Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

6

Andrej

Keď mi povedala, že jej rodičia sú mŕtvy, zarazil som sa. Do pekla! Som síce sviniar, ale do pamiatky rodičov by som nikdy nezasiahol. No lenže toto som netušil. Odbehla skôr, než som ju stihol zastaviť. ,,Kámo... Zaujímavá baba. Ale nejako pochybujem, že je to aj tvoj typ." zasmial sa Viktor. ,,Nechaj ma!"zavrčal som. ,,Okej kámo. Sorry, ale vidieť že je to taká kvetinka. Niečo iné než my dvaja poznáme."uškrnul sa. ,,Veď práve. A to je to čo ma na nej priťahuje."uškrnul som sa aj ja. ,,Rozumiem. No poď už. Treba vybaviť papierovačky."žmurkol a všetci sme vysadli na motorku.

V sklade bolo celkom ticho. Všade boli boxy plné tovaru. ,,Objednávky prišli ešte včera. Hm... a ešte nejaké dnes."hovoril Viktor. ,,Aj spolužiačka chce nejaký tovar. Napíše mi."oznámil som mu. ,,Stačí len podpísať, všetko ostatné už je."pokračoval Viktor. ,,Okej. Kde je Gabina?"spýtal som sa, no keď som zacítil až príliš silný parfém, vedel som že je to ona. Gabina nebola žiadna krásavica a tie drogy ju ešte viac zničili, ale urobila všetko čo jej bolo povedané. ,,Ahooj."potešila sa mi a vtisla mi bozk. ,,Daj mi tie zložky."povedal som prísne a ona mi ich podala. Rýchlo som to skontroloval, podpísal a ďalej sa tým nezaoberal. ,,Rišo!"otočil som sa na chalana. ,,Potrebujem niečo. Môžeme sa porozprávať v pracovni?"chcel som vedieť. On len prikývol.

Moja pracovňa bola v podstate len kutica, kde bol počítač, stôl a stoličky. ,,Potrebujem aby si mi zistil čo sa dá o jednej babe."povedal som a ukázal nech si sadne. Uškrnul sa a vytiahol svoj notebook. ,,Žiadny problém. Tá čo sme ju stretli?"nadvihol obočie. ,,Hej. Volá sa Mária Ferenová."povedal som mu. ,,Okej. Daj mi pol hoďku a máš všetko čo chceš."uškrnul sa a ja som si urobil pohodlie.

Po nejakom čase zahlásil: ,,Tak a je to!" Ja som sa narovnal a počúval. ,,Mária Ferenová. Má 19, jej rodičia sa zabili pri búračke pred siedmimi rokmi, rodné mesto Banská Bystrica... Momentálne je v poručníctve tety, ktorá žije v Nemecku. Teraz sa sem presťahovala a včera vyvesila na facebook, že ju priali do Pekla. Poznáš tú reštauráciu nie?"spýtal sa. ,,Iste. Kto by ju nepoznal. Je blízko môjho domu."kývol som. ,,Dobre. Ešte čo chceš vedieť? Bola dobrovoľníčka v detskom domove, ak ťa to zaujíma."hovoril. ,,Ďakujem. To mi úplne stačí. Takže je tu sama. Žiadny chalan?"nadvihol som obočie. On len pokrčil plecami. ,,Nikde nebola žiadna fotka a ani že je vo vzťahu."pokrútil hlavou. ,,Dobre."prikývol som a postavil sa.

Domov som sa vrátil dosť neskoro, no aj tak ma tam nikto nečakal. Veľký rodinný dom zíval prázdnotou, ešte aj Hana už spala. Hana bola naša slúžka. Teda ako sa to vezme. Býva u nás a otec jej za to posiela peniaze. Pere, varí, žehlí a upratuje. Veľmi ju neregistrujem. Urobí čo má a zdekuje sa. Vie, že nenávidím ak sa mi snaží nahradiť matku. Tú nikto nesmie nahradiť. Bola jedinečná. Vošiel som dovnútra a vyzul sa. Vošiel som do kuchyne a prudko otvoril chladničku. Čakali ma tam moje milované lasagne. Ako zbožňujem to jedlo! Je to jediná vec na ktorú som v tomto dome teším. Samozrejme ich nemám každý deň, ale dnes bol špeciálny deň. Výročie jej smrti. A Hana sa mi snažila zlepšiť náladu. Vzdychol som si a s plným tanierom som sa vybral do mojej izby. Rozvalil som sa na postel a začal sa ládovať tým božským jedlom. Chvíľku som si pripadal ako Garfield a nad tou myšlienkou som sa musel zasmiať.

Odložil som tanier a zrak mi padol na fotku vedľa postele. Bola na nej pekná blondína s takmer čiernymi očami. ,,Nezabúdam mami."šepol som do ticha a pomaly sa nechal ukolísať do ríše snov.

.........................................................................................................................

Ahojte srdiečká moje!

Dnes som sa rozhodla pridať časť, pretože je to pre mňa výnimočný deň. :D Mám narodeniny. :D Preto Vám prinášam možno trošku nudnejšiu kapitolu, no i tak dúfam že ste si ju užili. Ďakujem za Vašu podporu, hlavne chcem poďakovať dvom mojim verným čitateľkám:

@SimonkaLapansk

@HazelLilyTris

Takže dievčatá, z celého srdca ďakujem! Pridávam sem pre Vás jednu moju milovanú pesničku, ktorá sa Vám snáď bude páčiť. Ide o Hymnu feministiek, alebo aj Hymnu modernej ženy. :D


https://youtu.be/Fcy2Hur_I7o

K príbehu:

Pesnička hore súvisí s príbehom tak, že v Andrejových očiach je Mia skutočne komplikovaná :D Aj podľa Vás? Andrejovi bolo ľúto ako sa ,,obtrel,, o jej rodičov. Má nejaké city nemyslíte? Ďalej si trošku približujeme jeho ,,prácu,, a kolegov. Ako myslíte, že to bude pokračovať?

Poteší ma každý vote a koment. Kirsten bude veľmi veľmi šťastná ak napíšete názor. A Kirsten by mala prestať hovoriť v tretej osobe :D

Ďakujeem za všetko lásky!

                                            Vaša nesmierne šťastná Kirsten

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro