Andrej

Ani ruže ju neobmäkčili. Zatiaľ. Ale ja to nevzdám. Nechcel som si to priznať, ale to dievča sa mi zarylo pod kožu.

V škole som sa sústredil ešte menej než zvyknem. Stále som svoj zrak upieral na ňu. Učitelia zúrili, najmä učiteľ matiky. Povedal, že ma dá prepadnúť, nech si urýchlene nájdem niekoho kto mi pomôže. V jeden deň som si balil veci a chystal sa odísť z tejto mučiarne, keď v tom ma učiteľ oslovil. ,,Ostaň tu prosím ešte chvíľku Andrej."premeral si ma od hlavy po päty. ,,Aj ty Mia."usmial sa na ňu a ona trocha nechápavo prikývla. Keď všetci opustili miestnosť, podišiel som ku katedre. ,,Napadlo ma riešenie tvojho problému Andrej."podotkol učiteľ. ,,Ja nemám problém."zamračil som sa. ,,Prepadáš. A keďže Mária je moja najlepšia študentka, mohla by ťa doučovať."navrhol a ja som pootvoril pery zároveň s Miou. ,,Teda ak by jej to nerobilo problém."s úsmevom sa na ňu otočil. Rýchlo sa spamätala a šepla: ,,No... Mám voľné soboty a nedele." ,,Výborne."zajasal učiteľ. ,,Dobre teda. V soboty u mňa?"spýtal som sa a ona mierne prikývla. ,,Dobre. Dohodnite sa, ja mám ešte prácu."učiteľ si sadol za stôl. My s Miou sme pomaly vyšli von. ,,No tak v soboty o tretej po teba môžem dôjsť?"prelomil som ťaživé ticho. ,,Áno, pravdaže. Ale môžeme byť aj u mňa."navrhla s miernym úsmevom. ,,Myslím, že u mňa máme lepšie podmienky. Nič v zlom."usmial som sa a ona prikývla, že chápe. ,,Ideš do práce?"spýtal som sa a ona so smiechom prikývla. Vedela, že veľmi dobre viem kam má namierené. Každý deň tam za ňou chodím a donesiem jej bielu ružu. Už sa z toho stala tradícia. ,,Hodím ťa tam?"spýtal som sa. ,,Nemusíš sa obťažovať."usmiala sa. ,,Rád ťa odveziem, len chvíľku počkaj, skočím niekam."žmurkol som a ona prikývla. Ostala tam stáť a ja som medzitým odbehol. Že kam? No predsa do kvetinárstva po bielu ružu.

Keď som sa vrátil, stále tam stála s pohľadom upretým do zeme. ,,Som tu."usmial som sa a ona zdvihla pohľad. Zrak jej padol na bielu ružu a jemne sa usmiala. ,,Pre teba."podal som jej kvietok a ona si ho vzala. ,,Ako vôbec vieš, že je moja obľúbená?"spýtala sa zrazu. ,,V ten večer na párty si ich obdivovala."priznal som farbu a ona prekvapene zažmurkala. ,,Ty si si to všimol?"neverila. Energicky som prikývol. ,,To je veľmi milé."celá sčervenela a mňa tým neskutočne potešila. Počkať! Andrej! Spamätaj sa! Už sa správaš horšie ako Nikolas. Nech sa z teba nestane romantik!

Rýchlo som zahnal tieto myšlienky a pokynul hlavou smerom k motorke. Keď ma objala svojimi rukami a znova som pocítil to príjemné teplo, nehlučne som vydýchol. Pred reštauráciou som zastavil a ona zostúpila. Ostalo po nej akési desivé prázdno. Vošiel som za ňou a automaticky sa usadil za "svoj" stôl. Keď vyšla zo šatne aj s Norou spolu, usmiala sa na mňa a prišla aby sa ma spýtala čo chcem, aj keď dobre vedela že si vyberiem lasagne.

Takto to išlo deň čo deň až do soboty. Ešte pred treťou som stál pred jej barákom a nedočkavo pozeral vchodové dvere. A potom sa v nich zjavila. Niekedy mám pocit, že je siréna ktorá ma opantala a už ma zo svojej moci nepustí. Odviezol som ju ku mne. Keď zbadala môj dom, pootvorila pery, ale nahlas nič nepovedala. Usmial som sa nad jej reakciou. Otvoril som vchodové dvere a zbadal Hanu ako utiera prach. Keď ma zbadala aj s Miou, prekvapene zažmurkala. ,,Nečakala som, že budeme mať návštevu."veselo sa usmiala a bežala k nám. ,,Dobrý deň slečna. Som Hana a čokoľvek budete potrebovať, ochotne Vám vyhoviem." ponúkla sa. Mia na ňu len vyjavene pozerala, no potom sa spamätala a opätovala jej vrúcne úsmev. ,,Ďakujem, ale nemusíte sa obťažovať. Som Mária."podala jej ruku. ,,Och som taká rada, že Andrej si niekoho priviedol. Poďte."ťahala Miu za ruku do kuchyne. Ja som ich nasledoval. ,,Myslím, že by to stačilo Hana."zavrčal som. ,,Slečna je určite hladná. Alebo smädná? Čaj, kávu..."vymenovávala, ale Mia vstala a so smiechom ju prerušila. ,,Nie, ďakujem. A tykajte mi prosím."pokrútila hlavou. Hana najprv nevedela ako reagovať, no jej bláznivá povaha sa o chvíľu prejavila. ,,Isteže. Aj ty mne. Tak keksíky?"nádejne sa na Miu pozrela. Mia pokrútila hlavou a otočila sa ku mne. ,,Pustíme sa do toho?"spýtala sa. Len som strnulo prikývol. ,,Ideme hore Hana."oznámil som jej. ,,Dobre. Niečo Vám donesiem."kývala hlavou a ja som len prevrátil očami načo ma Mia štuchla. ,,Je milá, nechaj ju."usmiala sa tak nákazlivo, že som musel aj ja.

Zaviedol som ju do svojej izby. Sadol som si na moju obrovskú posteľ a potľapkal po nej naznačujúc jej nech si sadne. Sadla si trocha s odstupom a z tašky vytiahla potrebné veci. ,,Takže... Odkiaľ si začal zaostávať?"spýtala sa a uprela na mňa svoje nevinné oči. ,,Hm... Asi sínus a to ďalšie."zamyslel som sa a ona sa srdečne zasmiala. ,,Tak to bude nadlho."podotkla a otvorila zošit.

Prešla pol hodina a ja som nebol oveľa múdrejší. Možno to bolo tým, že keď sa jej pohybovali pery vyzeralo to zvodne. Alebo tým spôsobom akým si odhŕňala vlasy z očí? Keď si všimla, že ju nepočúvam, zamračila sa.

............................................................................................

Ahojte srdiečká! <3

Dnes tu je ďalšia časť, pretože tento týždeň asi nebudem vedieť uverejniť druhú. ;) Dúfam, že ste si ju užili. Ako sa Vám páčila?

Čo vravíte na Andrejove myšlienky?  A čo doučovanie? :D Čo sa asi stane ďalej?

Ďakujem za každý názor. :*

                      Vaša vďačná spisovateľka Kirsten.