Mia

Nemôžem uveriť, že som mu dala pusu. Už pätnásť minút sedím na posteli a premýšľam o tom. Viem, že som urobila chybu, ale musela som. Niečo ma k nemu ťahá. Niečo, čo ani ja sama nechápem. Pomaly som pokrútila hlavou a zvalila sa na posteľ. Neviem čo robiť. Bola som taká zmätená! Ani som sa neobťažovala vyzliekaním a zaspala vo veciach čo som mala na sebe.

V pondelok som po ukrutnej nude v škole išla do práce. Keď som vošla do šatne, zbadala som vysmiatu Noru ako ťuká do svojho mobilu. ,,Ahoj."usmiala som sa. ,,Ahoj."zaštebotala a odložila mobil. Keď si všimla môj spýtavý pohľad, veľavýznamne sa usmiala a povedala: ,,Píšeme si s Nikom." Ja som sa rozosmiala. ,,To je výborné! Tak preto sa dnes nesústredil v škole!" Tak a je to tu. Nora a Niko. Bude z nich krásny pár. Obe sme sa obliekli a išli sme vymeniť kolegyne. Asi hodinu tam bol relatívny pokoj, no v tom sa dvere otvorili a dnu vošiel Andrej! Párkrát som zažmurkala či vidím správne.

Keď ho zbadala aj Nora, skoro jej vypadol pohár z ruky. ,,Čo tu robí?"šepla. Pokrútila som hlavou aby som jej naznačila, že neviem. ,,Uveď ho k stolu, prosím. Vieš ktorý je ich, však?"spýtala sa a ja som prikývla. To som si samozrejme pamätala, ale nechcelo sa mi ísť za ním. Potom som si všimla čo má v ruke. Bielu ružu. Svojimi dokonalými očami ma vyhľadal a usmial sa. Nasmeroval si to priamo ku mne. ,,Ahoj."šepol. ,,Ahoj."neisto som odpovedala. ,,Páči sa."s krásnym úsmevom mi podal ružu. ,,Ď...ďakujem, ale prečo?"vyhŕkla som a on sa ešte viac usmieval. ,,Len tak. Pre radosť. Robíte tu najlepšie lasagne tak som tu."zasmial sa a nervózne sa poškrabal na zátylku. ,,Aha. Dobre, tak ma nasleduj."vyhabkala som a odviedla ho k stolu. On si sadol a svojimi očami ma skenoval. ,,Takže jedny lasagne. Ešte niečo?"usmiala som sa zdvorilo. ,,To je všetko, ďakujem."šepol a nespúšťal zo mňa zrak. ,,Hneď to bude."rýchlo som sa od neho vzdialila.

Keď som niesla k jeho stolu tanier delikátnych lasagní, ruky sa mi triasli. On už na mňa čakal a milo sa usmieval. Položila som to pred neho a zaželala mu dobrú chuť. Mojim cieľom bolo sa čo najrýchlejšie stratiť, ale jeho ruka ma zastavila. ,,Mia?"oslovil ma. ,,Prosím?"otočila som s späť. ,,Môžem ťa pozvať na rande?"spýtal sa a zažmurkal. Čože?! On ma pozýva na rande?! Mám priať? Jedna moja časť kričala od radosti a druhá, zrejme tá rozumná, mi radila aby som to nepriala. ,,Prepáč, ale nemyslím že je to dobrý nápad."šepla som úprimne. Jeho oči posmutneli, ale potom povedal: ,,Mňa sa tak ľahko nezbavíš. Budem sem chodiť a niesť ti ruže dokým nepovieš áno."sebavedomo si prehrabol vlasy. S úsmevom som pokrútila hlavou. ,,Si blázon."šepla som. ,,Možno..."priznal a ja som so smiechom odišla. Pri pulte už netrpezlivo stála Nora a tak som jej to vyrozprávala. ,,Ale to je milé!"rozplývala sa a sledovala ho ako sa napcháva. Ja som si tiež ukradla jeden pohľad. Asi má pravdu. Ale rozum mi radí nie a ja som zvyknutá ho počúvať.

............................................................................................................

Ďalšia časť je tu!!

Som síce troška chorá, no rozhodla som sa uverejniť. ;) Hlavne preto, lebo som chcela spríjemniť deň jednej takisto chorľavej osôbke. (Ty vieš :D ) Tak dúfam, že sa mi to aspoň troška podarilo. Keď už inak neviem pomôcť. :D  Prajem skoré uzdravenie. ;) <3

Tak Andrej a romantika. Ide to dokopy? :D Zdalo sa Vám jeho gesto milé? Keby ste sa ocitli v Miinej situácií, čo by ste spravili? :) Mia počúva rozum. Konali by ste inak? :D

Dúfam, že sa časť páčila a ďakujem za každú odozvu. Vidíme sa pri ďalšej. ;) :*

Vaša Kirsten