7
Mia
Po urobení úloh som sa postavila z mojej postele a prečesala si vlasy. Jemne som sa na seba usmiala do zrkadla. ,,Ty to zvládneš. Už si predsa v reštauráciach robila..."šepla som si pre seba. No hej, robila, ale nie v takých luxusných. Vzdychla som si a vyšla z bytu.
Reštaurácia bola v bohatej štvrti mesta a pôsobila naozaj honosne. Všetci v nej boli naši bohatí spoluobčania. Nervózne som si upravila blúzku a vstúpila dnu. Pri pulte práve stálo dievča, asi v mojom veku. Ukladala poháre. Opatrne som k nej podišla a ona ku mne zdvihla veľké hnedé oči. ,,Ahoj. Prepáč, že vyrušujem. Som Mária."predstavila som sa. Ona sa žiarivo usmiala, až sa jej nos posiaty pehami zvraštil. ,,Áno viem. Tá nová. Vzadu máš uniformu. Dúfam, že ti bude dobré S, ale ako sa tak na teba pozerám, tak bude."usmievala sa. ,,Inak ja som Nora. Tvoja nová kolegyňa."žmurkla na mňa. ,,Veľmi ma teší. Idem sa obliecť a hneď som tu."usmiala som sa a odišla dozadu. Boli tam dvere s nápisom: Šatňa Ženy. Vošla som dovnútra a našla skrinku kde bolo na štítku napísané moje meno. Na nej boli zavesené priliehavé červené šaty tesne pod kolená a na zemi boli položené čierne lodičky. Vedľa šiat visela biela zástera.
(Poznámka autorky: S trocha menším výstrihom)
Všetko som si obliekla a upravila si vlasy do drdola. Potom som sa vrátila k Nore. ,,No tak v skratke, lebo teraz máme frmol. Ja budem teraz za barom a ty budeš obsluhovať. Slušne ich privítaš, zapíšeš objednávku, ak ťa o to požiadajú odporučíš a donesieš to sem. Ja to pošlem dozadu kuchárom a ty im to neskôr odnesieš. Ideš v poradí od stolu číslo jedna."ukázala na prvý stôl. Prikývla som, že rozumiem a pustila som sa do práce.
Okolo šiestej večer už bol celkom kľud až na pár ľudí. Mohla som sa teda zastaviť a porozprávať sa s mojou novou ryšavou kolegyňou. Má skutočne krásne vlasy. ,,Odkedy tu pracuješ?"chcela som vedieť. Zamyslela sa. ,,Dva roky. Ale len na polovičný úväzok."usmievala sa. ,,Aha... A kam chodíš do školy?"pýtala som sa. ,,Na priemyslovku. A ty?"zažmurkala. ,,Gympel."povedala som. ,,To je dobrá škola. Ale máte tam pár ľudí..."nedopovedala. ,,No hej. Napríklad Andrej."zamrmlala som si pre seba, ale ona ma dobre počula. ,,Myslíš Mikleia?"zhíkla. ,,Ty ho poznáš?"nadvihla som obočie. ,,Dievča, jeho otec je známy podnikateľ. A vidíš tamten stôl?"spýtala sa. Prikývla som s pohľadom zabodnutým na dvojmiestny stôl pri okne. ,,Ten má v podstate kúpený. Teda pravdaže sa stôl nedá kúpiť, ale kto má dosť peňazí... No ale pravda je, že po smrti jeho ženy sem nikto z nich neprišiel."mykla plecami. Zamyslela som sa. Tak už pomaly začínam chápať prečo je taký. Prosto mal vždy všetko na čo ukázal. Lenže ľudí si nemôže kúpiť. Teda aspoň mňa určite nie.
Nora si všimla že som zamyslená a tak prehovorila. ,,Ale to je vlastne jedno. Len sú tu známa firma. Dúfam, že sa ti v meste páči."usmiala sa. ,,Ach áno. Je tu pekne."prikývla som.
Keď sa zavreli dvere aj za posledným zákazníkom, obe sme si vydýchli. Začali sme upratovať. ,,Si fajn baba. Nie ako moja bývalá kolegyňa. Jediné čo ju zaujímalo bolo, či sa jej nepokazila manikúra."zasmiala sa Nora a ja s ňou. ,,Ria?"oslovila ma prezývkou, ktorú ešte nik nepoužil. ,,Prosím?"usmiala som sa. ,,Nechceš niekedy niekam zájsť? Možno ma vysmeješ, ale nemám veľa kamošiek."chytila sa za krk. ,,Prečo by som ťa mala vysmiať? Veď ani ja. Skôr si rozumiem s chalanmi."žmurkla som na ňu. ,,Tak čo keby sme zašli na kávu? Napríklad cez víkend."nádejne sa na mňa pozrela. ,,Iste. Počkaj... Daj mi číslo prosím."požiadala som ju a ona mi ho nadiktovala. Pravdaže som ju aj prezvonila, nech si uloží moje.
Keď som večer ležala v posteli, bola som nesmierne šťastná. Bol to skutočne náročný deň.
..............................................................................................................................
Ahojky! :)
Tak a som tu opäť s ďalšou časťou. Pôvodne som tam chcela dať aj obrázok Nory, ale uznala som, že lepšie bude ak si ju predstavíte sami.
Viem, že táto časť bola v podstate o ničom, no aj tak dúfam, že sa Vám páčila. Ako sa Vám pozdáva Nora? Bude to kladná postava? Či záporná?
Ďakujem za každý ohlas, veľmi si to vážim. <3
P. S. Ospravedlňujem sa za veľkosť obrázka. Nechcel sa mi ani za svet zmenšiť. :D
S veľkou láskou
Vaša Kirsten <3
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro