Andrej

Na ďalší deň sa začala akcia ako zbaliť Miu. Lenže celý deň sa tvárila, že ma nevidí a moje pokusy prihovoriť sa jej jemne, dokonca by som povedal milo, odbila.

Prešiel týždeň a ja som sa nikam neposunul. To dievča bolo zvláštne. Neustále sa bavilo len s Nikolasom, čo mi až nehorázne pilo krv. Možno som to mal vzdať, ale to nemám v povahe.

Počkal som si ju po škole a ihneď zastavil. ,,Ahoj."usmial som sa. ,,Ahoj."nervózne sa obzrela a ja som sa zasmial. ,,Pozri... Dnes večer je párty, tak keby si chcela prísť..."povedal som a chytil sa za krk. ,,Hm... Neviem. Najprv robím a v piatok väčšinou oddychujem."ospravedlňujúco sa usmiala. ,,Prosím, bude sranda. Je to u Romany." hodil som na ňu prosebné oči. ,,No tak to asi neprídem. Tie dievčatá..."nevedela ako to povedať. Veselo som sa zasmial. ,,Chápem. Ale robia brutálne žúrky."presviedčal som ju. ,,Dobre, ale aj tak. A vlastne prečo ti záleží na tom aby som prišla?"nechápala. ,,Myslím, že sme vykročili zlou nohou. Kamaráti?"nadvihol som obočie a podal jej ruku. Neisto ju priala. ,,Tak teda dobre."zamrmlala. ,,Prídeš teda?"nádejal som sa. ,,Neviem."mykla plecami. ,,Bude tam aj Nikolas."povedal som niečo za čo by som sa najradšej prefackal. No na ňu to zjavne zabralo, lebo sa zamyslela. ,,Premyslím si to."usmiala sa a chcela odísť. ,,Dobre, snáď sa tam uvidíme. Ahoj."žiarivo som sa usmial a ona mi nesmelo úsmev opätovala. ,,Ahoj." rýchlo odbehla. Sú dve možnosti prečo tak reaguje. Buď sa ma bojí, alebo sa jej páčim. To druhé by sa mi viac pozdávalo.

Večer som sa stretol s chalanmi u mňa a potom sme šli k Romane. Keď ma zbadala, vrhla sa mi okolo krku, ale ja som ju bez milosti odsotil. Boli tu snáď všetci. A minimálne trištvrtina už bola na moľ. Chalani sa tiež niekam vyparili. Rozhodol som sa preskúmať terén. Nikde som ju však nevedel nájsť. V tom som zbadal Nikolasa ako ju ťahá na parket. Ona je tu! Výborne. Smiala sa a protestne krútila hlavou. On sa však nevzdával a tak sa podvolila. Začala sa krútiť v rytme hudby a pritom sa žiarivo usmievala. Ani som si neuvedomil, že ju neustále sledujem. Potom sa však odtrhla od jej "úžasného" kamaráta a niekam odišla. Rýchlo som ju nasledoval, aby mi nezmizla z dohľadu.

Vyšla von na záhradu a sadla si na hojdačku. Chvíľku sa skláňala k ružiam a milo sa usmievala. Potom sa narovnala a sledovala hviezdy. Vyšiel som za ňou. ,,Ahoj."ozval som sa a ona sa trhla. ,,Ahoj."šepla do tmy. ,,Môžem?"spýtal som sa. Prikývla a tak som si sadol. ,,Chcela si byť sama?"usmial som sa. ,,Nie, len tam už bolo akosi dusno."odvetila mi. ,,Chápem. Aj ja som rád vonku."priznal som sa. ,,Zvykneš sa niekedy večer poprechádzať?"spýtala sa a ja som si uvedomil, že sa so mnou rozpráva. A nie len úsečne. ,,Iste... Teda, zvykol som. S mamou sme..."odmlčal som sa, lebo tá myšlienka ma zabolela. Ona sa na mňa súcitne usmiala a chytila za ruku. ,,Rozumiem. Prepáč, že som sa pýtala. Aj ja som zvykla s rodičmi ísť von. Sledovať hviezdy."usmievala sa a v očiach sa jej zaleskli slzy. Zahľadel som sa na naše spojené ruky. Keď si uvedomila že ma drží, rýchlo odtiahla ruku. ,,Prepáč." šepla a zapýrila sa. ,,V poriadku."usmial som sa. ,,Prečo si prišla práve sem?"spýtal som sa a uvedomil si, že sa to nepýtam len preto lebo ju chcem. Zaujímalo ma to. Vlastne ona ma zaujala a to poznanie bolo pre mňa šokujúce. ,,Je tu úžasné gymnázium a na starej škole som mala určité problémy."šepla. ,,Aké?"zvedavo som naklonil hlavu. Chvíľku ma sledovala, premýšľajúc či mi to má povedať, ale potom mi porozprávala o dievčati ktoré ju nenávidelo. ,,Predpokladám teda, že aj teraz si sa prihlásila na dramatický."poznamenal som. Prikývla a zahľadela sa na oblohu. ,,Vieš... Je to môj život. Vždy to tak bolo."zahľadela sa mi do očí a ja som vedel, že ona nie je obyčajné dievča. A o to viac som po nej túžil.

Mia

Úprimne, prekvapilo ma, že sa s ním rozprávam. Dokonca takto otvorene. Ale akosi som v ňom už nedokázala vidieť len toho arogantného chlapca. Keď spomenul svoju matku, akoby som nazrela do kúska jeho ešte neskazenej duše. No aj napriek tomu som si ho nechcela pripustiť viac k telu. Nie som dievča aké má on rád. Som dievča ktoré hľadá vo vzťahu o čosi viac. Hľadám lásku, nie vášeň. Ale aj tak som sa s ním rozprávala. Túžila som poznať jeho dušu, jeho srdce. Narozdiel od Nika som vedela, že ešte nejaké má. Nikolas ma presviedčal, že ten chlapec už srdce stratil. Ale keď som videla tú bolesť v jeho očiach, vedela som to. Možno nemá srdce čo sa týka žien, ale keď spomína na matku, jeho srdce sa prihlási o slovo. Sedeli sme tam a rozprávali sa.

V tom si cezo mňa prehodil ruku a ja som sa striasla. Zahľadel sa mi hlboko do očí a jemne sa naklonil. Môj zrak spočinul na jeho perách, no v tom som precitla. Čo to robím?! Vystrelila som ako šíp. Prekvapene žmurkal a zmätene ostal sedieť. ,,Stalo sa niečo?"spýtal sa. ,,Prepáč...ja... prosto si možno fajn chalan, ale ako som už povedala, nehľadám ten typ vzťahu."nervózne som si obtáčala vlasy okolo prsta. ,,Ale... Veď si to chcela Mia."pomaly vstal. ,,Chcela si ma pobozkať."šepol. ,,Asi som už veľa vypila."nervózne som sa zasmiala, aj keď som vedela, že je to nefalšovaná lož. Nevypila som ani kvapku alkoholu. Zasmial sa. ,,Nevieš klamať."poznamenal. ,,Už musím ísť."začala som cúvať k domu. ,,Dokážem ti, že nie som taký aký si myslíš."počula som ešte, no potom som už utekala domov.

.........................................................................................................................................

Ahojte srdiečká :D

No tak je tu ďalšia časť, už snáď o čosi zaujímavejšia. Mali sme tu romantickú chvíľku s Andrejom. Lenže Mia tancovala aj s Nikom.

Koho by ste chceli viac? Nika či Andreja?

Myslíte si aj vy, že má Andrej srdce? Alebo je to ten arogantný chlapec?

NO KISS! :D :D Prepáčte priaznivci Andreja. ;) A Mia utiekla... Aký máte na to názor?

Budem rada za každú odozvu. Veľmi ďakujem :*

                      Vaša Kirsten