a zároveň nešťastná, že sme sa dostali až sem. Je to môj zatiaľ najdlhší príbeh a prirástol mi k srdcu. <3
Všetkým Vám neskutočne ďakujem, že ste si našli čas a čítali ho. Každá jedna hviezdička, či komentárik ma posúvali vpred. :*
Všetkým Vám patrí jedno veľké: ĎAKUJEM! <3 <3
Čo sa týka ďalších diel, teraz bude chvíľku asi útlm. ;) Už niečo pripravujem, ale ešte to nie je dokonalé. Ale pravdaže dám vedieť do tejto knihy (ako vždy :D), že som niečo začala vydávať. ;)
Keby ste si náhodou všimli, že prvé časti tohto príbehu sú upravované, nezľaknite sa. Len chcem vychytať gramatické chyby. ;) Na dej to nebude mať vplyv.
Ešte raz ďakujem a s veľkou láskou sa s Vami lúčim.
Tak snáď čoskoro dovidenia,
Vaša Kirsten
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro