Andrej

Nenávidím keď ma vyrušujú! Ešte, že sa to už zmení. Nebudem mať s týmto nič spoločné.

Cestou späť som sa mimoriadne ponáhľal. Nevedel som sa dočkať až budem mať Miu a malého doma. Zastavil som pred nemocnicou a ponáhľal sa dovnútra. Vyšiel som až do Miinej izby, no tam nik nebol. Lenže na posteli ležala jej taška. Predsa by nikam neodišla, nie? Andrej, ty génius! Veď môže byť v kúpeľni, trochu aj premýšľaj. No jasné! Kúpeľňa.

Rozbehol som sa k jej dverám a zaklopal. ,,Láska? Si tam?"spýtal som sa, ale nik sa neozval. ,,Láska?"zopakoval som a pomaly otvoril. Dvere do niečoho narazili. Pozrel som sa teda dole a zastal mi dych. ,,Mária!"skríkol som a kľakol si k nej. Mala krvavú hlavu, ale dýchala. Chytil som ju do náručia a snažil sa ju prebrať. Premiestnil som ju na dosť nepohodlnú posteľ, ale usúdil som, že lepšie ako nič. Vybehol som na chodbu aby som privolal pomoc. Jedna sestrička ma zaregistrovala a pribehla ku mne. Zrýchlene som jej vysvetlil situáciu. Až tak rýchlo, že pochybujem či mi porozumela. Lenže keď sa objavila s dezinfekciou a obväzom, odľahlo mi. Ranu jej ošetrila, ale moja Mia sa nepreberala. Jemne som ju pohladil po líci a viečka sa jej pohli. ,,Mária."šepol som a vtedy sa jej oči konečne otvorili. ,,Bola to ona."zachraptela a ja som stuhol. ,,To nie!"chytil som sa za hlavu a v myšlienkach si premietal čo všetko sa mohlo stať. ,,Musím vidieť malého."prosila ma so slzami. ,,Mám zlý pocit."šepla a ja som jej pomohol vstať. Aj ja som sa bál. Akoby nie. Ublížila mojej láske a čo keď niečo urobila aj môjmu synovi?! Prešli sme teda k novorodeneckému oddeleniu a podišli k slúžiacej sestričke. ,,Dobrý deň. Prišli sme po syna."usmial som sa a ona si nás zarazene prezerala. ,,Ale... Slečna si ho už odniesla."ukázala na Miu. Nie, nie, nie, nie! To nemôže byť pravda. Mia sa pri mne začala triasť a nahlas plakať. ,,Ona ho vzala! Vzala ho."plakala a ja som ju prudko objal. ,,Ste normálni?! To nebola ona!"zakričal som aj keď som vedel, že vybiť si zlosť na sestričke mi nepomôže. ,,Mňa to strašne mrzí. Vyzerala úplne ako slečna. Mám volať políciu?"pýtala sa sestrička. ,,To netreba. Viem asi kde je!"zavrčal som a išiel smerom k východu. Mária, držiaca ma za ruku utekala za mnou. ,,Kam pôjdeme?"plakala. ,,Neboj, láska. Viem kde odvláčili nášho synčeka."šepol som a rozbehol sa k motorke. Pôvodne som ju plánoval tu nechať a zavolať pre nás taxi, ale keďže tu náš syn nebol, mohli sme sa na nej odviesť.

Cesta bola snáď nekonečná. Keďže som za sebou mal Miu nepridával som na rýchlosti. Nechcel som riskovať, že sa jej niečo stane. Pred jeho odporným domom sme zastali a bežali k dverám. Nemal som čas na vypáčenie zámku, tak som proste do nich začal narážať. Keď sa konečne vyvalili, vbehli sme dnu. Už podľa horúčavy valiacej sa z kuchyne sme vedeli kde sú. Vbehli sme teda do kuchyne a tam nás čakal hrozný pohľad. Na kuchynskej linke bol náš plačúci synček a nad ním sa skláňala čierna postava. Oproti nemu stála diabolská Mia a ten všivák Viktor. Keď Mia zbadala svojho syna na linke, chcela sa k nemu rozbehnúť, ale zlá Mia sa postavila pred ňu a prudko ju odsotila.

..........................................................................

Ahojte! <3 <3 Krásny víkend prajem! :*

Ako sa Vám páčila časť? :) Nič moc sa neudialo, ale dúfam, že potešila. ;) Takže Andrej a Mia sa postavili zlu. :) Áno, áno moje postavy majú tendenciu zomierať mladé. ;) (Svätá pravda od GirlDancingOnStars :D )

Ale myslíte si, že to bude tento prípad? :) :D

Ďakujem za podporu :*

S láskou,

                                     Vaša Kirsten :)