Mia

Tak ja sa tu snažím a on ma ignoruje?! ,,Prepáč, už budem dávať pozor."prisľúbil mi zmierlivo. ,,Dobre. Takže ako som vravela..."opäť som mu to začala vysvetľovať a on ma počúval. Teda, aspoň tak vyzeral. ,,Skús to."podala som mu zošit a nadiktovala príklad. Trápil sa s tým a tak som mu ochotne pomohla. Veď na to som tu bola. Trvalo to síce dlho, ale pochopil. Napokon, nebol to hlúpy chlapec. Keď sme končili, už sa sa stmievalo. Ešte som mu vysvetľovala poslednú vec a popritom písala do zošita. ,,Skús to. Ešte päť minút."povzbudivo som sa usmiala a on sa trocha unavene natiahol za perom v mojej ruke. Zľahka sa dotkol končekmi prstov mojej ruky a mnou prešla elektrina. Zapozerala som sa mu do očí a on sa zahľadel do mojich. Mal ich naozaj bezodné. Svoj pohľad presmeroval na moje pery a ja som sa k nemu inštinktívne naklonila. Privrel oči a svoje dokonalé horúce pery prilepil na moje. Vybuchol vo mne ohňostroj. Srdce mi začalo biť neuveriteľnou rýchlosťou a svoje ruky som obmotala okolo jeho ramien. Jednou som mu zašla do hustých vlasov a jemne zaťahala. On mi vzdychol do pier a prehĺbil náš bozk. Ani som si neuvedomila, že ma rukami hľadí po chrbáte a zanecháva za sebou príjemné mrazenie. Potrebovala som sa však nadýchnuť aj keď som posledné minúty tieto zbytočné ľudské potreby ignorovala. Odtiahla som sa od neho a on ma prepaľoval čiernym pohľadom. Pery mal opuchnuté od bozkávania a vyzeral tak zlato. ,,Ja... Prepáč, neovládol som sa."šepol a sklopil zrak. Usmiala som sa a chytila mu bradu. On automaticky nadvihol hlavu a opäť sme sa pozerali do očí. ,,Nevadí."šepla som úprimne a on sa rozžiaril. ,,Takže... takže mi dáš šancu?"nádejne sa na mňa zahľadel a ja som premýšľala. Dám? Čo ak to bude sklamanie? Rozum vravel: Opováž sa Mária! Si normálna?! Vôbec si sa nemala nechať uniesť! Poznáš chalanov ako on... Vždy to skončí zle. Tu nie sme v nejakom prihlúplom seriáli! Spamätaj sa!

Lenže srdce tomu odporovalo a tentokrát som ho počula oveľa silnejšie: Výborne Mia! Uznaj, páčilo sa ti to. Cítiš pri ňom niečo. A ako sa snažil! Nosil ti ruže, dokonca sa o teba úprimne zaujíma. Pozri sa mu do očí! Myslí to vážne.

On samozrejme nevediac o mojich myšlienkových pochodoch ma chytil za ruky a povedal: ,,Myslím to vážne Mária. Jedno rande. Ak ma po ňom odmietneš, budem to akceptovať." hovoril. Mysli dievča! Musíš sa rozhodnúť! Teraz!

Zažmurkala som a opäť sa mu zahľadela do očí. Srdce či rozum? Jeho oči. Prepaľovali ma. Bolo v nich všetko. Nádej, strach a aj niečo iné. Lenže čo? Mohla to byť iskierka lásky? Snaží sa ťa oklamať ty hlupaňa! Môj rozum si evidentne myslí svoje... Lenže tie jeho oči... Nie, tie nemôžu klamať. Srdce. Pre tentoraz ho nechám rozhodnúť. V duchu som odovzdala ratolesť víťazov srdcu a ono vyplazilo na rozum jazyk. Vidíš, že som silnejšie. Vždy to tak bude... Vedela som, že srdce má pravdu. Vždy bolo silnejšie. Každé zlé aj dobré rozhodnutie som urobila pomocou neho. Lenže čo to bude tentokrát? Láska či sklamanie? ,,Jedno rande."šepla som do ticha izby a on sa celý rozžiaril. ,,Zajtra?"nádejal sa. ,,Dobre. Zajtra o druhej."usmiala som sa. Prečo ma nikdy nepočúvaš?! Hmm... Prepáč rozum, ale asi som sa zamilovala. Môžeš ísť na dovolenku.

...............................................................................

I AM BACK!

Nadrogovaná antibiotikami, ale aj tak. Kirsten sa hlási do služby! :D

Dúfam, že Vás časť potešila. Úprimne ma baví dávať tieto vnútorné hádky. Prídu mi vtipné a rada si ich predstavujem. :D Ste radi kto tú hádku vyhral? :) Ako by ste sa rozhodli vy?

KISS! A tentokrát vážnejšia. Páčil sa Vám jej opis? Neviem či som  to dobre opísala. Ďakujem za venovanie času mojej knižke.

Ďakujem krásne! <3

                     Vaša Kirsten