Mia

Na ďalší deň som sa zobudila zavčasu. Vstúpila som do sprchy a premýšľala. Ten včerajšok... Zdalo sa, že je iný. Ale také typy chalanov...Veď ich predsa všetci poznáme. Typickí lámači sŕdc. Bojím sa, že by ma zničil. Nie, musím si dávať pozor.

A vtedy som si uvedomila, že akonáhle som vstala, už som o ňom premýšľala. Mia! Čo sa to s tebou deje?! Si normálna?! ,,Priznaj si, že k nemu niečo cítiš."ozval sa hlások v mojej hlave. Pokrútila som hlavou. Úplne som sa zbláznila! Veď odkedy sa rozprávam sama so sebou? Zavrtela som hlavou a vyšla zo sprchy. Vysušila som si vlasy a len v osuške prešla späť do izby. Vzala som si oblečenie. A vtedy ma napadlo, že dnes som sa mala stretnúť s Norou. Chcela ísť na nákupy. Tak čo si oblečiem? Vrátila som moje pohodlné tepláky do skrine a vytiahla žlté šaty. Rýchlo som ich na seba navliekla v momente keď mi došla sms. ,,Čauko! Stretneme sa pri občerstvení. Musím ešte skočiť do banky, tak prídem o štvrť hodinu neskôr. Zatiaľ pa." Pravdaže to bola Nora. Pozrela som sa na hodinky a keď som zistila, že mám ešte nejaký čas, keďže sme sa mali stretnúť až o deviatej, sadla som si na pohovku. Otvorila som si moju rozčítanú knižku. Práve som čítala Na vine sú hviezdy. Priznávam, že tú knižku už poznám spamäti, ale veľmi sa mi páči. Ani som si neuvedomila, ako čas beží. Keď bolo pol deviatej, vstala som a obula sa.

Pred občerstvením bolo rušno. Hlavne mladí si užívali víkend a zamilované páriky si dávali spoločné raňajky. Teda ak sa to nezdravé čosi, čo im ležalo na tanieri, dalo nazvať raňajkami. Sadla som si za jeden stôl a chvíľu čakala. Nora sa objavila o päť minút so širokým úsmevom na perách. Kývla som jej a ona si išla ku mne sadnúť. ,,Ahoj. Dáme si rannú kávu?"zasmiala sa a ja som so smiechom prikývla.

Po našej kávičke sme sa vydali do obchodov. Nakupovanie nemám veľmi rada, ale Nora si to užívala. Rada som jej radila a sledovala ako si s nadšením skúša rôzne kúsky oblečenia. Keď sa konečne rozhodla že je čas na obed, vybrali sme sa späť k občerstveniu.

Pri jednom stole sedel Niko a ládoval sa nejakým hamburgerom. Keď ma však zbadal, široko sa usmial a zakýval. ,,Kto je to?"usmiala sa Nora a jemne do mňa drgla. ,,To je Niko. Môj kamarát."usmiala som sa aj ja. ,,Veľmi pekný. Preskočila iskra?"žmurkla a ja som sa začervenala. ,,Och nie! To naozaj nie. Je to kamarát."zasmiala som sa a neviem prečo mi na rozum prišiel Andrej. Podišli sme k Nikovi. ,,Ahoj. Čo ty tu?"usmiala som sa a on ma strhol do objatia. ,,To isté sa aj ja chcem spýtať teba. Ale som rád, že si tu."povedal a žiarivo sa usmial na Noru. ,,Ahoj. Som Nikolas."podal jej ruku a ona ju s jemným rumencom na tvári priala. ,,Teší ma. Som Nora." usmiala sa a on na ňu žmurkol. ,,Vlastne Mia... Som strašne rád, že si tu a že si priniesla túto šarmantnú mladú dámu."hovoril so zrakom prilepeným na jej tvári. Ona ešte viac sčervenela a mávla rukou. ,,Ty lichotník. Ale som rada, že sme sa spoznali."povedala. ,,Sadnite si."ponúkol nám miesto, ale svoju pozornosť venoval len Nore. Jemne som sa usmiala. Vyzerá to tak, že tá jej iskra preskočila. Lenže nie u mňa.

Po pol hodinke keď sme sa rozprávali... Teda prepáčte. Oni sa rozprávali a ja som sa rozhodla že im nechám trochu súkromia. ,,Počujte decká. Idem sa kuknúť na topánky. Bavte sa."žmurkla som na nich a vzdialila sa. Keď som už bola dosť ďaleko, otočila som sa aby som na nich videla, no v tom som do niekoho narazila. ,,Och prepáčte."pozrela som sa dotyčnému do tváre a keď som zistila kto to je, pootvorila som pery.

........................................................................................................................

Ahojky!

A som späť s ďalšou časťou. :) Snáď potešila.

Zdá sa to len mne, alebo sa nám tu tvorí Nira? :D Hm...ale nebojte sa! Nič nie je stratené. Možno to bude krátky románik. ;)

No a Mia na kohosi narazila. Kto to asi je? Budem vďačná za komentík :)

Ďakujeeem

                                Vaša Kirsten <3 :*