Andrej

Najprv som netušil čo sa deje. Krčila nos a zhlboka dýchala. Bože, Andrej! Ako si vôbec dokončil školu?! Veď si blbší ako kohút po výplachu mozgu! Veď rodí! To poznanie ma zasiahlo ako blesk z jasného neba. ,,Vydrž, láska! Volám taxi!"zvolal som a začal sa hrabať vo vreckách po mobil. Takmer som zošalel, pretože taxík prišiel až o desať minút. Však jasné ty, hlupák! Mohol si zavolať sanitku, ale bez mozgu ťa to ťažko mohlo napadnúť! Ten hlas ma strašne dráždil. Buď bláznim alebo mám rozdvojenú osobnosť. Ticho hlas v hlave! Nemám na teba čas ani náladu. Mia mraštila tvár od bolesti. Hneď ako sme prišli, požiadal som o prítomnosť na sále ako otec dieťaťa.

O pol hodiny tam ešte stále ležala a stláčala mi ruku. Už jej síce odtiekla plodová voda, ale lekár nás uistil, že prvý pôrod trvá dlho. A tak kým sa začal, prešlo veľa času. Pre mňa celá večnosť. Lenže nie ja som trpel. Moja láska už bola celkom spotená a ťažko dýchala. Avšak potom to bolo ešte horšie. Bol som pri celom pôrode a už som mal úplne modrú ruku, ako silno mi ju stláčala.

Lenže stálo to za to. Keď som poprvýkrát počul jeho plač, plač dieťaťa ktoré bolo moja krv, takmer mi vyhŕkli slzy. Sestrička ho Márii s milým úsmevom podala a ona sa rozplakala. Pozeral som sa do maličkej tváre synčeka, ktorý sa v náručí mamy upokojil. ,,Vitaj na svete."usmial som sa a ona z toho anjelika nespúšťala zrak. ,,Ďakujem láska."šepol som jej pri uchu a ona sa na mňa s úsmevom pozrela. ,,Je celý po tebe."prehĺbila úsmev. ,,To nie je pravda, miláčik. Možno výzorom, ale v očkách má tvoju dobrotu."zasmial som sa a jemne ju pobozkal. ,,Môžem?"šepol som a ona mi ho opatrne podala. Keď som ho prvýkrát mal v ruke, tie pocity sa ani nedali opísať. Miloval som ho. Od prvého okamihu som miloval toto malé stvorenie, ktoré mi darovala žena môjho srdca.

Na ďalší deň ich prišli navštíviť aj Niko s Norou. Veľmi sa im tešila. Vedel som, že je odo mňa sebecké odtŕhať ju od priateľov, no potrebovali sme nový začiatok. Všetko bolo vybavené, už len odísť. Ale ona nechcela. A vedel som prečo. Bála sa, že jej zlá kópia tu bude robiť problémy. Lenže o nej sme už dlho nepočuli. Čo ak to vzdala?

Týždeň prešiel rýchlo a Miu s malým Andrejom pustili domov. Konečne! Tak strašne som sa tešil. Práve sme ju dobalili, keď mi zavolali zo skladu. ,,Sorry, Andrej. Len to musíš podpísať, bude to päť minút."prosil ma môj "kamoš". ,,Láska, prosím, počkaj tu. Budem späť než sa nazdáš."pobozkal som ju a ona si s úsmevom sadla. ,,Budem tu."žmurkla na mňa a ja som vybehol. Sadol som na motorku a pálil preč. Nemal som ju však opúšťať...

....................................................................................................................

Ahooj! ;) Krásny deň, srdiečká! <3

Tak a bábo je na svete. ;) Dúfam, že sa Vám časť páčila. Budúca už bude snáď zaujímavejšia. :D

Čo vravíte na poslednú vetu? ;)

Ďakujem za podporu, ste úžasný! :*

Vaša Kirsten :)