Časť venujem novej čitateľke ;) (Áno, všimla som si, že niekto nový hviezdičkuje :D ) Ďakujem :*

Mia

Musím zachrániť môjho syna. Lenže neviem sa k nemu dostať. Nie som taká silná ako moje druhé ja. Ona je schopná ublížiť. Ja nie.

Postavila som sa na nohy a ozval sa smiech. ,,Pustite môjho syna!"zakričala som a chcela sa opäť rozbehnúť, keď ma zastavil hlas samotného Diabla. ,,Nemáš šancu, Mia. Už len chvíľa a prenos na zem bude dokončený."zasmial sa. ,,Nie!"chytila som sa za hlavu. ,,Si decko, Mária. Pán má svoje plány, ktoré taká úbohá bytosť neprekazí."postavila sa predo mňa moja kópia. ,,Je to môj syn! Nedovolím aby ste ho zneužili na zlo!"bojovne som sa postavila. ,,A čo s tým chceš robiť?"posmievala sa mi. Andrej za mnou sa chcel pohnúť, ale niečo ho odhodilo o stenu. Čo sa to deje?! ,,Andrej!"preľakla som sa, ale on sa postavil. Lenže potom sa už nepohol. ,,Nemôžem sa pohnúť!"vykríkol a ja som vyvalila oči. ,,Nechajte ho!"rozplakala som sa. ,,Vidíš, Mária. Toto je na tebe to slabé. Preto nezachrániš syna. Navyše čo je na tom zlé? Bude žiť v temnote, ale bude žiť! Nie je práve to cieľom každej matky?"chladne sa zasmiala. Očami som behala z Andreja na synčeka a musela som niečo spraviť. Rozbehla som sa, ale ona ma zastavila. Oblapila ma rukami a pevne držala.

,,Pusti ma! Veď si ja!"plakala som. ,,Tvoje lepšie ja! Mocnejšie!"zasmiala sa a moje slzy tiekli prúdom. ,,Nie si lepšia. Nevieš milovať!"smrkla som. ,,Komu to chýba? Už len chvíľa. Užívaj si to."uškrnula sa s pohľadom upretým na temnú postavu. ,,Nie!"skríkla som a v tom sa okolo mňa začala vznášať červená žiara. ,,Čo to je?!"zavrčala moja kópia a obe nás to pohltilo. Videla som len červenú a čiernu. Nič viac. Stisk okolo mňa pomaly povoľoval a ja som spadla k zemi.

Opäť som bola v kuchyni s bolesťou hlavy. ,,Čo to...?"začala som sa obzerať okolo seba. Kde je? Lenže ona už bola späť vo mne. Opäť sme spolu. Dobro a zlo. Priznala som si, že dobro je to silnejšie...

Vstala som a bežala k linke. ,,Na tvojom mieste by som to nerobil!"ozval sa Viktorov hlas. Otočila som sa za ním a zbadala hrôzu. Držal Andreja pod krkom a tisol k nemu nôž. ,,Máš na výber. Buď bude žiť, alebo budeš mať svojho syna."zasmial sa. Zmätene som žmurkala. Bude žiť v temnote, ale bude žiť! Zato Andrej by to právo už nemal. Andrej videl čo sa mi odráža v očiach a tak zakričal. ,,Nie! Choď po malého!"prosil ma. ,,Nemôžem!"zaplakala som a rozbehla sa k nim. Viktor sa uškrnul a namieril nôž na mňa. ,,Vedel som čo spravíš."zasmial sa. ,,Mia!"šepol Andrej a snažil sa rozhýbať. Ešte furt bol v moci tej kliatby. ,,Je mi to ľúto."šepla som a pozrela sa Viktorovi do temných očí. Sebavedomo sa uškŕňal, keď v tom mu úškrn zmizol.

Nechápala som čo sa deje, až kým som si nevšimla, že Andrejovi sa podarilo pohnúť a teraz ho drží pod krkom. ,,Nôž!"skríkol Andrej a ja som sa spamätala. Rýchlo som ho vytrhla Viktorovi z ruky a Andrej ho odsotil. Akonáhle tak spravil, úplne vyčerpaný sa zviezol k zemi. ,,Andrej."vzlykla som a zišla k nemu. Aj na mňa to už doliehalo. Tá prítomnosť zla nám brala energiu a vôľu. Ťažko sme dýchali a akosi sme tušili, že sa blíži koniec. Pomaly mi padali viečka...

.....................................................................................................................

Ahooj, srdiečká! <3 <3

Dúfam, že sa časť páčila? Čo vravíte? :D

Všetky ostré predmety stranou, Kirsten sa veeeeľmi ospravedlňuje. :D

Ste radi, že sme sa zbavili Aim? ;) A čo Viktor? Čo bude s ním? :) Pomôže Diablovi dokončiť dielo? ;)

A nakoniec naši dvaja blázni. Prežijú? Zomrú? Zmiznú z povrchu zemského? :)

Ďakujem za podporu, veľmi si to vážim. :*

Uvidíme sa pri ďalšej (poslednej) časti ;)

Potom už len epilóg. :D

                                    Papa, Vaša Kirsten