Pesnička hore. ;)

Mia

Predo mnou stála žena. Pýtate sa aká? To ani sama neviem. Vyzerala úplne ako ja. Len pôsobila akosi inak. Neviem povedať v čom to bolo, ale mala som z nej husiu kožu.

Možno to bolo tým, že som mala pocit akoby som sa pozerala do zrkadla. A možno to bolo tými planúcimi očami, ktoré pôsobili tmavšie než moje. Alebo tým desivým úškrnom? Či nebodaj tým oblečením?

Moja podobizeň mala oblečené najkratšie šaty aké našla v mojom šatníku a dotrhané silonky. Čierne čižmy jej zvýrazňovali štíhle nohy a make-up... K tomu sa radšej nevyjadrujem. Pery červené a oči zvýraznené ceruzkou.

Stála som tam, neschopná pohybu. ,,Kto si?"vyjachtala som. Pomalými sebavedomými krokmi sa ku mne blížila. ,,Som ty."vydýchla mi do tváre a ja som zmätene žmurkala. ,,Ty si ozaj rozkošná."rozosmiala sa a pohladila ma rukou po líci. ,,Som z teba. Dobro a zlo nemôžu byť spolu, spomínaš?"nadvihla obočie. Zasekol sa mi dych. Takže to nebol sen. ,,Ty si zlo?"vypískla som. ,,Nie si až taká hlupučká."uškrnula sa. ,,A teraz ti zmením život."nebezpečne sa jej zablyslo v očiach. ,,Nie! Ty nikam nepôjdeš!"zamračila som sa. Ona sa srdečne zasmiala. ,,A kto ma zastaví? Si slabá... Vždy to tak bolo. A ty to vieš. Zničila si ešte aj Andreja. Bez teba mu bolo lepšie."prepaľovala ma očami. ,,Nedovolím ti aby si ho kontaktovala!"skríkla som, ale ona ma len uväznila medzi kuchynskou linkou a sebou. ,,Kto ma zastaví? Ty? Nedaj sa vysmiať. Nedokážeš mi ani vylepiť. Ostalo ti len dobro a dobro je slabé."zasmiala sa. ,,Mýliš sa."vzlykla som. ,,Pozri sa na seba. Ufňukané decko."smiala sa. ,,Nie si nič. Vieš len fňukať."zotrela si imaginárne slzy. ,,Ale už nebudeš ty rozhodovať. Tvoja slabá povaha bola len na príťaž."mykla plecami a prudko ma zdrapila za ruky. ,,Nechaj ma!"skríkla som, ale ona ma len ťahala do izby.

Tam ma hodila na zem a moje telo zaprotestovalo. Skrivila som tvár od bolesti a chytila sa za nohu. So širokým úsmevom podišla ku skrini a vytiahla odtiaľ nejaké šály. ,,Buď dobré dievčatko a ani sa nepohni."uškrnula sa a ja som sa pokúsila vstať. Lenže môj pokus sa nepodaril. Akonáhle som stúpila na boľavú nohu, podlomili sa mi kolená. Ona len nespokojne zacmukala. ,,Vravela som, že sa nemáš hýbať."krútila hlavou a rýchlo mi chytila ruky. Okolo nich uviazala silno šály a priviazala ich k nohe postele. ,,Nechaj ma prosím."plakala som. ,,Ach... Z tých tvojich kecov ma bolí hlava."zavrčala a jedným šálom mi zaviazala ústa. ,,Takto je dobre. No ja idem do školy. Po škole sa na chvíľu stavím."zamávala mi a mňa nechala samú v byte. Bola som úplne bezbranná.

Čo som to spravila? Vedela som, že v tom niečo bude. Dobro a zlo. Lenže keď som dobro, prečo som taká slabá? Vždy som verila, že dobro je silnejšie.

............................................................................................................................

Hello!

Tak ako? Dúfam, že ste mali dobrý pondelok. Ak sa to teda vôbec dá. :D

Čakali ste to? Mia je teraz rozdelená na dobrú a zlú. Pozdáva sa Vám zlá Mia? XD

Čo myslíte, ako jej zmení život? Dostane sa z toho dobrá Mia, alebo ostane uväznená? Ako to podľa Vás bude pokračovať? :)

Myslíte si, že je silnejšie dobro či zlo? 0:)

Vidíme sa pri ďalšej časti a veľmi ďakujem za každý názor, či vote. ;) :*

                                    Vaša narušiteľka pondelka, Kirsten XD